Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Chcem sa s vami podeliť o príbeh, ktorý sa stal z noci 23. na 24.11.2009. Ako všetci vieme zo správ a novín, behá tu nejaký uspávač a polícia nie a nie ho chytiť. Po prečítaní tohto príbehu sa tomu ani nebudete diviť.
Môj muž je vážne chorý. Snažím sa pomáhať mu v jeho chorobe. Spoločne sa podieľame na uzdravení a veríme. Všetky kontroly a vyšetrenia u lekárov absolvujem s ním, pretože ho ľúbim.
K napisaniu tohto clanku ma vedie to, ze viem citat, nepochopenie a asi aj hnev, ale hlavne tuzba po odpovedi, lebo nechapem.... Precitala som si tento clanok o Palovi Haberovi v tyzdeniku Zivot.
Poviete si, názov ako z detektívky, no mýlite sa. Vozeň číslo 374 je konkrétnym vozňom, s ktorým sa môžete stretnúť na vlaku EN 476 Metropol a R 470 Amicus. Odviezť sa ním môžete z Budapešti či Bratislavy do Otrokovic, Přerova, Olomouce či Prahy. A okrem toho aj Vám môže vyrobiť mnohé problémy.
Dnes poobede sa mi podarilo v bratislavskej MHD stretnut s revizormi - nic neobycajne. Nestihla som si v automate pri Auparku zakupit listok - nie z adrenalinu ci dostanem pokutu alebo nie, ale kvoli banalite - nemala som drobne - teda mala, ale jedno- a dvoj- centovky mi v dany moment boli nanic. Naivne som vybrala mobil z tasky a pri nastupovani som preposlala poziadavku na SMS lístok.
V sobotu sme sa rozhodli vyjsť na Gerlach. V zostave dve slovenské „dievčatá" (vo veku 33 rokov, ale takto nás po celý čas tituloval horský vodca, o ktorého v tomto článku hlavne pôjde) a ich kamarát, žiaľ, Američan (prečo „žiaľ", sa trpezlivý čitateľ dočíta čoskoro). Američan, ktorý ako vedec pracuje v Českej akadémii vied v Prahe, a keďže má rád hory a na nejednu už vyšiel, dal sa nahovoriť jedným z dvoch „dievčat" na výstup na najvyšší slovenský vrch. Pretože toto dievča Tatry miluje a Americkému kamarátovi o ich krásach veľa rozprávalo. Americký kamarát bol zvedavý na krásy slovenských hor.
Na Slovensku je to tak! Túto vetu pozná zrejme väčšina z nás. Považujem ju za excelentný popis mentality ľudí žijúcich na Slovensku a určite stojí za to zamyslieť sa nad tým, čo tým básnik chcel povedať. Čo teda táto veta znamená? Otázky, ktoré musia byť zodpovedané sú, že: „Ako to teda na tom Slovensku je?" a samozrejme musíme vedieť aj dôvod, prečo tomu „je tak!".
Spomienky sú raj, do ktorého sa môžeme vždy vrátiť. Píše sa rok 2004, mám dvadsať rokov a v požičaných sestriných lodičkách si kráčam na konkurz do spoločnosti Sky. V autobuse č.61 sa „uja šoféra" ešte stihnem opýtať, kde tá budova vlastne je, a s hlbokým nádychom som vykročím na cestu, o ktorej si myslím, že bude úsečkou, no stane sa polpriamkou, a to veľmi dlhou.
Vraj platí, že ak pozrieme smrti do očí a vrátime sa späť, dokážeme sa na život pozrieť inak. Pozitívnejšie a s vďakou. Presne toto som si myslela, kým som neskončila na jednotke intenzívnej starostlivosti s vážnou mozgovou diagnózou. Prežila som. A teraz treba zabojovať, aby všetko bolo ako predtým. Ale všetko je inak.
Som zdesený, oblieva ma studený pot, kombinácia strachu, hnusu a pocitu bezvedomia.. Na ceste z práce domov, práve keď som križoval chodník v malom 10 tisícovom meste, som si pred šedivou bytovkou všimol hlúčik malých detí okolo šedivej stareny v ružovej zástere. Trazu som sa od šoku zarazil, ona sa bránila. Deti mali v rukách prúty a konáre, starena sa bránila „spravodlivo" konárom, lenže na rozdiel od malých faganov, ktorí ešte nevedia vyskloňovať svoje meno, mala približne 80 rokov. Darmo na nich kričala, aby odišli. Stáli okolo nej a v očiach im horeli plamienky radosti: „To je ale švanda!", „škoda ,že nemáme bodliak!"
14. augusta sa v Trnave uskutočnil koncert českého pesničkára Jaromíra Nohavicu. Tí, ktorí sa na tento koncert tešili a prišli neskoro (nestačila ani hodina pred koncertom), zažili asi podobné sklamanie ako my.
