Irena Šimuneková
Čím to je?
Mala som aktívny víkend oba dni som si vyšla do prírody navôkol. Počasie bolo také pravé zimné, všade biely sneh a štípal mráz.
Žijem, teda som a som na tomto svete rada. Mojim mottom sú nasledovné citáty:Aj keby som vedel, že zajtra celý svet zanikne, dnes by som ešte zasadil moju jabloň. — Martin Luther KingJediné bohatstvo, ktoré uznávam, je bohatstvo ducha a dobrota srdca. — Ludwig Van BeethovenŽivot človeka má zmysel, ak po ňom zostane vo svete o trochu viac lásky a dobra. — Alfred Delp Zoznam autorových rubrík: len tak, Súkromné, Nezaradené

Mala som aktívny víkend oba dni som si vyšla do prírody navôkol. Počasie bolo také pravé zimné, všade biely sneh a štípal mráz.

Biela snehová prikrývka, zubaté slniečko, takto si predstavujem Vianoce. Síce už je pár dní po nich, ale nevadí že nie je voľno, na prechádzku po zasneženom okolí sa dá predsa ísť aj poobede.

Nemám na šťastie skúsenosti s lekármi, so závažnejšími chorobami. Raz do roka síce bývam nachladnutá, ale ako sa hovorí, s lekárom to trvá týždeň, bez lekára sedem dní. Vyberám si tých sedem dní radšej a niekedy tú chorobu zdolám aj skôr.

Dnes si pripadám ako najväčší technický antitalent. Dostala som nový pracovný telefón, nič zložité klasika, Nokia. Podľa mňa má byť telefón na telefonovanie, prípadne posielanie sms.

Nový rok, čo prinesie? Všetci sme v očakávaní niečoho lepšieho, šťastnejšieho a úspešnejšieho. Prajeme si to vo vinšoch, rodine, známym, neznámym a aj sebe. Niekto si dáva novoročné predsavzatia, ktoré však väčšinou nemajú dlhú trvácnosť.

Už ani neviem z akého dôvodu sa môj vnúčik rozplakal. Mamička ho utešovala aby prestal. On však hrdo vyhlásil: „Nechaj ma vyplakať sa ," pokračujúc v náreku.

Už ráno napovedalo, že dnešný deň bude pekný, slnečný. Aj keď svietilo také zubaté slnko, obloha bola nádherne modrá. Pár naobliekaných jedincov sa ponáhľalo do obchodu na ranné nákupy.

Na dnes som si vytýčila cieľ, zimný výstup na Kľak, ktorý je súčasťou Lúčanskej Malej Fatry. Chodievam tam dosť často, z Kľaku sú krásne výhľady do širokého okolia. Taký zimný výstup som si plánovala ešte vlani, ale nevyšlo mi to. Tak som využila pracovné voľno, priaznivé počasie a na parkovisku pri Fačkovskom sedle som už bola ráno niečo po ôsmej hodine. Chodník bol už vyšliapaný, zo začiatku to bol ľad, potom mokrý sneh a nakoniec vo vyšších polohách zmrznutý sneh.

Vyhľadávala som včera na internete vianočné priania. Okrem rôznych veršovačiek som našla jednu, nehovorí o darčekoch, ani o náboženskej symbolike a predsa najlepšie vystihuje atmosféru Vianoc. „Vianoce sú vtedy, keď nikto neplače, Vianoce sú tam, kde voňajú mamine koláče, Vianoce sú s tými, ktorých ľúbime i s tými, na ktorých myslíme. Šťastné a veselé Vianoce..."

Chtěl bych být medvídkem... včera som počúvala túto pesničku, a predstavovala som si aké by to bolo krásne, nepremýšľať, necítiť len sa usmievať.

Čo s tým zbytkom z vareného mäsa? Niekto má rád aj to uvarené z polievky. ale stáva sa, že zostane a nik nemá na varené mäso chuť.

Posledný pracovný deň mám za sebou, ten čas veľmi rýchlo uteká, ešte pár dní a sú tu Vianoce, Silvester, koniec roka. Aký bol pre mňa tento rok?

Taký obyčajný, neobyčajný deň, piatok. Koniec pracovného týždňa, predzvesť víkendu. Dnes bol mimoriadne pekný, slnečné paprsky sa odrážali na bielom snehu, krásna modrá obloha a mňa to lákalo von.

Včera až večer som sa lepšie pozrela do kalendára. Udrelo mi do očí meno Mikuláš. Práve v takýto predvečer bývalo u nás čistenie topánok a čakanie, komu čo prinesie. Vždy to bolo o sladkostiach, arašídoch, mandarínkach. Všetkým rovnako, rovnaké balíčky.

Čítala som úryvok z novo vydanej knihy s jednoduchým názvom „Cigánka". Zaujal ma, bola som zvedavá na celý obsah, tušiac, že toto dielko bude autobiografiou autorky Janette Maziniovej.

Pochmúrne dni, bez slnka, ako keby mali vplyv aj na dianie navôkol. Idem ku kamarátke, plače, nič sa jej nedarí, rúca sa jej svet. Z môjho pohľadu to však až také katastrofické nie je, je to skôr taká seba ľútosť a depresia. Príde ďalšia kamarátka na kávu a vypočujem si o chorobách, o dražobe v obchodoch, o nedostatku peňazí, ale kto sa sťažuje že má veľa?

Čítala som zas pár citátov a tento krát o láske, podobnou tematikou sa zaoberám výnimočne, skôr ma zaujímajú postrehy zo života. Ale veď aj tá láska vlastne patrí k životu. Má rôzne podoby, láska detí k rodičom, rodičov k deťom, súrodenecká atď. Ale to je akési prirodzené, láska medzi mužom a ženou to je o niečom inom.

Niekedy mám pocit, že veľa jedincov v mojom okolí má patent na rozum. Vedia ako sa má kto správať, kedy čo môže a čo nemôže kto povedať, ako by oni všetko dokonale riešili. Odborníci na vzťahy, politiku, na morálku, na financie na..., skratka na všetko. Veľa takýchto tkz. odborníkov všetko rieši len rečami a ako sa hovorí „skutek utekl". Vzťahy rozoberá zásadne len tie cudzie, morálnosť či nemorálnosť len u toho druhého a to ostatné? Detto.

Raz za čas ma chytí potreba takej väčšej, u mňa nazývanej „debordelizácie", čiže hĺbkovej očisty môjho bytu. Mám veľa záujmov, aktivít, málo času na všetko čo by som ešte chcela stihnúť, ale pohľad do okien ma presvedčil o tom, že je najvyšší čas venovať sa aj tomuto koníčku.

dnes som síce prišla domov veľmi unavená po náročnom dni, ale aj tak som sa rozhodla, že ti napíšem. Prečo ti píšem keď spolu často komunikujeme? Preto, že celých deväť hodín som premýšľala nad tebou, nad tvojim i mojim životom. Nad všetkým čo nás postretlo a aj stretá. Máš teraz také svoje obdobie smútku, žiaľu, plaču.