Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
U mnohých firiem sa udomácnil moderný výdobytok s názvom elektronická faktúra. Momentálne som to zaregistroval ako občan v rôznych médiách, kde sa pretekajú, kto túto službu bombastickejšie spropaguje a urobí tak zo seba skoro národného hrdinu, ktorý ako jediný a spravodlivý šetrí prírodu.
Naozaj sa o nás Boh zaujíma? Skončia sa niekedy vojny a utrpenie? Čo sa s nami stane, keď zomrieme? Jedny z množstva otázok, na ktoré vám vraj poskytnú odpoveď. Podľa nich Ježiš Kristus ako boží sudca čoskoro ukončí súčasnú vládu Satana a nastolí večný raj pre spravodlivých. Náboženská spoločnosť, ktorá v dnešnej dobe lanári ľudí.
Sigmund Freud kedysi povedal: „Celý ľudský život sa točí okolo sexuality. Vždy to tak bolo a bude". Určite sa čiastočne dá tento výrok spochybniť, ale ak si pripustíme, že je aspoň z časti pravdivý, stojíme pred veľkým problémom. Dá sa sexualita ovládať? Dá sa usmerňovať? Dá sa naučiť správnej sexualite?
Zdá sa vám táto otázka akoby z minulého storočia? Bohužiaľ, je to hamletovská otázka, pred ktorou od 1. januára 2009 stálo, stojí alebo bude stáť niekoľko tisíc matiek po skončení nároku na materské. Sú to ženy - živnostníčky, ktoré sa podnikaniu venovali napríklad popri svojom zamestnaní, aby do rodinného rozpočtu priniesli nejaké financie navyše. Sú to ženy, ktoré sa už starajú o jedno alebo viac detí a pred zamestnaním dali prednosť živnostenskému podnikaniu, pretože to im poskytuje časovú flexibilitu a možnosť skĺbiť rodinné povinnosti s profesijnou sebarealizáciou.
Neviem, či som už teraz naozaj dospelý, v každom prípade som prišiel na niekoľko vecí: ak má skúška dospelosti niečo so strednou školou, tak sú to celé štyri roky, nie iba maturita. Ak je to skúška, potom je to disciplína „beh na dlhé trate“. Utvrdil som sa aj v tom, že trpezlivosť ruže prináša.
Včera sme sa po dlhom čase s mojim priateľom vybrali do kina na ospevovaný slovensko - český film - Nedodržaný sľub. Do kina Europa Cinema chodíme, aj keď nie často, odkedy je otvorené. Už pri prvej návšteve pred rokmi ma zarazilo, že vozíčkari nemajú možnosť sedieť v ktoromkoľvek rade, pretože schody sú príliš úzke ako aj rady sedadiel, kde nie je pre vozíčkarov vyhradené žiadne miesto. A tak vždy sedávame na kraji prvého radu.
Denne čítam články a komentáre k dnešnému dianiu v svetovom hospodárstve. Vždy ma vedia pobaviť rôzne konšpiračné teórie o pôvode krízy. Tiež som sa rozhodol prispieť do mozaiky názorov na príčiny krízy, na ktorú sa môžeme pozerať v priamom prenose z prvého radu v divadle menom svet.
Je pekné slnečné nedeľné popoludnie. Uprostred dediny na malom ihrisku partia chlapcov hraje futbal. Červení proti modrým. Tí červení kričia jeden cez druhého, každý svoje, niektorí sa nezdráhajú použiť aj tie najtvrdšie vulgarizmy smerom na modrú stranu. Tá naopak pôsobí dosť zakríknuto, sem-tam sa niekto ohradí, že sa predsa hrá futbal a nie sme v krčme (načo ľavý útočník červených Janko, prezývaný „slovák", utrúsi niečo v tom zmysle, nech neurážajú, s... jedny).
Talianska komerčná televízia la7, najvýznamnejšia súkromná televízia s celoštátnym pokrytím nepatriaca do mediálnej siete Silvia Berlusconiho, odvysielala pred časom reportáž s príhodným názvom „Pianisti".
Na začiatok spomeniem, mám 22 rokov a som študentom Žilinskej Univerzity. Neštudujem teológiu, ani nie som kresťan fanatik. Napriek tomu sú veci kaziace mi spánok a chcem sa o svoje zážitky a postrehy s vami všetkými podeliť.
Veci a ich chod spoznáme vždy, keď sa o ne obtrieme. Platí to o práci, vzťahu, ale aj o štáte a jeho službách, rozumej „myslím sociálne - cítim národne", možno som to prehodil, ale to je jedno, On tomu rozumie. Bez tohto pomyselného obtretia vnímame len obal, v ktorom je tovar zabalený, baliarne „made in state". Je idylkové aprílové slnečné predpoludnie, skoro ako úvod vo filme, dom na samote, naokolo pučiaca príroda a že to nie je iba namaľovaný gýč, dokazujú štebotavé vtáky. Pes si lenivo dojedá ranné žrádlo, je natočený zadkom k prístupovej ceste, a zjavne tak zaujatý svojim „hrozien kovaním" z hrnca, že mu unikol tichý príchod votrelca do dvora. Moment prekvapenia obojstranný, následne skok z terasy, dva - tri prískoky a finálny skok na tvár, napriahnutá ochranná ruka ako ochranný rukáv, a to on pozná, veď je to nemecký ovčiak, potom už len krik a plač. A je po jarnej idylke.
