Natália Blahová
Memento mori
Toto mi poslal mailom jeden veľmi dobrý človek...a takto som sa nad tým zamyslela.
Som sociálna poradkyňa. Ľudské práva, práva dieťaťa, rodinná a sociálna politika sú témy, ktorými sa zaoberám celý svoj pracovný život. Túžim po slušnom štáte, ktorý by fungoval pre ľudí a myslel aj na tých najslabších. Zoznam autorových rubrík: Rodina, úvahy, Poézia, pocitovky, knižnica, Komentáre, u nás, Politika, foto, nezaradené
Toto mi poslal mailom jeden veľmi dobrý človek...a takto som sa nad tým zamyslela.
Ten, kto si prišiel na trnavský cintorín dnes večer zaspomínať na svojich blízkych zosnulých a užiť si pokojnej atmosféry sviatku Všetkých svätých, bol prekvapený nemilým výjavom. Do tlmeného červenožltého svetla sviečok blikali modré majáky.
Okolnosti prípadu vyšetruje odbor kontroly Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, odbor kontroly Ministerstva školstva, ÚPSVaR v mieste bydliska dotknutých a Okresné riaditeľstvo policajného zboru v mieste bydliska mladistvého.
Raz som sa zas hlboko zamyslela, ale asi by som to nemala robiť, lebo keďže tento spôsob prezentácie ľudských osudov je všebecne spoločensky akceptovaný, ba vítaný až žiadaný, mala by som sebareflexiou dospieť k názoru, že som iná ja.
7 je magické číslo. Počula som raz takú povedačku, že človeku sa mení život každých 7 rokov.
Po viacerých článkoch na podobnú tématiku, idem sa aj ja vyjadriť k bilbordu, ktorého ukážku tu neuvidíte a jednej humanitnej spoločnosti, ktorej taktiež nebudem robiť reklamu tým, že by som prelinkovala názov na jej stránky.
Tak rýchlo ten čas plynie. Rekapitulujem, čo všetko sme za tých šesť rokov spolu zažili. Chcela by som, aby tých krásnych chvíľ bolo viac. Najviac... Už o chvíľu sa mi začne vzďaľovať a ja budem s ľútosťou spomínať na časy, keď som ho vyháňala hrať sa na dvor, aby bolo chvíľu ticho. Keď budem škemrať o pusu pred školou, keď sa už nebude pýtať na tie drobné hlúpostičky, keď nebudem otvárať jeho obzory iba ja, keď už nebude hádzať na mňa obdivné pohľady...Môj veľký chlapec. Môj školák.
Detský svet sa nám zdá jednoduchý a bezstarostný, plný hrier a nových objavov. Svet bez povinností, bez zodpovednosti. Možno sa nám tak javí preto, že sme boli deťmi tak dávno a možno preto, že porovnávame nezrovnateľné.
Trnava je moja láska. Tu som sa narodila, tu som vyrastala, tu som dospievala a dospela. Žije tu celá moja rodina, po jej uliciach sa prechádzajú moji priatelia, kamaráti, bývalí spolužiaci. Mám tu svoje obľúbené lavičky, obchody, zákutia, ihriská... Nikdy by som neodišla tak ďaleko, aby som sa nemohla o pár minút vrátiť.
Pre náhradných rodičov sú odborné rady rovnako dôležité, ako vzájomné stretnutia. Mnohí z tých, čo zostávajú so svojimi nezodpovedanými otázkami sami, sa v obdobiach malých či veľkých kríz nikdy nedozvedia, že s podobnými zápasili aj iní rodičia a ich deti, že je niekto, kto prekonáva alebo prekonal podobné. A že sú miesta, kde sa dá spoločne posedieť a nahlas uvažovať. A že tí, čo ho budú počúvať budú chápať, lebo...