"Všetko je na webe". Aj o mne: www.erichmistrik.sk Zoznam autorových rubrík: Myslím na školu, Kultúra is not dead, Veda, Čistá politika, Nezaradené, Súkromné
Vo volebných programoch sa školstvo objavuje pravidelne ako nevyhnutná súčasť imidžu všetkých strán. Pravidelne sľubujú zvýšenie platov, zlepšenie postavenia učiteľa, rušenie „nadbytočných" vysokých škôl. To sú najbežnejšie témy. Čo nám sľubujú naše politické strany teraz? Ako bude naše školstvo prekvitať po marcových voľbách? Poďme sa pozrieť na programy tzv. relevantných politických strán.
Je to takmer správa storočia: Bohatý islamský štát bude podporovať moslimov v meste, ktoré je výkladnou skriňou európskej kultúry. Európa sa ľaká - za peniaze z arabskej ropy sa tu bude likvidovať európska kultúra a nenápadne sa budeme všetci islamizovať. O 50 rokov budeme všetci vyznávať len Alaha.
Ak maturujem a chcem sa prihlásiť na vysokú školu, určite si budem vyberať podľa kvality vysokej školy. Ako si vyberiem kvalitu? Napríklad zistím, ako sa uplatňujú absolventi školy - kde sa uplatnia, či získajú miesto vo svojom odbore, aké majú platy, ako môžu postupovať vo svojej profesionálnej kariére, aké „benefity" im poskytujú ich zamestnávatelia a pod. To sú všetko pre mňa veľmi užitočné údaje, ktoré samozrejme nájdem na internetovej stránke každej vysokej školy, pretože školám to prikáže vyhláška ministerstva školstva. Potiaľ ilúzia ministerstva školstva. A čo realita?
Hlavné mesto Slovenskej republiky je naše najväčšie a najbohatšie mesto, jeho centrum patrí aj medzi najstaršie a najkrajšie u nás, stretávali sa v ňom panovníci, korunovali v ňom kráľov a inaugurujú prezidentov. Bratislava má síce „mierne excentrickú" polohu, ale mnoho iných významných vlastností ju oprávňuje rozhodovať o zásadných veciach celého Slovenska. No nebolo by pekné, keby rozhodovala aj o počasí nad Slovenskom?
Napriek tomu, ako médiá valcujú naše videnie sveta svojimi farmármi, superstarami, Perešami a podobným odpadom, stále treba dúfať, že žijeme medzi kultúrnymi ľuďmi. Nie je predsa možné, aby v priestore, kde sa vystriedalo toľko tvorivých generácií, kultúra upadala. A predsa sa mi vkrádajú pochybnosti, keď vidím absolútne podvyživenú súčasnú kultúru a kultúrny život. Bratislava - hlavné mesto - nie je výnimkou.
Publikácie sa musia registrovať, aby sme vedeli, čo kto publikoval. - Aby sme ich autorov mohli hodnotiť . - Aby sme mohli ukázať, čo sme dokázali. - Aby sme mali solídne archívy. Také uvažovanie je logické. Okrem toho, svet sa vyvíja a treba obnovovať aj spôsoby, akými sa publikácie registrujú. Samozrejme, treba občas aj obnoviť smernicu o registrovaní publikácií. Ale prečo má byť v prílohe smernice aj „zoznam zahraničných vydavateľstiev vedeckej literatúry" a zoznam „renomovaných umeleckých inštitúcií a podujatí"?
Po silnom odpore odbornej verejnosti ministerstvo školstva nekúpilo Planétu vedomostí. Ušetrila sa tak 6-12 miliónov eur. Neskutočná suma. Minister vtedy verejne sľúbil, že ich využije na vydávanie iných učebníc. Čo sa medzitým stalo?
Máme tu ďalšie hodnotenie vysokých škôl. Už po siedmy krát agentúra Arra: Detailné údaje o počtoch - študentov, profesorov, doktorandov, uchádzačov. Počty publikácií, počty citácií, ale aj mnoho iného. Zamestnanosť absolventov. 109 fakúlt, 11 skupín odborov. Doplnenie a zjemnenie ďalších kritérií. Všetky výpočty prerátané na relatívne čísla, podáva sa intenzita výkonu a nie obyčajné súčty. Členenie podľa kategórií. Verejne dostupné údaje, ktoré si môžeme overiť... Ale informáciu o kvalite škôl či fakúlt som nezískal.
„Dnešné detiská sú vymleté a celú maturitu majú v paži." Nie je to ojedinelý názor. Koľkí už skonštatovali, že deti, teda mládež nemá o nič záujem. Nemajú vlastný názor a médiá nimi manipulujú. Kopírujú svojich rovesníkov alebo vzory z médií. Nezaujímajú sa o nič vážne, nerešpektujú žiadne hodnoty, odmietajú tradície, sú drzé a príliš sebavedomé. Nechcú sa učiť a školu považujú za zbytočnú príťaž. Učitelia ich musia nútiť, aby sa vzdelávali. Kašlú na školu, lebo ich zaujímajú počítačové hry, facebook, alkohol a sex, Twilight a Upírske denníky. Aby to bolo úplné, treba dodať: A nevážia si starších.
