Vraj som odjakživa konfliktný typ a rebel... Argumentujem, že to tak nie je a - som v konflikte! Zoznam autorových rubrík: Fíčer, Kritika, Názor, Utajená realita, Sociálnospoločenské, Zo života - reminiscencie
Dedina v ktorej teraz žijem, vďaka činžiakom postaveným pred štyridsiatimi rokmi, pripadá ako mestečko. Aj ruch z pohybu áut a ľudí cez deň, je "malomestský". Cementáreň, ktorá chrlí okrem dobre pletených výrobkov aj neviditeľný hnus do priestoru a pľúc dýchajúcich, je stále zaujímavou "baštou nenárodného hospodárstva" a "žblnkajúcim" prameňom financií obecného rozpočtu...
...ten biely sneh osvetľujúci nový deň jasnejšie ako včera, bol zároveň novou nepopísanou stránkou, v nasledujúcej knihe života našej mikrosféry...!? Trocha vtieravo sa mi natíska predstava, pretože je po nových voľbách, by mohlo začať fungovať aj, riešenie - opakovaných sťažností opozičných poslancov /a obyvateľov/ v dedine i meste, parkovísk a ich "árendovania" poprednými podnikateľmi..., výstavby nového domu smútku, domu služieb, jaslí a škôlky, /ten starostov švagor konečne dostane po papuli za intrigy a zavádzanie na zastupiteľstve pri odhlasúvaní/..., zabezpečenie financií na novú čističku, smetisko a vedľajšie cesty mesta z EF, rozšírenie siete obchodov na sídlisku..., ale nie s novým autom primátorovi za provízie z "výberu realizátora" a predraženia projektov..!
Najčastejšie ho vídavam na krku žien, zavesený na zlatej, či striebornej retiazke. Najimä v lete, keď slniečko obnažuje krk, výstrihy, poskakuje v dekolte v rytme pohybov tela a rúk, v závislosti na dĺžke retiazky a oblosti "magnetov",najimä mužských očí. Rozosmiate tváre krásavíc, s výrazom radosti, potešenia a šťastia zo života...
Doba všetkým prístupných výstav u nás, v Československu, je minulosť, nech teda žijú tie súčasné..! Bratislavská "Flóra", "Agrokomplex" v Nitre, "Země živitelka" - České Budějovice,... No nad všetkými "trónil", "Brněnský Veletrh"!
Čo dedina, či mesto, to "kultík osobnôstky" starostu, vytváraný zväčša zveličovaním bežnej práce a riešiacich iba zlomok potrieb obyvateľov. Reakcie, na kritiku "zamestnávateľov -voličov", zväčša nepriateľské až výhražné. Neprimerane vysoké odmeny a iné "naturálie", nadčasy vykazované iba proforma, za permanentné vysiľujúce pracovné nasadenie,dokonca aj na služobkách... Máločo totožné so sľubmi, ktoré predsa len vymámili hlas vo voľbách aj od Teba... Hoci len dočasne, na dobu určitú, no dosť dlhú na zabezpečenie seba, rodiny a kamarátov do budúcnosti /odstupné nepočítam.../.
Už veľa rokov sa čudujem, načo sa tretina vysielacieho času v každých TV správach, v každých novinách, venuje výsledkom profesionálnych športových podujatí a cenovej "burze" - bonity - jednotlivých aktérov športového odvetvia, vo všetkých kútoch sveta... Silne pochybujem o užitočnosti takto premrhaného /drahého/ priestoru , najimä keď stále chýbajú informácie oveľa zaujímavejšie a dôležitejšie pre život človeka. Už len reklama je hádam neznesiteľnejšia..!
