Daniel Schikor
Slovinsko - Bled
Bled je určíte to, čo by ste mali vidieť. Patrí k najkrajším miestam v Slovinsku. Charizmu tomu miestu dáva jazero a ostrov s kostolom. Slovinsko je síce prímorská krajina, ale toto je jej jediný ostrov.
Som to ja a nik iný. A aj www.byliny.sk. Zoznam autorových rubrík: Len tak, Cestovanie, Na cestách s karavanom, Tip na víkend, Na bicykli, Lyžovanie, Na vode, Bezpečnosť IT, Ochrana osobných údajov, Liečivá sila prírody, Nezaradené, Súkromné
Bled je určíte to, čo by ste mali vidieť. Patrí k najkrajším miestam v Slovinsku. Charizmu tomu miestu dáva jazero a ostrov s kostolom. Slovinsko je síce prímorská krajina, ale toto je jej jediný ostrov.
Barcelona patrí k najviac pozitívne sa meniacim veľkomestám v Európe. Jej moderná éra začala začiatkom minulého storočia výstavou EXPO a nastavený trend len znásobili olympijské hry, ktoré organizovala.
Smerovanie Barcelony v histórii ovplyvnilo určite množstvo ľudí, ale Gaudiho vplyv na toto mesto je neprehliadnuteľný. A nie je to len katedrála Sagrada Familia. Stretávate sa nim prakticky na každom kroku.
Pokiaľ sa chystáte do španielska tak Barcelonu by ste nemali určite vynechať. Patrí k najkrajším mestám sveta a nie je to len Gaudiho zásluha i keď k tomu prispel veľmi veľkým dielom.
Kluž (rum. Cluj-Napoca, do roku 1974 Cluj, maď. Kolozsvár, nem. Klausenburg) je mesto v severozápadnom Rumunsku. Nachádza sa v historickej krajine Sedmohradsko.
Ochridské jazero sa nachádza na juhu Macedónska, na hraniciach s Albánskom. Je 30 kilometrov dlhé a maximálne 15 km široké. Dosahuje hĺbku až 285 metrov. Vzniklo pred 3 až 4 miliónmi rokov a patrí k najkrajším jazerám v Európe.
Hlavné mesto Srbska sa nachádza na sútoku dvoch riek, Sávy a Dunaja. Patrí k najstarším mestám v Európe. Má niekoľko tisíc rokov a prvá zmienka pochádza ešte z obdobia Keltov.
Bangkok je hlavným mestom Thajska. Je jedným z najrýchlejšie rastúcich miest v juhovýchodnej Ázii, hoci trpí problémami s infraštruktúrou spôsobenými týmto rastom.
Mnohí ľudia majú Thajsko zafixované ako dovolenkovú destináciu s množstvom pláží, vylihovaním na slnku a večer bavením sa pri hlučnej muzike. Aj takéto je Thajsko, hlavne na juh od Bangkoku kde nájdete množstvo letovísk s nádhernými plážami. Našu cestu sme rozhodli ukončiť práve takto, leňošením na pláži.
Každá krajina má miesto ktorým sa chváli a vystavuje ho na obdiv ostatným. V Thajsku je takých miest viac. Patrí medzi ne aj mesto Sukhothai. Historický park ktorý je jeho súčasťou, je pre Thajsko to čo Angkor pre Kambodžu, alebo Tikal pre Mexiko.
Ďalším naším cieľom bolo mesto Chang Mai, centrum starobylého kráľovstva Lanna, ktoré vzniklo v roku 1250 a trvalo až do roku 1860. Chang Mai je zvyčajne prvou zastávkou turistov, ktorí putujú na sever Thajska. To bolo vidieť aj v meste. Oproti Chang Rai ich tu bolo neporovnateľne väčšie množstvo. Čo na druhej strane malo aj svoje výhody. Spoznali sme sa tu s Američankou talianskeho pôvodu, žijúcou v Kanade, ktorá nás sprevádzala na výlete po okolí. Popritom sme sa dozvedeli aj o iných krajinách, ktoré ona precestovala.
Thajské kráľovstvo, nazývané aj ako Siam sa nachádza juhovýchodne od Barmy. A tam pokračovala druhá časť našej cesty po juhovýchodnej Ázii. Letecky sme sa presunuli z Ragúnu do Bangkoku a odtiaľ na sever do mesta Chiang Rai.
Hlavné mesto je správne centrum daného štátu (krajiny), alebo mesto oficiálne vyhlásené za hlavné (zdroj wikipedia.sk). Niektoré krajiny však majú hlavné mesto a tiež aj hlavné mesto. Jedno, ktoré všetci považujú za centrum života krajiny a druhé, kde sú oficiálne inštitúcie štátu vrátane vlády. Tak je to aj v Barme.
