Katarína Šimková
Americky dospelá
Mám 21. Všetko plynie veľmi rýchlo a mne sa nechce ponáhľať. Veď aj tak väčšinou nestíham. Na chvíľku sa teda zastavím pri čísle dvadsaťjeden... Už? Prečo? Málo? Veľaaaaa... Zdá sa mi, že mám akosi veľa rokov. Viem, že ma ešte život len čaká. Ale keď si počet rokov porovnám s vnútorným pocitom, sú v absolútnej nerovnováhe. Už aj v Amerike by ma brali za dospelú. Môžem voliť, riadiť auto alebo piť čaj s rumom... Mala by som sa dospelo aj správať. Ale čo to vlastne znamená?

