Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi
Slnečný septembrový deň, vraj ten najhorúcejší, aký kedy v septembri bol. Podľahneme nápadu, navštíviť dve krásky, dva vrchy vo Veľkej Fatre. Keď už má aj klimatizácia problémy, príroda si snáď poradí.
Na nasledujúci deň hlásili krásne počasie. Hriech zostať sedieť doma. Prehováram priateľa a brata, nech vyrazíme niekam do hôr, no oni nie celkom zdieľajú moje nadšenie. „O 13:30 je hokej," vylezie z niektorého. „Prvý zápas na olympiáde. To musíme vidieť." A druhý prikyvuje. Ja sa nevzdávam. Nakoniec mi prejde kompromisný plán. Vstaneme najskôr ako vieme a ešte pred východom slnka vyrazíme. Cieľom bude Kľak, trasa netradične od Rajeckej Lesnej. A ak pôjde všetko podľa plánu, chlapci budú o 13:30 už pohodlne sedieť doma pred telkou.
Moja kamarátka Terezka vždy obdivovala naše fotky z hôr a hovorila, že ju niekedy musíme na taký výlet zobrať so sebou. Konečne sa podarilo. Na začiatku januára sme obidve boli na sviatky doma v Žiline a aj počasie, síce viac jarné než zimné, nám prialo. Nabalili sme si vianočné zákusky a teplý čaj a vybrali sa do Malej Fatry. Trasa bola aj pre mňa premiérová: Starý dvor - Príslop - Baraniarky - Kraviarske - Snilovské sedlo.
Celý týždeň žijem v hluku a ruchu mesta. Ráno budík a potom motory áut, sirény, telefóny, reklamné zvučky, zatvárajúce sa dvere v autobuse, rádio, mixéry, mikrovlnky, upozornenia na sociálnych sietiach, kriky a plače v nemocnici. Cez víkend potrebujem poriadny detox, najľahšie dosiahnuteľný niekde v kopcoch. Asi som trochu závislá, súdim podľa toho, ako sa teším. Dokonca aj to vstávanie o šiestej cez víkend kvôli túre mi vadí akosi menej ako vstávanie o šiestej cez týždeň kvôli škole. Čaká nás zatiaľ neprebádaná trasa: Kraľovany - Žobrák - Stoh - Medziholie - Osnica - Párnica.
Kráčam večernou Žilinou. Slnko je nízko, s jemnosťou sa dotýka ulíc a budov. Tie sa v jeho dotykoch menia k nepoznaniu. Išla som tadiaľ už tisícekrát. A predsa každá chvíľa, každý poryv vetra prináša niečo nové, čo som si v našom meste nikdy predtým nevšimla.Pár mojich pohľadov cez objektív, nech sa páči.
Niektoré veci máte rovno pod nosom, no predsa o nich neviete. Takto by som začala svoj príbeh o Veľkej Fatre. Nie je od nás ani tak ďaleko a predsa som z nej donedávna videla len akúsi smietku. Možno je to tým, že človek má vytipovaných pár pekných miest, na ktoré sa rád vracia a často sa ani nesnaží nájsť ďalšie, nové. Pre mňa bola takýmto miestom Chata pod Borišovom a vrch Tlstá. Nič iné som si pod pojmom Veľká Fatra až do minulého týždňa nepredstavovala. Vtedy prišlo rozhodnutie, že ju konečne poriadne prebádame. Trasu sme si rozdelili na dva dni a plán bol prejsť z Harmanca do Ružomberka.
Opäť sme sa po dlhšom čase ocitli v Roháčoch. Unavení po skúškach, veselí, že už máme prázdniny. Prvý deň sme sa rozchodili na výletíku na Roháčske plesá a večer sme už plánovali niečo dlhšie a náročnejšie. Polovicu hrebeňa cez Ostrý Roháč do Smutného sedla sme zdolali už niekoľkokrát. Tentokrát pôjdeme preskúmať „tú druhú" polovicu Roháčskeho hrebeňa.
Dlhé roky sme cez prázdniny chodievali turistikovať do Vysokých Tatier a vždy sme si vraveli, „Toľká nádhera! Je to vôbec možné?". Ale len prednedávnom, možno dve tri letá dozadu sme objavili, že Tatry majú západné sestričky, Roháče, ktoré sa im nielenže ľavou zadnou vyrovnajú, dokonca ich v mnohom aj predbehnú. Tak sme začali chodievať aj sem. Postupne, kopček po kopci, vrch po vrchu. Dnes sme sa rozhodli vyliezť na druhý najvyšší vrchol Západných Tatier - Jakubinú.
