Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi
Poslednýkrát sa pozriem na náš dom. Nasledujúce tri týždne v ňom budú gazdovať len zajko a škrečok. Keď náš Peugeot opúšťa ulicu, sme plní elánu a očakávaní, čo nám tento „úlet prinesie. Myslím však, že počas tejto dovolenky ešte mnoho ráz oľutujeme, že sme radšej nezostali doma vo svojich teplých postieľkach...
Je leto, deti majú prázdniny a preto je celkom prirodzené, že ľudia húfne odchádzajú na dovolenky. More, teplo, slnečníky, nočný život, nohy v horúcom piesku... Ideálne leto. Alebo žeby nie? Nájdu sa aj takí „blázni, čo si prázdninový oddych predstavujú úplne inak. Cestujú tisíce kilometrov, len aby strávili niekoľko dní v daždi a zime, ubytovaní v stane... A medzi týchto „bláznov patríme aj my - Paulenovci.
Hoci u nás vládne zima, prší a celý svet je zašedivený, tu vo vzduchu visí akási dovolenková atmosféra. Len čo opustíte letiskovú halu, teplý vzduch vás vyzlečie s kabátov a do očí vám udrie párik štíhlych paliem. Sadnete si do reštaurácie na námestí a pochutnáte si na pizzi, akú vedia upiecť len tu. Na juhu energického Talianska.
Večera akoby trvala večnosť. Najprv oblátky, potom hrachová polievka a napokon ryba so zemiakmi.
Počas celého dlhého roku sa nenájde mesiac tak nezvyčajný ako tento predvianočný. Nekonečný, tmavý, zasnežený, plný svetielok a ligotavých ozdôb. Mesiac, ktorý rozozvučí každého z nás.
Ľudia ju často nemajú radi. Je sychravá, uplakaná a zablatená. Je poslom zimy, ale aj začiatku školského roka. Viete o čom hovorím, však? Áno, o jeseni.
Bola som vtedy ešte celkom malá. Možno trojročná. Niekedy som sa v noci zobudila, lebo som sa bála . Vymyslených príšer a hadov v posteli. Vedela som, že patria do rozprávok a nočných môr, no sama v izbe som zostať nechcela.
