Som aktívna. Niekedy. Zoznam autorových rubrík: Cool Curaçao, hlavoviny, knigy, knihy, books, Irečité Írsko, Nezaradené
Ak ste sa náhodou, objedení cigánskou z vianočných trhov a s punčom v ruke, priprechádzali v nedeľu 27.11.2016 na nábrežie Dunaji, určite ste ostali prekvapení stáť. Možno vám aj ten punč zo skrehnutej ruky vypadol.
Keď som, do nie celkom rozmrznutých prstov, chytila pištoľ, vydesene som si uvedomila, že si vôbec ale VȎBEC nič nepamätám. Na kurze TCA Pištoľ 1 som bola pred dvomi mesiacmi a z hlavy mi všetko vyfučalo.
Každý v sebe nosíme pár príbehov, ktoré nemali šancu prísť na svet. Len preto, že sme v danom okamihu nič neurobili, či nepovedali. A tak sa našou vinou vlastne vôbec nič nestalo.
„Kurnik šopa, prečo do tej ľadovej vody leziem? Veď je to studené jak sviňa. Hrabe mi! Zošalela som! Čo keby som odtiaľto ušla???? Práve som si prestala cítiť chodidlá! Už ani nemám prsty na nohách!!!! Zmrznéém!
Mechanicky kladiem jednu nohu za druhou, snažím sa prekonať bolesť v kolene a zachytávam sa aj veľkej pŕhľavy, len aby som sa vyškriabala príkrym zrázom. Mesiac v splne svieti tak silno, že nepotrebujeme žiadne baterky.
„Ty si strelená!“ zajačal na mňa z mobilu Tányčkin hlas. „Vôbec nie som strelená, veď som ešte na tej strelnici nebola!“ dovolila som si oponovať. „Ale chceš tam ísť! Načo zbrane? Ti hrabe?
„A je to aj pre ženy?“ opýtala som sa, poklopkávajúc na červeno nalakovanými nechtami po stole. „Samozrejme, je to pre kohokoľvek. Jediný limit je vek. Minimálne 15 rokov.“ Potešila som sa. „Tak dobre, tak ja si to objednám.“
Sedím v divadle a bojím sa, že budem mať strach. Nebojím sa, že ty sa budeš báť... Kto sa však bude báť za tých, ktorí sa už neboja?....A čoho sa to vlastne všetci bojíme? Všetkého, čiernej diery, bohov, choroby, lásky i samoty.
Máloktorým príbehom sa na Slovensku dostalo možnosti prezentovať sa pred verejnosťou v literárnej, filmovej i divadelnej podobe. Pišťankovym Rivers of Babylon sa to podarilo.
Môj divadelný názor si myslí, že sú inscenácie a hry, ktoré majú zmysel aj keď ich ocení len niekoľko divákov. K takýmto patrí aj Slovo Válkovo. Cez fiktívny dialóg básnika a agenta ŠTB sa pokúšame pochopiť dobu, tvorbu i politiku. Takéto veľké sústo požuje a prehltne len rozhľadený divák. A aj tomu ostane trpká pachuť na jazyku a nočná nespavosť pre ťažobu v žalúdku.
Dnes je v bratislavských podmienkach významný deň. Bude sa hlasovať o Bratislavskom lesoparku. Je preto naozaj len náhoda, že PRÁVE DNES v skorých ranných hodinách Cvičnú lúku na Kamzíku použili/zneužili akísi filmári nevyberaným spôsobom. A dosť utajene...
Ako dlhoročná gazdinka a zapálená kuchárka sa rada podelím o recept. Len tak. Na vyskúšanie, pre overenie. Môže to byť recept na koláč, kompót a trebárs aj na petíciu.
Vidím veci inakšie ako ostatní. Bojujem s tým už od detstva. Prvé okuliare som zakopala na pieskovisku. Zatiaľ čo iné deti stavali vysoké hrady, ja som hĺbila jamy v rohoch, kde som potajme zahrabávala nenávidené „škulky“. Ale čím som staršia, mám neodbytnejší pocit, že moje iné videnie sveta sa netýka len očí. Tá obrysová rozostrenosť či výrazová neurčitosť tvárí idúcich proti mne núti moju predstavivosť veci si domýšľať.
Zobrala som svoj názor do divadla. Na premiéru. Názor trochu protestoval. Buddenbrookovci od Thomasa Manna nepatria k jeho obľúbeným literárnym dielam. A ani k mojim
Musím sa priznať, že knižná Madame Bovary ma k smrti nudila, ale ospravedlňuje ma, že som ju čítala vo veku, keď ma jej osud vôbec neoslovil.
Čo ma v Izraeli prekvapilo? Nebolo toho málo. Niektoré veci boli skôr úsmevné, iné príjemné a niektoré naozaj dojemné. Prekvapilo ma, že v každom kostole sú záchody. Teda, niekde sú zvonku kostola, ale napríklad pri Kristovom hrobe sú priamo v budove chrámu - a unisex!! Ja viem, tisíc rokov náboženskej turistiky má aj takéto dôsledky...
V Izraeli sa oslavuje sedem prírodných druhov- pšenica, jačmeň, hrozno, figovník, datle, granátové jablko a med, ktoré charakterizujú krajinu. Detičky z kresťanskej školy v Káne Galilejskej šli uličkou do kostola, ktorý sme práve opustili - miestni žiačikovia boli súčasťou osláv granátového jablka. Ochotne a s úsmevmi zapózovali.
V starom meste Jeruzalem skoro ráno. Presnejšie o pol ôsmej. Pri potulkách po úzkych uličkách môžete stretnúť všelikoho mieriaceho všelikam. Len turisti ešte spia.....
Našou základňou a východiskovou bázou pre všetky výlety po Izraeli bol Bethlehem. Áno, Beth Lehem - dom chleba - my na Slovensku sme to "h" niekde stratili. Ale je to ten správny Betlehem. Jedno z troch miest palestínskeho územia v tesnej blízkosti Jeruzalemu. Bolo to vlastne tak blízko, že ste si pri ceste autobusom ani nevšimli, že ste Jeruzalem opustili... Žiadne prázdne neobývané priestory, opustené polia alebo nebodaj lesíky. Jedno ste si ale všimnúť museli.
Do Tel Avivu sme prileteli večer 9. septembra 2013. Bol to jeden z tých termínov, v ktorom mala byť Sýria už celkom určite pod paľbou.....
