"Všetko je na webe". Aj o mne: www.erichmistrik.sk Zoznam autorových rubrík: Myslím na školu, Kultúra is not dead, Veda, Čistá politika, Nezaradené, Súkromné
Pokojnú(?) hladinu nášho školstva v krátkom čase po sebe rozvírili dve „aféry" - minister odporúča zobrať dvom univerzitám titul univerzity a dve učiteľky z východného Slovenska napísali emocionálny list. Nechcem tu riešiť, kto z nich má pravdu, nie je to také jednoduché. Zaujímavé sú reakcie, aké tieto dve akcie vyvolali.
Okolo nás je mnoho zlých vecí, aké si zaslúžia len okamžite vyhodiť. Hromadíme tak odpad, z ktorého sa budúci archeológovia veľa o nás dozvedia. Treba však dúfať, že nebudú skúmať najhoršie produkty našich médií, lebo taký obraz o nás by sa nám asi nepáčil. Uvažuje niekto o tom, aké zrkadlo nám nastavuje cyklus Extrémne rodiny, ani neviem, na ktorom televíznom kanáli?
Humanitné disciplíny nemajú u nás dobrú povesť: Donekonečna rozprávajú o svete, ale svoj predmet nevedia poriadne chytiť do ruky, lebo ho nemožno vidieť ako modrastý dym nad skúmavkou, ani ho nemožno odmerať ako množstvo molekúl v niečom. Vládne predstava, že sa títo ľudia len vykecávajú - píšu dlhé traktáty o ničom, rozprávajú nezrozumiteľným jazykom, v ktorom je plno abstraktných a nezmyselných slov. Predmety ich „výskumov" sa nedajú odmerať, dokonca mnohokrát ani riadne skúmať, len sa dá o nich špekulovať. Sú to také kecacie odbory. Ale aj tak som na svoj kecací odbor hrdý.
Médiá odhaľujú stále nové prípady plagiátorstva, škandály sa množia, len „akademici" mlčia o svojich kolegoch plagiátoroch. Taký názor zaznel nedávno v jednom z komentárov. Všetci určite nemlčia, ale predsa je oveľa viac tých, ktorí nepovedia nič. Ako je možné, že vysokoškolskí učitelia verejne, jasne a hromadne neodsudzujú plagiátorstvo?
Minister školstva trochu zľavil zo svojej požiadavky na úroveň známok pri prijímaní na gymnáziá. Nič sa však nemení na veci, že zo známok sa stane fetiš a žiaci (učitelia, rodičia) budú myslieť hlavne na známky. - To všetko sú známe veci. Ale tentoraz sa objavil dodatok: nebudú sa rátať známky z tzv. výchovných predmetov. A opäť máme pred sebou dôležitejšie a menej dôležité predmety.
Každá firma musí svoj tovar predať, teda prispôsobovať ho potrebám a požiadavkám svojich zákazníkov. Len tak získa peniaze na svoj chod a môže vyrábať ďalší tovar. Vysoké školy síce nie sú firmy, ale aj tak musia mať niekoho, kto ich výrobky odoberie. V diskusiách z posledných týždňov sa veľa uvažuje o uplatnení absolventov. Zdá sa, že odberateľom produktov vysokých škôl je tzv. prax, teda priemysel, školy, médiá, advokátske kancelárie a ďalšie inštitúcie, v ktorých sa zamestnajú absolventi vysokých škôl. Omyl. Podľa súčasného fungovania systému vysoké školy odovzdávajú výsledky svojej práce hlavne - Akreditačnej komisii.
Znova som sa vybral za drevenými kostolíkmi na východné Slovensko. Zistil som, že je tam oveľa viac pokladov, ako som predpokladal. Ale úplne špeciálne sú veľké veže, menšie vežičky a malé vežíčatá na chrámoch a chrámčekoch.
„Skončil som históriu a archeológiu, zmaturoval som z matematiky a neuškodilo mi to. Získal som logické a racionálne myslenie, pomohlo mi to v živote. A takto to pomôže každému". Slová ministra školstva, ktoré zdôvodňujú zavedenie maturity z matematiky. Osobná skúsenosť ministra, ktorá je dôvodom na zmenu maturity. Dostatočným dôvodom?
Nový minister školstva ešte pred nástupom do úradu proklamoval, že chce posilniť stredné odborné školstvo - spomeňme si na predstavu o žiakoch základných škôl, z ktorých sa len tí s najlepšími známkami dostanú na gymnáziá. Keď sa v radoch učiteľov zdvihla búrka prekvapenia a nevôle, pán minister mierne ustúpil výrokom, že o tom sa ešte dá diskutovať. Prvým veľkým činom v úrade však svoj zámer potvrdil. Do úradu totiž nastupuje odborník na budovanie automobilového priemyslu - ako štátny tajomník.