Dedina leží na hornom Liptove, na považí, hoci od Váhu vzdialená štyri kilometre bokom, smerom k Vysokým Tatrám. S krásnym výhľadom na Kriváň, tak často prekvapujúci scenériou farieb, odtieňov a obrysov. Raz s bielou čapicou tesne priliehajúcou k lomenému boku ľavého svahu, to vtedy, keď na listnáčoch okolo cesty na Poprad, prevláda farba žltá a medená. Inokedy s čiapkou našuchorenou rannou hmlou, či šedomodrým oblakom, s oblinami, ako od Ladu... Hlavná cesta je v dedine "strelená" po jednej strane štvorcového námestíčka, desať krát desať domov, stredom ktorého , v hlbšej rýhe, tečie Hybica. Po pravej strane potoka stojí katolícky kostol, obohnaný, na bielo nafarbeným múrom. Múr je kostrbatý, asi meter a pol vysoký, zastrešený šindľom, populárny skrývaním hrnca plného starých mincí, z dôb feudalizmu...Okolo celého námestíčka, napojená na hlavnú cestu, vedie asfaltová, značne zvetraná cesta.
Každý z nás verí, či dôveruje niekomu inému /nie niečomu, lebo to niečo sa mení so "smerom" vetra a nástupom nových vplyvných lídrov, na "nebesiach spoločnosti".../. Snáď najviac je však tých, ktorí veria Bohu /aspoň podľa teórie štatistík na Slovensku?/ a hneď za nimi skupina neveriacich /vrátane mňa/. Tak napríklad, delenie historických dôb na dobu kamennú, bronzovú, železnú, prvohory, atď...Nové vedecké zistenia prapôvodu ľudí v Afrike, tie vývojové stupne s podobou skôr na opicu, než na Adama a Evu zo svätých obrázkov.../Nečudujte sa, tiež som absolvoval "povinné jazdy" z katechizmu.../ Voľáko to nesedí v mojom vedomí, ktoré určite bolo u mňa neskôr, ako bytie...
Tak na čo sa tu vlastne hráme..? To naozaj nás vyspelý kapitalistický západ potreboval len ako zdroj lacnej pracovnej sily a odbytište hlavne tovaru, ktorý vďaka nižšiemu úžitnému štandardu, bol u nich ťažko predajný ?/u nás sa ideme za ním zbesnieť... Alebo už tak nie ? - vďaka skúsenostiam./
Celý posledný novembrový týždeň, bol v dušiach /ako ináč nazvať to čo v hrudi vyvoláva divný, jedinečne povznášajúci pocit napätia z príjemne očakávaného..?/ hlavne detí, jeden "pestrý ohňostroj potláčanej radosti"!
"Odborníci" na minulé obdobia socíku, nože si overte skutočnosti u tých, ktorí vtedy žili a pracovali a nekvákajte podľa predkladaných scenárov "osobností", fungujúcich z účelových pohnútok tejto doby! Ide zväčša o ľudí do 40-tky...
Že čo to táram..? Veď by som musel kontinuálne zakladať požiare a v zápätí z nich mierne obhorený vyťahovať obete, či len tak "mimichodom" strkať ľudí obdivujúcich vodné riavy /patrím medzi nich.../do chrbta a po otočke sa ešte nevyzlečený vrhať do ich záchrany predtým, ako vyplávu sami...
Tento výkrik mi - a možno nielen mne - zaznieva často v hlave, v bežnom živote... Tak napríklad, z kancelárie úradu vychádza žena v rokoch, nervózne hľadá v obnosenej taške miesto, ako čo najskôr do nej vpratať za hrsť papierov, očividne slúžiacich ešte pred chvľkou, ako hlavný argument, pred štátnym zástupcom v kancelárii...
Pôžičkový ošiaľ prerástol po prevrate 89´z privátnych kruhov do nadnárodných oblastí. To, že sa vlastne nabaľujú výhradne peňažné ústavy, je už väčšine sporiteľov i "pôžičkárom" jasné.
Pretože som svedkom, tak ako ostatní, častých požiadaviek demokratickej spoločnosti na názor, či voľbu - kto a prečo je najvhodnejší z pomedzi navrhovaných na danú funkciu / európsku, štátnu, komunálnu,alebo inú /, nedá mi bez povšimnutia a komentáru, iba ísť voliť, či škrtnúť na dopredu ponúkanej možnosti, "toho pravého"...
Viem, že držanie ľudí v línii, nie je pre nich slobodné, ani "demokratické", o tom sa píše posledné roky veľa, hlavne s narážkami na predchádzajúci politický režim. Platí však aj, že je to pre nich výhodné..?! Alebo, každý má právo na svoje hlúposti ?
