Narodená v znamení Váh... Zoznam autorových rubrík: Bratislava *moja láska*, Túlavé *topánky*, Cestujeme *kade-tade*, Ako živá *voda*, Poviedka *na nedeľu*, Moje *lásky*, Takí *sme*
Ja nebudem piť alkohol. Dám si akurát pivo, keď budem smädný po výlete na bicykli. Ako môj ocko... Takto sa mi to vôbec nepáči, skonštatoval Marek, keď videl môjho strýka už n-tý krát (toto matematické vyjadrenie veľa sa mi zdalo byť najvhodnejšie) poriadne opitého. Nebyť Karolovho článku Kto si bez viny..., tak toto nikdy nenapíšem. Jeho pohľad na alkoholizmus je takpovediac profesionálny. Môj je čisto súkromný...
História bratislavských mostov cez Dunaj je pútavá, no Bratislava má ešte jeden most, hodný povšimnutia. Je ním Červený most, železničný most, ktorý premosťuje údolie, ktorým preteká potok Vydrica.
„Nebite to dieťa! Chce sa mi kričať, ale miesto toho v nemom úžase pozerám, čo sa okolo mňa deje.
Jednou z najkrajších stavieb v Bratislave je budova Slovenského národného divadla. Bude mi ľúto, keď sa domovom najprestížnejšej scény na Slovensku stane novostavba na Pribinovej. Čaro, ktoré divadlu dáva krásna historická stavba, sa stratí do nenávratna. Viem, že po rekonštrukcii sa do budovy umenie vráti, ale meno SND bude patriť modernej (?) budove v novom centre mesta.
...občania polícii. Tak znie podtitul Dňa polície, ktorý každoročne v júni pripravuje Krajské riaditeľstvo PZ Bratislava v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru. Tento rok sa oslavovalo i 15. výročie vzniku Policajného zboru Slovenskej republiky.
Cigánka je skala, ktorá sa týči nad obcou Muráň. Meno jej dala nešťastná láska kapitána Muránskeho hradu k cigánskemu dievčaťu. Krásna cigánka očarila mladého kapitána a ich láska bola spečatená oficiálnym zväzkom. To mal byť šťastný koniec príbehu lásky dvoch ľudí z rozličnej krvi, ale nebol. Kapitán často chodieval za povinnosťami a jeho krásna žienka si zaňho našla náhradu – mladého poručíka. Trest ju za to stihol krutý – manžel ju dal zhodiť zo skaly, ktorá sa dodnes volá Cigánka. Alebo to bolo inak?
Bratislava má päť dunajských mostov. Možno by zniesla ešte jeden či dva, no zatiaľ sú jej obyvatelia vďační aj za to, čo majú. Možno sa po niektorom z nich denne presúvate z jedného brehu na druhý a ani si neuvedomujete, že pred dvoma storočiami Bratislava žiaden most nemala. Ranné hľadanie brodu by mohlo byť veselým rozptýlením na začiatku pracovného dňa...
Dávno sú preč časy, keď sa cez Dunaj prechádzalo brodom kdesi poniže Bratislavského hradu. Ani pontónový most už v tých miestach nenájdete, hoci slúžil obyvateľom Prešporku vyše 60 rokov. A predstava dreveného premostenia veľtoku sa zdá prinajmenšom zvláštna.
Aj napriek tomu, že posledné roky som do Trenčína chodila len pre povinnosti, nedalo sa neobľúbiť si toto mesto. Je také... Veď sa pozrite.
Som Petržalčanka a priznávam, veci verejné ma v dnešnú sobotu príliš nezaujímali. Moje študijné povinnosti spolu s krátkym obdobím, na ktoré si volíme starostu boli pre mňa dostatočne demotivujúcimi faktormi. Nuž som si povedala, že tentoraz nechám rozhodnúť iných.
Keď umierajú ľudia päťdesiatnici, je to tragédia pre jeho najbližších, odchod v najlepších rokoch… Keď zomierajú budovy päťdesiatničky, je to tiež tragédia. Budova päťdesiatnička je ešte mláďa, čo nestačilo dozrieť do svojej najväčšej slávy.
Prvýkrát som Ružomberok navštívila v roku 1994 (keď nerátam niekoľko rýchlych prejazdov smerom na Oravu). Cestovala som s kamarátkou, ktorá potom vlakom pokračovala ďalej na východné Slovensko. Veľmi sa jej nepozdával cieľ mojej cesty, mesto jej totiž pokazilo náladu po niekoľkodňovom „čundri“ v prírode. Ani sa jej nedivím- po krásach prírody sa pred vami objaví dymiaci komín a k tomu patričná aróma...
„Haló, prišla k nám návšteva,“ volala Dominika od dverí, keď sa vrátila s ockom zo škôlky. Rýchlo mi preletelo hlavou, kto by to len mohol byť, veď rodičia sú na liečení a sestra by sa vopred ohlásila. Návštevou bol však plyšový medvedík, ktorého si deti postupne berú zo škôlky na víkend domov a do jeho zápisníčka rodičia zapisujú, čo deti s macíkom robili.
Keď koncom 19. storočia mestská rada dnešnej Bratislavy rozhodovala o zriadení rafinérie na území mesta, netušila, že budúce hlavné mesto Slovenska sa vďaka tomuto kroku zaradí medzi najvýznamnejšie strediská spracovania čierneho zlata.
Cestujete s deťmi? My cestovávame s deťmi často, no príprava na také cestovanie je náročná. Nesmieme zabudnúť obľúbenú bábiku, knižku ani autíčko a popri tom musíme myslieť aj na také „zbytočnosti“, akými sú deka na prikrytie, ak ratolesť zaspí či náhradné oblečenie, ak bruško nevydrží jazdu cez nepríjemné serpentíny...
Tri prasiatka je rozprávka, ktorú pozná každé malé dieťa. Ale divadelné predstavenie, ktoré pre deti pripravilo divadlo Aréna, aj tak stálo za návštevu.
Fanúšikovia dostihov vedia, aké je dôležité pre majiteľov dostihových koní vlastniť dobré tátoše a kvalitné stajne, či výborného trénera. Na toto všetko treba mať vstupný kapitál. Najlepšie v presne rozpočítaných bankovkách. Aspoň pri hre Dostihy a sázky.
Dnes predpoludním som mala telefonát od zástupcu riaditeľa základnej školy, kam chodí môj syn. Vopred ma upozornil, aby som si radšej sadla a potom ma informoval, že deti sa včera popoludní hrali na školskom dvore s ortuťou a bolo by vhodné ísť s ním na nejaké to kontrolné vyšetrenie. Manžel bežal pre malého do školy a spolu sme šli na detskú pohotovosť, pretože naša detská lekárka neordinovala. Niekoľkokrát som každému lekárovi/lekárke vysvetľovala, čo sa stalo a ukazovala lístok od pána zástupcu približne v tomto znení:
Zošit s takýmto nápisom som objavila medzi svojimi tajnostičkami, keď som jednu z nich hľadala. Hneď mi vylúdil úsmev na tvári, pretože ypsilon na konci bol prepisovaný z mäkkého i a denník sa začínal veľkým písmenom. Bol to denník z prvých školských prázdnin nášho Mareka, čerstvo skončeného prváčika.
