Alžbeta "BeBa" Patayová
„A teraz ho už nechcem aspoň dva dni vidieť...“
zahlási mamička tesne po pôrode. Bola to mama. Mama?
Som obyčajne-neobyčajná, zaujímavo-fádna, romanticko-skeptická, snívajúca mama, žena a učiteľka. Večné dieťa. Ja... Zoznam autorových rubrík: Mamičkovské radosti, Trošku filozofovania, Klebetím, Politizujem
zahlási mamička tesne po pôrode. Bola to mama. Mama?
Musím sa priznať, že v mojej staršej dcérke je zabudované zvláštne čaro. Neviem ako to to dieťa robí, ale ľudia si ju rýchlo obľúbia, sú k nej bezprostrední a pozorní. Často sa jej niekto prihovorí, niečo je povie, podá, podaruje a tu u nás skoro všetci vedia ako sa volá. Ja sa ani nestačím čudovať, odkiaľ tá-ktorá teta vie. Včerajšok však bol niečo extra, aj napriek tomu, že si už na obdarovávanie môjho dieťaťa zvykám :).
Hádam sa mi podarí vyčariť Vám malý úsmev na tvári. Lyžiari, prevádzkovatelia zimných stredísk, ale aj nejeden občan tejto krajiny si neraz zalamentuje nad touto zimou. Ani sa niet čo diviť. Snehu málo, po mraze ani stopy a namiesto zasneženej rozprávkovej krajiny nosíme dáždnik a snažíme si pred dažďom ochrániť aspoň hlavu, keď už nohy sú mokré... Aj dnešný deň nám uštedril svoju mokrú dávku a ani by som v takomto načase nevytiahla päty z domu, keby niet mojich dvoch detí.
Nie Milan Bubák, správca UPC v Blave. Ten náš bubák, tzv. bubák domáci. V zhone dňa som nahádzala bielizeň do práčky, zapla ju, bežala rýchlo na záchod a zrazu počujem z chodby čudný buchot. Jedno dieťa spí v kočíku, druhé sa hrá... premýšľam si. Bože, veď Lucka sa hrá sama. Sama! Lucinka, čo robíš? pýtam sa pohotovo. Búcham. pokojne mi odpovedá.
Ešte pred Vianocami sa mi podarilo požičať jedno z mojich detí starým rodičom a povyraziť si s menšou ratolesťou do mesta. Cesta autobusom je pre nás overený spôsob a výnimočne som nemala bábiku naloženú v baby vaku. Veď aj s kočíkom sa to musí dať, nie?
Nedávno som si chvíľku pokojne ležala v posteli, v dome bolo výnimočne ticho (detičky, aj manžel ešte spali) a ja som v tomto tichu prišla na prevratnú myšlienku! Objavila som návod na dokonalosť, alebo aspoň cestu k nej.
Zub, tak prepotrebná záležitosť v dutine ústnej. Často opomínaná, inokedy spomínaná, ale každodenne používaná. Hlúpa téma na blog? Uvidíte že ani nie, a dokonca filozofická.
V jeden pekný zasnežený deň som sa rozhodla, že dosť bolo samoty na materskej dovolenke a šla som si povyraziť do mesta "povymetať" pár obchodov. Veľmi som sa tešila, že z môjho domáceho prístavu vykuknem do sveta plného ľudí, svetiel, obchodov a miest kde sa dá veľmi rýchlo ubrať pár korún z nášho rodinného rozpočtu. A potom sa opäť ukryť pred všetkým hlukom do nášho útulného domčeka.
V jedno sobotné poobedie sme doma ostali bez chleba a keďže rodina občas potrebuje aj niečo zjesť, rozhodla som sa, že nejaké rožky a chlebík zvládnem upiecť aj sama. Netušila som, že táto aktivita ma zamestná na oveľa dlhší čas ako som čakala a bude mať veľmi poučný záver.
Ako nový bloger by sa mi možno na úvod patrilo trošku predstaviť, ale rozhodla som sa, že najlepšie ma predstavia moje články. Na základe nich si môžete vytvoriť predstavu o tom, aká som. Možno nie som jediná mamička na svete, ktorá pociťuje poobedňajší sánok svojho dieťaťa ako možnosť konečne si troška vydýchnuť, alebo robiť to, čo sa s deťmi robí len ťažko (napr. číta).
Asi každá mamička na materskej sa občas ocitne v stave nadšenia a veľkej sebadôvery a rozhodne sa vo svojom príbytku konečne nastoliť poriadok. Je to ako mocná sila, ktorá ovládne ženské myslenie a navzdory nariekajúcim deťom a kope práce, ktorá ju tak či tak neminie, v hlave sa zjaví nepotlačiteľná túžba umiestiť veci na svoje miesto, poutierať porozlievané čajíky, pozametať omrvinky a poumývať vaňu a umývadlo, aby sa rodina aspoň dočasne umývala v bielučkej vani:).