Narodená v znamení Váh... Zoznam autorových rubrík: Bratislava *moja láska*, Túlavé *topánky*, Cestujeme *kade-tade*, Ako živá *voda*, Poviedka *na nedeľu*, Moje *lásky*, Takí *sme*
Veľa turistov, prichádzajúcich do hlavného mesta, musí prejsť bránami našich železničných staníc. V minulom storočí sa k staniciam pristupovalo tak, aby mohli účelne vybaviť cestujúcich. No účelné nemusí vždy znamenať aj pekné.
4. apríl dlhé roky oslavujeme ako Deň oslobodenia Bratislavy. Teraz chcem 4. apríl pripomenúť ako Medzinárodný deň bez násilia. Vyhlásenie tohto pamätného dňa iniciovali Texasania v roku 1996 na pamiatku Martina Luthera Kinga, amerického kazateľa, bojovníka za občianske práva a nositeľa Nobelovej ceny za mier. 4. apríla roku 1968 bol tento aktivista za práva černochov zavraždený, keď svojou prítomnosťou podporoval protest sanitárnych pracovníkov v meste Memphis v štáte Tennessee.Možno je tento deň vhodnou príležitosťou zamyslieť sa nad tým, ako je násilie tolerované v našej spoločnosti. Možno netreba veľa, stačí si viac všímať okolie a televízne správy nebudú plné šokujúcich informácií o tom, že skupina mladých ľudí bola napadnutá v neskorých večerných hodinách alebo pri ceste vlakom alebo o tom, ako „rodičia“ týrajú svoje deti. Nebudeme sa stávať svedkami toho, ako vzorný otec vyvraždí celú svoju rodinu. Najlepšie by bolo, keby sa zo správ celkom vytratili informácie o samovražedných útokoch a desiatkach ich obetí, ale to je asi len moje zbožné želanie... Zajtrajší medzinárodný deň bez násilia nadobudne svoj zmysel len vtedy, ak naozaj prispeje k tomu, že násilia bud
V dnešnej ére moderných telekomunikačných technológií sa môžete porozpávať s kýmkoľvek a kedykoľvek. Aj s vaším malým výletníkom, ktorý trávi prvé jarné dni u starých rodičov. Lebo aj starí rodičia podľahli pokroku a mobilný telefón je ich dennodeným, aj keď trochu nepochopeným spoločníkom.
Každá mama občas ostane sama doma. Deti odídu do školy v prírode alebo k starým rodičom. A každý mame hovorí: „Ty sa máš, oddýchneš si od detí.“
Hoci história dnešného územia Petržalky siaha do dôb dávno minulých, veľká väčšina z nás ju vníma ako betónové sídlisko a nocľaháreň pre bratislavskú inteligenciu.
Dnes máme v Bratislave lekární ako maku. Pomaličky s každou novou stavbou pribudne aj nová lekáreň. Pre pacientov je to osožné a zdá sa, že pre majiteľov výhodné. Nové priestory si žiadajú moderné vybavenie a dnešné lekárne majú s tými dávnymi už len pramálo spoločné. Nekonečné rady regálov s množstvom maličkých „šuflíkov“, označených bežnému smrteľníkovi neznámymi nápismi, obrovské lekárenské váhy, masívna pokladnica, ktorá pri každom otvorení cinkne a milá pani lekárnička, miešajúca rôzne mastičky, to už je asi len moja predstava o tom, ako to kedysi mohlo vyzerať.
O siedmej večer bývalo vyľudnené sídlisko. Všetky deti, áno, aj tie veľké, bežali domov pozerať večerníček. Keď sa niekto pozabudol, z okien paneláku sa ozývalo: „Kaaatkaaa (Feerkooo, Jaaankoo...), večerníííčeeek!“
„Ja viem, že to nie je dobré. Tá fajka,“ povedala Dominika, keď v televízii zazrela príspevok o tom, ako sa neúspešne pokúšame zaviesť do praxe zákon o ochrane nefajčiarov. (Pôvodne sa s bratom tešili, že videli mestského policajta. Sú vo veku, keď Marek chce byť mestským policajtom a Dominika krasokorčuliarkou alebo mestskou policajtkou).
Budúci týždeň bude mať meniny Jozef. Možno mi dáte za pravdu- Jozef je také rozšírené meno, že by sme 19. marec mohli pokojne nazvať Dňom mužov. Aj ja mám svojich obľúbených Jozefov, ktorým by som chcela venovať týchto pár riadkov...
Dúfam, že mi pán Satinský niekde „tam hore“ odpustí to familiárne oslovenie. Obľúbený herec vdýchol nezabudnuteľnú atmosféru mnohým filmovým príbehom. Obľúbený autor knižiek pre deti i dospelých, plných vtipných príbehov vytvoril sám či spolu s pánom Lasicom nezabudnuteľné slovné novotvary, z ktorých množstvo zľudovelo.
