Silvia Sabová
Ako prísť o zákazníka
Spoločnosť Metro Cash&Carry Slovakia sa rozhodla vyjsť svojim zákazníkom v ústrety naozaj svojráznym spôsobom.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Strapatá matka kričiaca z pivnice... Zoznam autorových rubrík: Poviedky - bez cukru, Poviedky - trochu cukru, Poézia, Ako si tu žijeme, Zo spomienok, Job, Súkromné, Nezaradené
Ako si tu žijeme
Silvia Sabová
Jedno veľké vrece
Kam sa pozriem, rieši sa rómska otázka. Poznám jedného Róma z Trnavy (toto by mi neodpustil - cigán som sa narodil, ako cigán žijem a ako cigán aj zomriem), ktorý rozhodne do kategórie ´Budeme ich hladiť až ich vyhladíme´, nepatrí.
Silvia Sabová
Stena na predaj
Richard strávil celú noc vyškrabkávaním tváre Ježiša do starej obhorenej panvice. A potom to na E-bay predal za 100 dolárov. Bola som na tej stránke pozrieť a naozaj, ľudia tam s úspechom predávajú čokoľvek, niekedy aj veci, ktoré u nás bežne končia v kontajneri. Zdá sa mi, že som našla dobrý spôsob, ako sa dajú zarobiť peniaze.
Silvia Sabová
Meškanie
Pozerám sa von oknom a cítim sa celkom ako medveď, ktorý sa predčasne zobudil zo zimného spánku. V rámci letnej, jesennej a zimnej depresie, bytostne potrebujem prechodové obdobia. Teda letno-jesenné, jesenno-zimné a zimno-jarné (to najviac). Jarno-letné nemusím, ale prežijem.
Silvia Sabová
Smeti naše každodenné
V našej blízkosti sa nachádza chránená krajinná obasť. Je tam nádherne, len si musíte zvyknúť na kopy odpadkov najrôznejšieho druhu, ktoré tam ležia a čakajú, kým sa náš skautský oddiel znovu pustí do upratovania. Neznalý zablúdilec si o nás, domorodcoch, môže pomyslieť svoje a aj keď nemám ani najmenšiu chuť obhajovať počestných občanov našej obce, musím vám rozpovedať príhodu, ktorá sa mi stala síce už minulý rok, ale doba nič nemení na neschopnosti kompetentých.
Silvia Sabová
Poznatky
Po úspešne vykonanej práci vychádzam zo záchodu. Niekedy si tam posedím dlhšie, aj keď nemusím a hrám na telefóne Solitaire. Mám na to svoje dôvody. Táto najmenšia miestnosť v dome je jediným miestom, kde okolo mňa neposkakujú malí ľudia a zároveň si hraním kariet cvičím logické myslenie, čo fakt potrebujem. Má to len jeden háčik. Nech idem v ktorúkoľvek dennú hodinu, vždy tam zrazu potrebujú ísť všetci. Takže tieto moje posedenia sú pre mňa vzácne chvílky. Prirovnala by som to k šafránu, ale asi by to bolo v kombinácii so záchodom príliš trúfalé.
Silvia Sabová
Kopanec
Vyliezam s nákupnými taškami z obchodu a vidím svojho synátora, vracajúceho sa zo školy. Hlava sklonená, odkopáva kamienky, ktoré mu zavadzajú v ceste, sem tam zastane a zahľadí sa do niektorého dvora, skrátka má čas. Počkám na neho a pýtam sa: "Ako bolo v škole?" Otázka na zavraždenie, ale nič iné ma pri pohľade na svoj produkt slovenskej hororovej literatúry nenapadlo. "Dostal som jednotku." Mlčím, mám pocit, že to nie je všetko čo mi (ne)chce povedať.
Silvia Sabová
Kvantita alebo kvalita?
Včerajší večer som strávila v kuchyni s mojim manželom a jeho priateľom. A nestíhala som sa čudovať, akým smerom sa vyvinula debata. Najprv začali, ako dve staré babky klebetnice, rozoberať podnikateľa zo susednej dediny. To bolo ešte v poriadku. Vydržala som si vypočuť všetky technické detaily áut, ktoré vlastní, rast jeho imania a pokles jeho obľúbenosti. Ale potom z ničoho nič: "Fero ho má taký veľký, že so ženou nemôže a vo verejnom dome si musí priplatiť, aby ho obslúžili."
Silvia Sabová
Ako triedime odpad
Náš dedinský rozhlas má svoje čaro. Keď sa z neho linie clivá melódia, treba počúvať, aby ste sa dozvedeli, kto zomrel (ak vás to zaujíma). Keď spustí rezké ľudovky, ľudia vychádzajú vypočuť si, kto čo predáva a čo dostane manželský pár za posedenie s prednáškou o zázračných hrncoch.