Naivne som sa vybral s rodinou do aquaparku, reku, nie je nad dobrý relax. Somár. Akoby som nemal dosť problémov. Predstavoval som si, že zažijem krásny, relaxačno-oddychový deň ako mi to sľuboval leták, ale zvrhol sa na hororovo-traumatizujúci. Jednak navštíviť aquapark s kolektívom vo vekovom rozmedzí od 7 mesiacov do 38 rokov je hovadina, a jednak som netušil ako adrenalínovo je založená moja vzácna pani.
Niekedy mám pocit, že žiť na Slovensku sa rovná žiť v krajine neobmedzených možností. Dnešný večer by nebol ničím výnimočným. Prišla som na internát po únavnom víkende strávenom v práci a mala som sa učiť. Na chvíľu som si zapla televízor na odreagovanie. Naša verejnoprávna televízia práve vysielala program Miss Universe SR.
Nastal čas kúpy auta. Keďže žiadneho viac ako desaťročného tátoša nevlastním, bol som si vedomý toho, že benefit akým je šrotovné, sa ma týkať nebude. Napriek tejto skutočnosti, namotivovaný reklamnou kampaňou francúzskej značky o Dni otvorených dverí, vybral som sa s manželkou pozrieť, akú ponuku si pre nás v nedeľu pripravili.
Tak som si teda bola vyzdvihnúť voličský preukaz. V čase konania prezidentských volieb sa budem vracať z dovolenky a s nádejou, že cestou uvidím volebnú miestnosť, by som rada dala hlas tomu kanidátovi, ktorý je v mojich očiach najmenej zdiskreditovaný a má šancu reprezentovať moju krajinu slušne, vecne a kultivovane. Neviem, či by som sa až takto občiansky angažovala /lebo nemám pocit, že by sa víťazi doterajších prezidentských volieb angažovali tak, aby som sa za nich ako občan nemusela hanbiť/, keby som nemala v rodine prvovoliča. Pre toho je možnosť ísť po prvý raz voliť predsa len čímsi výnimočným. Povzbudilo ma aj vyhlásenie pani Lívie Škultétyovej z Ústrednej volebnej komisie v jednej televízii, že vyzdvihnúť voličský preukaz môže bez problémov aj príbuzný.
Mne, ako hlboko veriacemu človeku, kozmopolitnému, ktorý pomáha našim misiám a pomáha prostredníctvom cirkvi na Slovensku krajinám tretieho sveta, nedalo a musel som v jeden deň zareagovať na vyjadrenie biskupa Baláža v jeho homílií, ktorú nájdete aj na internete. Nie som homosexuál, ale poznám túto komunitu veľmi dobre, nakoľko môj brat do nej patrí.
Možno to kedysi bola móda, možno bolo ľudom trápne pľuvať dookola, možno...
Nezamestnanosť rastie. Všetci to vidíme. Správy o hromadnom prepúšťaní, zastavovaní výroby, štatistiky a grafy sa na nás z médií len tak hrnú. Všade sa prepúšťa. Menej sa ale hovorí o tom, že hoci je kríza, stále sa prijímajú noví ľudia. Firmy ľudí potrebujú. Len iných. Reštrukturalizujú.
"Navštívte ktorúkoľvek O2 Predajňu a my vybavíme všetky formality za Vás." Tak znie text v reklamách O2, ktorý nabáda k prenosu telefónneho čísla do O2. Rozhodol som sa túto ponuku využiť, nebolo to však také jednoduché. Poviem hneď na začiatku, ak by bola možnosť vybaviť si prenos sám, zrejme by to bolo oveľa jednoduchšie a prenos by bol úspešný. Takto bola pre pokus o prenos čísla potrebná jedna návšteva predajne T-Mobile, štyri návštevy O2, asi šesť telefonátov so zákazníckou linkou T-Mobile, dva na zákaznícku linku O2 a asi 4 hodiny strateného času. Výsledok: vzdal som to a zmierim sa stratou svojho pôvodného čísla.
Rozmýšľam kedy naposledy som čítala v našej tlači niečo, čo by ma povzbudilo, kedy naposledy som v našich správach videla niečo, čo by mi dodalo pozitívnu vieru v našu politiku, kedy naposledy som v rádiu počula krásne idealistické myšlienky ako napríklad tie, ktoré sa šírili tou úžasnou frekvenciou v roku '89, namiesto výsmechu každej povedanej myšlienke, ktorá by nás normálne spojila a dojala, keby sme neboli tak zahĺbení do svojich osobných kríz.