Budhizmus jedno z troch najrozšírenejších náboženstiev vo svete. Jeho základ položil Siddhártha Gautama Buddha, ktorý sa narodil v kráľovskej rodine približne v roku 560 pred Kr. Od detstva ho obklopovalo bohatstvo, krása a dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie. Texty ho popisujú ako vysokého, silného a modrookého muža. Keď vo veku 29 rokov po prvýkrát opustil palác, stretol starca, chorého a mŕtveho človeka. Boli to skúsenosti, s ktorými sa dovtedy nestretol. Uvedomil si vtedy, že nič nie je trvalé a opustil palác, aby meditoval v horách a lesoch Severnej Indie. Po dlhom hľadaní trvalých hodnôt rozpoznal v hlbokej meditácii prirodzenosť mysle a dosiahol osvietenie. (prevzaté http://sk.wikipedia.org)
Ľudia žijú na rôznych miestach. Nájdeme nás vo vysokých horách, v šírych pláňach, na brehu mora, ostrovoch, v púšti ale aj vo veľkomestských betónových džungliach. No a niektorí žijú pri jazerách, alebo aj priamo na nich.
Aj samotná cesta je cieľ. Tiež patrím k zástancom tohto výroku. Presun z jedného miesta na druhé prináša množstvo nezabudnuteľných zážitkov, i keď niekedy musím priznať, je to aj veľmi únavne ba priam sem tam deprimujúce. Hlavne keď je koniec vášho putovania stále v nedohľadne. Ale vždy zvíťazí dobrý pocit z toho, že sme sa dostali tam kde sme chceli.
Keby sa robil rebríček najfotogenickejších miest na svete, tak Bagan by sa určite umiestnil na jednom z popredných miest. Tisíce chrámov (pagod a stup) vystupujúcich nad vrcholky stromov vytvára neopakovateľnú atmosféru. Človeka to priam núti vyliezť na najvyššiu z nich a tam hore si len tak sadnúť a kochať sa pohľadom na okolie až do západu slnka. Ten ešte zintenzívni to prekrásne divadlo navôkol vás. Alebo nájsť si vlastný chrám, čo nie je v takom množstve problém, a v tichosti bez prítomnosti iných oddať sa vlastným myšlienkam, alebo meditovať.
Pri cestách po Barme sa mi nevdojak vynárali rôzne otázky, na ktoré som nevedel odpovedať. Ako je to možné, že v Barme vládne vojenská diktatúra a za celú cestu sme nevideli na ulici jediného vojaka. Ako je to možné, že v tomto neslobodnom politickom prostredí je Barma najbudhistickejším štátom na svete. A mnoho otázok vyvolával aj fakt, že tu stále už vyše 60 rokov trvá vojnový stav a jeho prítomnosť nebolo poznať. Na druhej strane je pravdou, že my sme sa pohybovali len po miestach navštevovaných turistami a iba v tých štátoch barmského Zväzu, ktoré zrejme boli barmskou vládou pre pohyb cudzincov schválené. Mimo nich bolo problematické sa dostať. Ja si však myslím, že ak by bola zásadne pochmúrna nálada obyvateľstva v oblastiach mimo turistických centier, tak by sa určite preniesla aj do miest ktoré sme navštívili. No ľudia, ktorých sme stretávali boli usmiatí, dobrosrdeční a žiarila z nich pozitívna energia.
Juhovýchodnú Áziu si mnohí spájajú s výrobou a fajčením ópia. Ópium sa tu produkuje do dnes i keď vo väčšine prípadov je to na lekárske účely. Región sa nachádza východne od Indie a južne od Číny. Tvorí ho viacero krajín a my sme sa rozhodli putovať po dvoch z nich, Barme a Thajsku. V oboch sme prešli značnú časť ich územia. Thajsko prakticky od severu až po juh.
Pomyselnou čerešničku na našej cestovateľskej torte bol Samarkand. Mesto ako by do seba nasalo všetky krásy strednej Ázie ktoré sme dosial videli a dotiahlo ich do dokonalosti. Nie nadarmo mu stredovekí Arabi hovorili Diamant východu. Jedno z najstarších miest na svete si podmanil už Alexander Veľký, ale svoj najväčší rozmach zažilo za vlády Timura. Vládcu, ktorý nie je veľmi známy a v nás evokoval Timura a jeho družinu od Arkadia Gajdara. Timur Lang bol stredoázijsky dobyvateľ, ktorý tu založil svoju ríšu. Svojou krutosťou bol na úrovni dvoch najväčších diktátorov 20. storočia Stalina a Hitlera. Územia, ktoré obsadil, vyplienil a všetko obyvateľstvo pozabíjal. Zajatcov zasadne nebral. Teda až na učencov, ktorí boli pre neho tou pravou vojnovou korisťou. Zhromažďoval ich v Samarkande, kde sa mohli venovať vede.