Narodená v znamení Váh... Zoznam autorových rubrík: Bratislava *moja láska*, Túlavé *topánky*, Cestujeme *kade-tade*, Ako živá *voda*, Poviedka *na nedeľu*, Moje *lásky*, Takí *sme*
Na Špitálskej ulici, v nádhernej budove podľa projektu pražského architekta Františka Krupku, ktorý bol autorom projektov viacerých významných bratislavských stavieb, sídli policajné Krajské riaditeľstvo. Nad honosným vstupom dve sochy, predstavujúce Atlasov, držia priečelie balkóna s nápisom Policajné riaditeľstvo. To, čo túto budovu symbolizuje a dalo jej aj názov, sú však dva veľké levy.
Obchody už lákajú vianočnou výzdobou, poniektorí začali pomaličky nakupovať vianočné darčeky, vianočné dovolenky sú už naplánované, televízie už majú isto pripravený dokonalý vianočný program. Keď sa všetci takto pekne pripravujú na zimné obdobie, pridám sa i ja, i keď tak trošku po svojom.
Moji malí Bratislavčania už pobehali kus Slovenska. Občas sa pozrieme spolu aj k susedom, niekedy aj ešte ďalej. Ale teraz sme urobili výnimku. Išli sme sa poprechádzať po Bratislave, akoby sme ju videli po prvýkrát. Ja (prípadne manžel) s fotoaparátom na krku - ako japonskí turisti. Obrázky, ktoré sme urobili, sa postupne objavia pri mojich článkoch o Bratislave.
Život škôlkárky je ťažký. Pamätám si to z mojich škôlkárskych čias, keď som ostávala sama v jedálni pri prevarenom mlieku, ktoré nie a nie vypiť. A koža sa mi bridí doteraz... Dnes majú škôlkári úplne iné starosti. Našťastie...
Naši predkovia prichádzali na svet doma. V posteliach, kde sa spalo, milovalo, rodilo, trpelo, liečilo sa i umieralo. My vekovo mladší Bratislavčania, naši rodičia a prarodičia Prešporáci sme postupne prichádzali na svet úplne inde - v bratislavských pôrodniciach.
Keď v roku 1956 pán Zděněk Miller, český maliar, ilustrátor a režisér animovaných filmov (nar. 1921) nakreslil krtka s modrými nohavicami, isto netušil, že milá postavička sa stane symbolom detstva niekoľkých generácií.
Keď sa rozhodnete namiesto mailu poslať svojim blízkym list, zájdite napríklad na Hlavnú poštu v Bratislave a poobzerajte si jeden zo skvostov architektúry minulého storočia - Poštový palác.
V priestoroch bývalého vojenského letiska v Piešťanoch sa už dva roky nachádza Vojenské historické múzeum. Expozícia predstavuje vojenskú techniku z výzbroje Československej armády od roku 1945 do roku 1992.
Už vyše mesiaca dcérka zisťuje, ako sa rodia bábätká. Sestra sa nedávno vydala, tak malú teraz zaujíma, či bude mať veľké bruško. A kedy.
Dnes turisti do Bratislavy prichádzajú cez nelákavú hlavnú železničnú stanicu, provinčné letisko či novovybudovanou diaľnicou, ktorá vedie návštevníkov okolo uniformných petržalských panelákových domov. V stredoveku to bolo úplne inak.
Krajom, kde dnes líšky dávajú dobrú noc, Gemerom, kráčali naše pohnuté dejiny. Popri zrúcaninách hradov (Muráň, či takmer zaniknutý Gemer) a zachovalému hradu Krásna Hôrka je ich nemým svedkom i betliarsky kaštieľ.
Vyrastala som s Annou. Zoznámila som sa s ňou, keď mala jedenásť. Ja som mohla mať tiež asi toľko. Anna bola veľmi urečnené dievčatko (to sme mali spoločné...) s ryšavými vlasmi a pehami na drobnom nose. A bola sirota. Určite ju poznáte.
O histórii a niekoľkých naj... Muránskeho hradu som písala v predchádzajúcom článku. Dnes vás pozývam pokochať sa krásou hradu a jeho okolia...
Tohtoročná jar bola náročná pre mňa i pre mojich blízkych, preto i letná dovolenka bola očakávanejšia ako obvykle. Odmenu vo forme vytúženej dovolenky sme rozdelili na dve časti - veď všetkého treba s mierou. Júlovú časť sme si užili pri mori, augustovú na našom krásnom Slovensku.
Historických fontán v našom hlavnom meste nie je veľa. Oddych pri prechádzke hlavným mestom si môžeme užiť i pri niektorej z množstva ďalších fontán, ktoré autori vytvorili vduchu hesla: v jednoduchosti je krása.
...alebo niečo o paláci Soľného princa. Rozprávku o tom, že soľ je naozaj nad zlato, pozná hádam každý. I jej nie celkom klasické slovenské filmové spracovanie z roku 1982. Palácom zakliateho Soľného princa sú nádherné priestory jaskyne Domica.
Fontány patria k nášmu hlavnému mestu rovnako ako hrad, historické budovy, unikátne mosty cez Dunaj či socha Schone Náciho. Historickým, nádherne vypracovaným dielam sú rovnocennými konkurentkami fontány novšie, ani bez nich si už bratislavské ulice a námestia nevieme predstaviť.
Vitajte v Chorvátsku... alebo môj pohľad na krajinu, v ktorej sa vraj nachádza slovenské more.
Pred necelými piatimi rokmi som sa dala na boj. Ako mladá mamina dvoch detí (v tom čase mal Marek päť rokov a Dominika sotva jeden) som začala študovať. Štúdium v inom meste, skoré ranné vstávanie každý víkend a ešte náročnejšie skĺbenie štúdia, rodiny a neskôr i zamestnania (keď som mala po materskej dovolenke), to všetko charakterizovalo ťažkú cestu za mojim cieľom.
„Stretneme sa pri fontáne na Mierku,“ to bolo kedysi najčastejšie miesto stretnutia mladých. Ako je to dnes, neviem, ale na rande pri niektorej z bratislavských fontán sa dám nahovoriť kedykoľvek. A nemusí to byť na „Mierku“, rada zamením „Zemeguľu“ za niektorú z množstva nádherných fontán v centre Bratislavy.