„Matičiarov treba vystreliť na Mesiac." Aj také vyjadrenie vyvolal protest Matice slovenskej proti umiestneniu repliky sochy Márie Terézie na Štúrovom námestí v Bratislave. Zámer skrášľovacieho spolku je pritom prostý: jednu sochu odnesieme, druhú postavíme. Technicky síce v podstate jednoduché, ale rozhodnutie nie je také jednoduché. Jedni volajú po návrate k histórii, druhí po návrate k inej histórii, ďalší by s ničím nehýbali. Vlastenecká diskusia? Historická diskusia? Architektonická diskusia? Diskusia o peniazoch? Alebo ide len „tej" finančnej skupine o seba propagáciu?
Karikatúra, satira aj irónia sú silné zbrane: Dokážu rozdráždiť aj rozosmiať, vyvolajú prudký nesúhlas a zlosť, ale aj nadšený súhlas, ponúkajú odstup a sebareflexiu, môžu odľahčiť komunikáciu, ale môžu aj raniť. Smiech, ktorý vyvolajú, je často smiechom cez slzy. Pútajú pozornosť, sú veľmi nápadné, ale ťažko sa s nimi pracuje. Vypaľujú sa kvôli nim redakcie... Zdá sa, že nie sú jednoduchým fenoménom v publicistike. Patria vôbec do publicistiky, na web či do blogu?
Človek neverí vlastným očiam, keď číta, že rímsko-katolícki kňazi odporúčajú konkrétneho lekára v konkrétnej gynekologickej ambulancii. Alebo dokonca organizujú podpisovanie dohôd o zdravotnej starostlivosti - na farských úradoch. Môže byť také niečo pravda?
PKO je kultúrnym stánkom. V PKO sa vystriedali generácie. V PKO rástla bratislavská kultúra. V PKO sme prežili veľa pekného. PKO je nasiaknuté atmosférou zážitkov. PKO je naša mladosť. PKO nám chcú zobrať chamtiví finanční žraloci. PKO predali podvodným spôsobom... Treba pokračovať? Asi je to všetko pravda, ale čo keď sa stane zázrak a PKO bude fungovať naďalej tak, ako fungovalo? Čo tým Bratislava získa?
Z bilbordov sa na nás usmievajú napuchnuté krásavice a napuchnutí krásavci. Všetci sú mladí a nádherní. Nikto z nich nemá vrásky. Všetky ženy sú zvodné. Všetci muži sú silní. Všetky deti sú rozkošné. Všetci starí ľudia sú múdri. Stereotypy, stereotypy, stereotypy.
Mne. Som silný a rád si zakopem do lopty. Keď nemôžem, aspoň si zakričím na tých, čo do nej kopú. Mám rád pivo a vychutnávam si ho po dúškoch. Keď je dobré, nalejem do seba aj niekoľko litrov. Páčia sa mi mladé dievčatá - ale občas siahnem po takej dobre vyvinutej, ako bola na tom obrázku.
„Otravujete ľudí kvôli nejakému pravidlu, ktoré sa aj tak môže každú chvíľu zmeniť." Len pred chvíľou som čítal takéto vyjadrenie. Autor mal zrejme pravdu, načo sa snažiť rozprávať alebo písať spisovne, čisto gramaticky a správne štylizovať, keď si rozumieme aj tak? Načo sa hrať na štúrovcov?
Hovorí sa, že my učitelia sa len sťažujeme. Raz chceme vyššie platy, inokedy počítače, potom zasa vymaľovať triedy, potom menej detí v triedach, potom chceme mať dosť učebníc... Ale veď je to pochopiteľné. Veď v školách sa pripravuje budúcnosť národa, a my to zabezpečujeme. My vychovávame zo žiakov slušných ľudí. Žiadame iba slušné podmienky na prácu.
Každý minister chce po sebe zanechať stopu. Je to asi prirodzená ľudská vlastnosť, ale určite aj nevyhnutnosť ukázať niečo svojim voličom. Mnohí slovenskí ministri školstva sa snažili vyorať do nášho školstva hlbokú brázdu. Niektoré snahy boli vážne, niektoré komické. Múdrosť politická či ľudská? Múdrosť?
Predstavme si budúcu štátnicu na vysokej škole z molekulárnej biológie. Alebo z dejín filozofie. Alebo z didaktiky španielčiny. Na dvere zaklope inšpektor z Akreditačnej komisie, sadne si do kútika (lebo nie je členom štátnicovej komisie, tak nemá právo sedieť za stolom so zeleným súknom) a bude si robiť poznámky. Bude to určite molekulárny biológ, alebo historik filozofie, alebo didaktik španielčiny. Po štátnici napíše správu o tom, či študent vedel/nevedel to, čo sa píše v akreditačnom spise daného študijného programu. Akreditačná komisia si už chvalabohu nebude všímať, v akej budove sa vyučuje, ale získa skutočné informácie o kvalite vyučovania na fakulte.
Ministerstvo školstva sa pred rokom verejne zaviazalo „zlepšiť podmienky tvorby a využívania digitálneho obsahu a eLearningu." Táto veta je zo základného materiálu ministerstva školstva a hovoria o tzv. digitalizácii. Diskusia okolo nej je už takmer obsedantná. Vieme však, o čom vlastne toľko diskutujeme? Čo sa skrýva za slovom digitalizácia?