Človek by neveril, kde všade pre vozíčkára čaká nebezpečenstvo. Roky chodím na vozíku sanitkou bez doprovodu, bez závady. Človek však uverí, až keď život ho presvedčí. Zo ZOS na Mlynarovičovej 23 na Polikliniku Tehelná ma sanitkári na mojom vozíku ochotne doviezli až pred ordináciu MUDr. K. Pani doktorka ma vyšetrila, napísala recept a lístok na sanitku. Dohodli sme sa, že na ňu budem čakať dole pri stanovišti prichádzajúcich sanitiek. Sestrička ju vraj objedná.
Autobus 39 má občas nezvyčajných pasažierov. Linka pravidelne premáva do Mlynskej doliny a okrem víkendov, keď je plná dôchodcov putujúcich na cintorín Slávičie údolie, vozí poväčšine študentov. A samozrejme príťažlivé mladé študentky. Asi tento fakt zavážil najviac pri výbere dopravného prostriedku pre pána v najlepších rokoch (okolo 50), ktorý si svoje sexuálne fantázie uspokojuje nezvyčajným správaním.
V poslednom čase sa na SME objavilo niekoľko článkov, ktoré opisovali neveselú situáciu v slovenských turistických strediskách - či už to boli zimné strediská v Tatrách, alebo úbytok turistov na Slovensku celkovo a s tým spojené veľmi zaujímavé finančné stimuly našej vlády. Chcel by som upozorniť, že tento problém má svoj začiatok niekde inde, ako pri nekvalitných službách a prehnane vysokých cenách našich prevádzkovateľov. To je už len tá "čerešnička na torte" a „posledná kvapka", ktorá povie zahraničnému turistovi dosť, sem už ani vo sne! V súvislosti s Tatrami sa najviac píše o odlive ruských turistov. Prečo je to tak, vysvetľovali ľudia hlavne jednou vecou - dostať víza na Slovensko je dnes už pre Rusa taká istá dlhá púť, ako dostať rakúske / talianske / francúzske víza - pričom cena pobytu je častokrát veľmi podobná a obdržaná kvalita neporovnateľná. Prečo ale taký ruský turista musí chodiť na Slovensko len v zime a len do tatier? Budem písať o Rusku a hlavne o Moskve, pretože tu momentálne bývam a pracujem.
Raz sa Oprah Winfrey opýtala Liz Taylor, že čo by mal svet vedieť o Michaelovi Jacksonovi. „Že je normálny a že je celý o láske. Všetko, čo o ňom píšu, je lož."
Pozeram sa do oci mojich stvornohych priatelov. Dvaja styridsatkilogramovi vlciaci pri mojich nohach, Kora sa snazi lizat moju tvar a Argo posuva s nufakom svoju modru gumennu kost, chce sa hrat. Stala som sa mamou omnoho skor, nez sa narodil moj prvodrodeny syn, stala som sa mamou, v den, ked moja zahradka prestala byt zahradkou a zacala byt psim kralostvom. Minuly tyzden som si pozrela talianske televizne noviny, osemrocny chapec je mrtvy, lebo ho roztrhali psy, ktore boli nelegalne drzane v blizkom lesiku a trenovane na psie zapasy.
Daň z pridanej hodnoty je najvýznamnejšia daň z hľadiska daňových príjmov štátneho rozpočtu. Obdobne zákon o DPH je spolu so zákonom o dani z príjmov najvýznamnejší daňový predpis a ako taký zaujíma nielen daňových poradcov a účtovníkov, ale každého, kto kupuje akýkoľvek tovar v obchode či využíva služby (v cene tovaru a služby je takmer vždy zahrnutá DPH). Preto zmena podstatných prvkov dane, ako je sadzba dane či okruh daňovníkov by mala zaujímať všetkých a primerane tomu by mali byť o tom občania informovaní.
Naša spoločnosť obdržala nedávno „liebes brief" zo Sociálnej poisťovne, a to rozhodnutie, v ktorom sa s nami chcú prostredníctvom penále spravodlivo vyúčtovať. Penále sa týka oneskorených platieb do SP za vybrané mesiace roku 2004 až 2006 a 2007 až 2008. Naša spoločnosť sa omeškala v jednotlivých prípadoch s platbami vo vzťahu k SP v priemere o 13 dní oproti zákonom stanovenej lehote. Celkové penále za za obdobie 2004-2006 reprezentuje 4,57 eur a za obdobie 2007-2008 434 eur.
Ak by Úrad vlády Slovenskej republiky alebo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky mali právomoc meniť názvoslovie ulíc a námestí, možno by to čoskoro vyzeralo takto:
Mám 38 rokov a som abstinujúci alkoholik. Alkoholu sa vyhýbam úspešne dva roky a deväť mesiacov. Dlho som držal svoje myšlienky v hlave a mal som pocit, že sa musím s nimi podeliť, aby si ich niekto prečítal. Možno mu pomôžem pochopiť jeho problém, alebo problém jeho blízkeho. Veď skoro každá rodina má vo svojich radoch človeka, ktorý má problém s pitím alkoholu, alebo ktorý je na alkohole závislý. Absolvoval som trojmesačné liečenie na Prednej Hore a chcem sa podeliť s mojimi myšlienkami, ktoré mi vtedy vírili hlavou. Teda:
