Erich Mistrík
Politika Minister kresťanskej cirkvi
Minister vnútra, Robert Kaliňák chce pomáhať „našim bratom kresťanom“, aby sme sa „nespreneverili všetkým tradíciám, ktoré máme“. Tak sa rozhodla naša vláda.
"Všetko je na webe". Aj o mne: www.erichmistrik.sk Zoznam autorových rubrík: Myslím na školu, Kultúra is not dead, Veda, Čistá politika, Nezaradené, Súkromné
Minister vnútra, Robert Kaliňák chce pomáhať „našim bratom kresťanom“, aby sme sa „nespreneverili všetkým tradíciám, ktoré máme“. Tak sa rozhodla naša vláda.
Rozhodnutie našej vlády vyberať si z utečencov len kresťanov je nezmyselné aj preto, lebo problémom asi nie je konflikt kresťanstva a islamu, ale konflikt odlišných politických tradícií.
Sonda amerického NASA posiela množstvo vedeckých dát a fotografií od trpasličej planéty na konci slnečnej sústavy. Aj Slovensko sa môže z tohto úspechu poučiť.
Na Slovensku môžu prísť hlavne kresťania, dokázateľní kresťania. Tak navrhuje vo svojom blogu Jozef Mikloško. Ak nám imigrant dokáže, že je kresťan, môže vstúpiť do nášho raja.
Vláda nechce utečencov nielen z obavy pred terorizmom, ale aj pre „iné kultúrne návyky a iné náboženstvo“. Ktoré sú však tie „naše“ kultúrne návyky?
Po parížskej tragédii budeme naďalej žiť vo svete, kde sa kultúry stretávajú a krížia a blížiace sa referendum je ďalšou ukážkou stretu kultúr. Multikultúrna výchova v škole by mala na túto situáciu deti pripravovať. Lenže ako?
Po Paríži 7. januára sa bude opakovať, že zlyhal západný liberálny model multikulturalizmu. Je odpoveď na tragédiu taká jednoduchá?
Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, prudký rast Islamského štátu, radikálna pravica v Európskom parlamente... Európa bubnuje na poplach a volá po obrane svojich hodnôt. O aké hodnoty sa obávame?
Ponuka slovenských politikov pre voľby do Európskeho parlamentu je neskutočne zlá. Akoby bolo úplne jedno, čo voličom povedia, hlavne, aby sme si ich všimli. Odráža táto ponuka ich nekompetentnosť? Je obrazom arogancie voči voličom? Prejavom politického amatérizmu?
Keď sa blíži hocijaké výročie, naši politici nás bombardujú výrokmi o jeho dôležitosti a hlavne o svojich zásluhách na udalosti, ktorú si máme pripomenúť. Médiá bývajú plné podobných seba-prezentácií dlho pred výročím, hoci by to bolo aj „výročie" s päťkou na konci. Čaká nás jedno dôležité výročie: 1. mája to bude 10 rokov, čo sme vstúpili do Európskej únie - a nič, je ticho. Vstúpili sme vôbec do nej?
Zatiaľ sa zdá, že naše školstvo si udalosti v Kyjeve a na Kryme nevšimlo. Aspoň nie oficiálne. Žeby sa tieto udalosti školstva veľmi netýkali? Je školstvo príliš ďaleko od týchto udalostí? Určite nie, týkajú sa nás všetkých a školstvo nemôže stáť bokom. Okupácia Krymu by sa mala v našom školstve odraziť. Aké sú možnosti?
Keď vládcovia lomozia zbraňami, Múzy, teda umenie a myslenie sa stiahnu do úzadia. Nielenže sú slabé oproti delám a kalašnikovom, ale ľudia majú v takom čase celkom iné starosti, ako sa venovať luxusným radovánkam typu umenia či filozofie. Treba predsa zachraňovať životy a územia. Avšak práve v takom čase Múzy nesmú mlčať - práve dnes nesmieme na Múzy zabudnúť.
V diskusiách o slovenskom školstve sa zabúda na učiteľov. Znie to paradoxne - veď sa stále rozpráva o ich platoch a dokonca nedávno štrajkovali. Problém však nie je v tom, že by sme si učiteľov nevšímali. Problém je v tom, že ich táto spoločnosť neberie vážne.
Zo Slovenskej republiky vyšiel oficiálny návrh, aby na pamätnej dvojeurovej minci boli Cyril a Metod zobrazení so svätožiarou. Iné európske krajiny nás vraj zastavili. Čo sa tu vlastne stalo? Prečo títo dvaja kňazi nemôžu mať svoju svätožiaru? Čo majú niektoré európske krajiny proti naším svätcom?
Bratislavský Starý most ukazuje, kam sa dostane stavba, o ktorú sa viac-menej nestaráme. Ukazuje aj nemohúcnosť bratislavských verejných funkcionárov postarať sa o svoje mesto. Už štyri desaťročia sa v Bratislave vajatá o podobe mosta, ktorý má/mal slúžiť pre rýchlodráhu či pre električku. Výsledok? Z mosta sa stáva ruina. Čo keby sme ho predali do súkromných rúk?
„Ľudia sú hlavne vďaka médiám presvedčení, že majú právo na všetky informácie, a to nie je správny názor. Ľudia nemajú právo na všetky informácie." Tak sa vyjadrila Konferencia biskupov Slovenska. Vôbec nerozumiem dianiu okolo (bývalého) arcibiskupa Bezáka, nemienim o tom špekulovať, v podstate ma to ani nezaujíma, lebo s touto cirkvou nemám nič spoločné. Ale tieto dve vety vyrážajú dych.
Z bratislavského Nového mosta bude čoskoro Most SNP. Mesto sa vracia k pôvodnému názvu mosta a som rád, že si Povstanie takto uctíme. Ale prečo by sme nezmenili aj ďalšie názvy, veď v Bratislave sú stovky ulíc.
Mnohí dnes tvrdia, že nemajú koho voliť, lebo sú z politikov sklamaní. Nie je to však normálna situácia? V živote sa veľmi často rozhodujeme tak, že nemáme možnosť zvoliť si to „dobré či najlepšie". Po množstve kompromisov si denne neustále volíme niečo, s čím nie sme celkom stotožnení. Volíme si však, lebo nemôžeme inak. Ak sme zodpovední dospelí ľudia, musíme si denne voliť. - Preto sa nevyhovárajme, že nás politici sklamali. Budú tam len tí, ktorých si sami vyberieme. Nenechajme svoj hlas prepadnúť, aby o ňom rozhodli druhí. Rozhodnime o politikoch sami. - Pôjdem voliť, aj keď je rozhodnutie ťažké. Viem, že mnohí z tých, čo zvolím, budú skorumpovaní, predajní klamári a demagógovia. Budem si však voliť podľa toho, aké podmienky pre môj život mi v minulých rokoch nastavovali. Podľa toho, pri ktorej vláde sa cítim slobodnejšie a pri ktorej menej slobodne.
Akoby na svete už nebolo nič iné, iba parlamentné voľby. Prvá otázka pri stretnutí ľudí - Koho budeš voliť? Prejdem sa po ulici - všade omladení politici, ktorí sa snažia usmievať, čo niektorí ani nedokážu. Otvorím médium - reči o voľbách. Otvorím blogy - plné volieb. Slovensko sa zbláznilo a je cele prevolebnené. Naozaj nemáme nič iné na práci?
Pozrime sa, čo sľubujú nášmu školstvu po voľbách ďalšie politické strany. Veľa zábavy síce pri čítaní volebných programov nezažijeme, ale zaujímavé čítanie to rozhodne je.