Mala som dôverný rozhovor s dcérkou. O veľkých veciach. Občas o nich diskutujeme. O malých veciach sa rozprávame často- aké by chcela hračky, aké by si dala sladkosti a či pôjdeme na klzisko...
Nie vždy bola Bratislava takým veľkomestom, ako ju poznáme dnes. Mladšie ročníky a novoprišelci ju poznajú tak, ako ja- Staré mesto ako historické centrum, širšie centrum a okrajové sídliská. Starí Bratislavčania však Bratislavu poznali ako malé mesto, nie až také odlišné od ostatných v krajine. Dnes sa nám zdá, že niektoré závody sú postavené takmer v centre, ale boli budované tak, ako súčasné priemyselné parky- na okraji mesta...
Konečne mi čas a vek mojej dcérky dovolili zúčastniť sa športového vyžitia, ktoré bolo doteraz výsadou pánskej polovice našej rodiny. Pred Vianocami si naša mladšia ratolesť začala kresliť obrázky pre Ježiška. Na každom papieri bolo čosi iné, len tri veci boli vždy tie isté – psík Bobby (rodičia päťročných slečien vedia, o čo ide), ružová kolobežka a korčule. Už od začiatku decembra domŕzala, kedy si už konečne urobíme stromček.
Krakonoš je legenda českých Krkonôš, deti i dospelí si o ňom rozprávajú množstvo žartovných i strašidelných príbehov. Príbehy o ňom sa začínajú slovami bylo, nebylo... Tak sme sa rozhodli, že zistíme, či bylo a či nebylo...
Máte doma prváka? Nie? Momentálne ani my. Prváčika sme mali pred dvoma rokmi a prváčku budeme mať o rok a pol. Neviem, či sa máme tešiť, či strachovať. Prvý deň v škole je pre rodinky detí malým sviatkom. Postupne však dni zovšednejú (to však nebol náš prípad) alebo zakčnejú (áno, uhádli ste, toto bol náš prípad). Začalo sa to všetko úplne nevinne:
Ak vlastníte manžela a nejaké to dieťa, občas vám v sobotu popoludní môže napadnúť otázočka: -Čo s načatým popoludním? Z vlastnej skúsenosti môžem poradiť rodinke s dvoma ratolesťami – Múzeum dopravy v Bratislave je to správne riešenie. Treba sa však poponáhľať, radní páni Bratislavy majú s objektom múzea iné plány, tak mu hrozí zredukovanie terajších priestorov.
Blogerským aktivitám sa venujem krátko, preto ma veľmi prekvapilo, ako skoro som sa dostala medzi vyvolených do klubu four things. Vďačím za to Zuzke Kaláčovej a zhode náhod, že som sa pred desiatimi rokmi stala pani Sekanovou :), vybrala si ma totiž pre to priezvisko. Teraz stojím pred problémom, ako svoje štvorky predať tak, aby to zaujalo aj vás, našich čitateľov. Nápad na seba nenechal dlho čakať a tak som využila môjho prvorodeného. Preto vás prosím, milí potomkovia, rozprávajte sa viac so svojimi rodičmi a počúvajte ich. Možno sa o nás, rodičoch, dozviete niečo, čo ste ešte nevedeli...
Nie je to tak dávno, čo zrušili lunapark na pravom brehu Dunaja. Poslednú dobu nestál za veľa, boli tam nejaké problémy s pozemkami a možno má mesto s touto lukratívnou časťou iné zámery. Lunapark pre deti asi nie je to, čo by malo byť na nábreží s výhľadom na historické budovy Starého mesta. Škoda.
Dnes je taká móda. Každý píše autobiografiu, alebo, ak chcete, memoáre. Asi by som sa mala pridať aj ja. Taká Alanis Morisette má tridsaťjeden a veru nehodlá čakať do deväťdesiatpäťky. Ja to chápem. Deväťdesiatpäťky sa nedožijem a keby aj áno, čo si budem vtedy pamätať?
Každý z nás má niečo najobľúbenejšie. Mojím najobľúbenejším jedlom sú bryndzové halušky. Najobľúbenejšou farbou je modrá. Najobľúbenejším filmom je česká veselohra storočia (minulého) S tebou mě baví svět. Najobľúbenejším maliarom je Alfons Mucha, najobľúbenejšou knihou Opice z našej police. Som síce dávno dospelá, ale tú knižku som mnohokrát prečítala ako dieťa a mnohokrát som ju prečítala svojím deťom. Mojím najobľúbenejším deťom.