Opäť tu máme smerné čísla pre vysoké školy. Minister určí - „po dohode so špičkovými univerzitami" - koľko študentov možno prijať na štúdium, na základe čoho sa určite väčšina absolventov vysokej školy zamestná. Tak som pochopil vyjadrenie nášho ministra školstva.
Z bratislavského Nového mosta bude čoskoro Most SNP. Mesto sa vracia k pôvodnému názvu mosta a som rád, že si Povstanie takto uctíme. Ale prečo by sme nezmenili aj ďalšie názvy, veď v Bratislave sú stovky ulíc.
Viem, že moje blogy čítajú aj študenti vysokých škôl. Tento adresujem priamo im - Vám - a tešilo by ma, keby ste reagovali. Môj základný problém je v titulku.
Stretávam ju každé ráno. Neviem, koľko má rokov, ale bude to niekde okolo dvanástich. Prichádza od autobusovej zastávky trochu širokým krokom s taškou na chrbte. Akoby si nevšímala svet, rozpráva si niečo nahlas sama pre seba. Keď sa lepšie prizriem, zdá sa mi, že asi predsa len registruje veci okolo seba - najmä veci, nie ľudí - a komentuje ich. Neviem, čo hovorí, lebo rozpráva ťažko a zle artikuluje. Ešte donedávna ju z autobusu odprevádzala dospelá osoba, ktorá starostlivo hľadela za ňou, kým sa nestratila za rohom. Smeruje do špeciálnej základnej školy.
Mnohí dnes tvrdia, že nemajú koho voliť, lebo sú z politikov sklamaní. Nie je to však normálna situácia? V živote sa veľmi často rozhodujeme tak, že nemáme možnosť zvoliť si to „dobré či najlepšie". Po množstve kompromisov si denne neustále volíme niečo, s čím nie sme celkom stotožnení. Volíme si však, lebo nemôžeme inak. Ak sme zodpovední dospelí ľudia, musíme si denne voliť. - Preto sa nevyhovárajme, že nás politici sklamali. Budú tam len tí, ktorých si sami vyberieme. Nenechajme svoj hlas prepadnúť, aby o ňom rozhodli druhí. Rozhodnime o politikoch sami. - Pôjdem voliť, aj keď je rozhodnutie ťažké. Viem, že mnohí z tých, čo zvolím, budú skorumpovaní, predajní klamári a demagógovia. Budem si však voliť podľa toho, aké podmienky pre môj život mi v minulých rokoch nastavovali. Podľa toho, pri ktorej vláde sa cítim slobodnejšie a pri ktorej menej slobodne.
Akoby na svete už nebolo nič iné, iba parlamentné voľby. Prvá otázka pri stretnutí ľudí - Koho budeš voliť? Prejdem sa po ulici - všade omladení politici, ktorí sa snažia usmievať, čo niektorí ani nedokážu. Otvorím médium - reči o voľbách. Otvorím blogy - plné volieb. Slovensko sa zbláznilo a je cele prevolebnené. Naozaj nemáme nič iné na práci?
Súkromné televízie sa nepohnú bez príjmov z reklamy. Preto potrebujú čo najviac divákov, aby sa reklamným firmám oplatilo u nich investovať. Aj obľúbený markízacky program Bez servítky sa snaží pritiahnuť čo najviac divákov, čo je logické. Prečo ich však priťahuje za každú cenu, aj za cenu podpory predsudkov?
Hovorí sa o nezáujme žiakov, ktorí nemajú žiadnu motiváciu, lebo nevidia pred sebou perspektívu. Hovorí sa o nemotivovaných učiteľoch, ktorí pri problémoch s agresívnymi a apatickými žiakmi utekajú z boja. Hovorí sa o nezmyselných požiadavkách kladených na žiakov. Hovorí sa o nepripravených absolventoch učiteľského štúdia. Čo si z takého prostredia odnesú žiaci?
Učebnice notoricky chýbajú, jedným z návrhov, ako riešiť situáciu, mal byť dovoz českých učebníc. Minister školstva priznáva, že to nie je jednoduché. Ak hovorí, že to nie je riešiteľné v priebehu týždňov či mesiacov, tak vlastne hovorí o tom, že je to riešiteľné v priebehu rokov. Načo by však bolo také riešenie?
Zastaviť úpadok učiteľskej profesie, zastaviť nezáujem o učiteľstvo, zmeniť stereotypy vo vnímaní učiteľov, akceptovať, že učiteľ je profesionál, odstrániť zastarané predstavy o učiteľoch pochádzajúce z polovice 20. storočia. Na to treba úplne zmeniť aj prípravu učiteľov na vysokých školách. Máme odvahu na radikálnu zmenu?
Pozrime sa, čo sľubujú nášmu školstvu po voľbách ďalšie politické strany. Veľa zábavy síce pri čítaní volebných programov nezažijeme, ale zaujímavé čítanie to rozhodne je.
