Zuzana Široká
Nobel na Máj- G.G. Márquez: Sto rokov samoty
Najprv sa mi tá knižka páčila: vymyslené dokonalé mestečko, kde sú všetky domy postavené tak, aby každý dostal rovnaký a spravodlivý podiel poludňajšej horúčavy, skurilné, plnokrvné postavy a postavičky, realita popretákavaná poverami, snami a proroctvami, nekonečná obrazotvornosť autora. Prečítala som dvadsať strán, a v duchu som už formulovala oslavný blog na tému magický realizmus a juhoamerickí autori, ktorých je Márquez kráľom a Allendeová kráľovnou. A potom mi sto rokov samoty začalo liezť na nervy.