Helena Smihulova Laucikova
Pohľadnica
Klapp! Známy zvuk, tak si klapne naša poštová schránka, keď prehltne list, či pohľadnicu. Utrela som si ruky od cesta, len tak halabala a otvorila okno na kuchyni.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Súkromné
Helena Smihulova Laucikova
Kúpeľ
Ženám trčali z vody iba hlavy.Tváre počmárané krížom-krážom vráskami.Jedna z nich patrí mne. Vyzeráme ako tie staré korytnačky,tie čo v zimnej záhrade kúpeľov v bazéniku nehybne vegetujú, napadlo ma.
Helena Smihulova Laucikova
Babie leto
Kabínka bola asi taká veľká, ako špajza, svetlo príjemne šetrné. Doma mám na jednej stene policu s kompótmi a lekvármi, tu bolo obrovské zrkadlo.
Helena Smihulova Laucikova
Čučoriedky
V podvečer som sa zhovárala so susedou na našej ulici. Stará škodovka zastala pri chodníku, otvorili sa dvere, blysli čierne oči, ozval sa chrapľavý mužský hlas:„Nekúpite čučoriedky, pani?“
Helena Smihulova Laucikova
Prázdniny
Tak čo cez leto, opýtala som sa syna veľmi pragmaticky, už ste si premysleli ako s deťmi cez prázdniny? Odkedy a akú dlhú mám „službu“? … týždne, zamrmlal. Koľko?
Helena Smihulova Laucikova
Aj zmrzline je teplo
Je veľmi teplo, zmrzlina sa topí na suchu, povedala som. Nič. Možno sa tak „zmrzlinovsky“ potí. Nič. Ľudia, ktorí sa mračia, tak nemôžu jesť zmrzlinu! Je to proti zákonom leta aj zmrzlinovému kódexu, povedala som môjmu mužovi.
Helena Smihulova Laucikova
Veci života
Pomykala som zástrčkou, či dobre prilieha. Sedí, šťavu má, tak čo je s ním. Toto mi nerob, si zapnutý, tak počúvaj. Kamarátsky som do neho drgla papučou.
Helena Smihulova Laucikova
Nehrám sa
Ráno som si symbolicky zacvičila. Ukazováky na ruke som zdvihla a asynchrónne skrčila. Päťkrát. Strč prst skrz krk, napadlo ma. Pokrútila som aj nohami v členkoch.
Helena Smihulova Laucikova
Pod povrchom
Z Vianoc sa nedá vyzuť, rovnako ako sa nedá vyzuť z vlastných narodenín. Prídu každý rok. Aj som skúšala, ale nejde mi to. Vždy ma dobehnú, nech by som bola aj na Sahare.
Helena Smihulova Laucikova
Dva lístky do sveta
Aký lístok? Hlasnejšie prosím, a máte občiansky preukaz, usmieval sa na mňa šofér autobusu. Mal beťársky šedivý fúzik, vyblednuté modré oči a tesnú vestu obopínajucu brucho.
Helena Smihulova Laucikova
Chcem Pacha!
Chcem Pacha, okamžite, sofort mi doveďte toho najväčšieho Slováka, hystericky kričala panovníčka. Dupkala nohami, trieskala o zem vzácnym porcelánom.
Helena Smihulova Laucikova
Pamäť domu
Stryná Ola sa otočila od šporáka, strčila mi do ruky misku s mliekom, zanes to mačke na dvor. V to leto som už dosiahla na kľučku, ale aj tak som čakala, že mi dvere z kuchyne otvorí, aby som nevyliala.
Helena Smihulova Laucikova
Mám rada rezance s orechmi
Bola som na orechoch, len také paberky, ale sú dobré, zopár ti dám, budeš mať na Vianoce, povedala mama. Chceš na obed orechové rezance, alebo pečené kurča?
Helena Smihulova Laucikova
Zápisky z čakárne
Ktovie koľko času v živote prežijeme čakaním na niečo. Na vlak, na obed, na leto, na zimu, kým vyrastieme, kým skončíme školu, na vodičský, na lásku, na byt, na vnúčatá. U lekára všetci čakáme na zázrak zdravia.
Helena Smihulova Laucikova
Pod letným nebom
Pocit letnej pohody je nevyspytateľný. Môže sa dostaviť hocikedy a hocikde, jasné, že počas leta. Môžete cestovať za ňou ďaleko, hľadať ju ako neznámu krásku sľubujúcu neuveriteľné zážitky.
reklama
Helena Smihulova Laucikova
Rešpekt času
Hodinky pôsobili staro, neligotali sa, mali ošúchaný kožený remienok. Neviem či boli lacné, alebo drahé, ale otec ich mal rád a zdalo sa mi, že bol na ne hrdý.
Helena Smihulova Laucikova
„Majte radi šport, Vaša Nasťa“
Myslím, že vnímavý človek aj pri športových televíznych prenosoch si aktivuje v sebe čosi veľmi fajn, aj keď sedí doma na zadku.
Helena Smihulova Laucikova
Darčeky nosí Ježiško
Predstav si, čo chce vnučka Lenka od Ježiška. No, hovor, daj inšpiráciu. Včera mi povedala, že chce husle, ale presne také isté ako má Miro Jaroš, červené! Ale nie hračkárske, čo hrajú samé, aj to falošne, ozajstné.
Helena Smihulova Laucikova
Ty si myslíš, že ja si myslím!?
Nesnaž sa mi čítať myšlienky, zle ich čítaš, povedala sestra. A aj keby si ich dobre prečítala, tak by si si ich vyložila po svojom, čiže zle, lebo som to myslela celkom inak.
Helena Smihulova Laucikova
Ukryté v jablčníku
Novembrový vietor poriadne vyfukoval. Občas hodil do okna za hrsť farebných listov pomiešaných so snehom. Na strome sa držalo ešte zopár červených jabĺk. Včera sme hrabali lístie v záhrade a zase napadalo, povedal vnuk.
