Pri cestách po Barme sa mi nevdojak vynárali rôzne otázky, na ktoré som nevedel odpovedať. Ako je to možné, že v Barme vládne vojenská diktatúra a za celú cestu sme nevideli na ulici jediného vojaka. Ako je to možné, že v tomto neslobodnom politickom prostredí je Barma najbudhistickejším štátom na svete. A mnoho otázok vyvolával aj fakt, že tu stále už vyše 60 rokov trvá vojnový stav a jeho prítomnosť nebolo poznať. Na druhej strane je pravdou, že my sme sa pohybovali len po miestach navštevovaných turistami a iba v tých štátoch barmského Zväzu, ktoré zrejme boli barmskou vládou pre pohyb cudzincov schválené. Mimo nich bolo problematické sa dostať. Ja si však myslím, že ak by bola zásadne pochmúrna nálada obyvateľstva v oblastiach mimo turistických centier, tak by sa určite preniesla aj do miest ktoré sme navštívili. No ľudia, ktorých sme stretávali boli usmiatí, dobrosrdeční a žiarila z nich pozitívna energia.