Helena Smihulova Laucikova
Zimné plavky
Prúd vzduchu, na dne skrine, rozvíril chuchvalce prachu a vôňu levandule, ako závan leta. Ty si má levandulovááá, fajn pesnička, pomyslela si Magda a ďalej sa prehrabávala v hlbinách skrine.
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Zoznam článkov blogera
Helena Smihulova Laucikova
Chlieb a kulinárske haute couture
Upretý pohľad na obrázok, prehĺtanie na prázdno, sucho v ústach. Niekto cíti aj omamnú vôňu. Prebudený pud prežitia, hlad, ožíva:" Žena, toto navar!":) Ááno, áno vyzerá to veľmi lákavo, môžem vyskúšať, skvele to vyzerá, zvláštna kombinácia potravín a chutí. Mhmm?! Jemné, veľmi jemné, výborné. Fantastická delikatesa. Jedlo je lákavá záležitosť a je pravdou, že bez neho sa nedá žiť. Je nutnosťou aj pôžitkom. Často vyvoláva pocit životného komfortu a niekedy nahrádza, to, čo sa nedá zjesť, ani kúpiť, ak máme pocit, že nám niečo chýba.
Helena Smihulova Laucikova
biele
Povie sa, biele ako sneh, ale v snehu je skrytých toľko tónov a podtónov, ako v zvončekoch v stáde bielych ovečiek, každá zvoní inak. A mne sa všade plietla aj modrá a zopár kvapiek červenej.
Helena Smihulova Laucikova
Snežnenie
S-nežne padá sneh, nostalgický drozd sníva o lete s jarabinou, škorce nezabudli našu adresu prileteli do záhrady ako do špajze, štrng- brnk, dzob-dzob, švist krídel a už ich niet.
Helena Smihulova Laucikova
Infúzia nemocničných myšlienok
Magda pocítila na tvári zvláštny dotyk ruky, opakom dlane, niečo medzi pohladením, či potľapkaním. Drobná náušnička na uchu anesteziologičky vykukla z pod tesnej čiapky a zaligotala sa vo svetle sálového slnka, operačnej lampy. Dobre ste sa držali, povedal veľký zelený chirurgický plášť, s rozmazanou tvárou. /Ako ma ten mohol operovať, keď tak zle vidí?!:)
Helena Smihulova Laucikova
Perspektíva starých žien
Čo máš nové, opýtala som sa kamarátky Denisy. Čo ja už môžem mať nové v mojom veku, okrem chorôb. Aha, predsa, mám nové čižmičky a zistenie, že nemám žiadnu perspektívu. No vidíš, v tých čižmičkách si ohromne šik. A uvedom si, veď to je ohromná perspektíva, „žiadna perspektíva", povedala som , nič nemusíš:)
Helena Smihulova Laucikova
Jesenné paberky
Paberkovanie je hľadanie, prehŕňanie sa v niečom, kde už všetko najkrajšie a najlepšie niekto pozbieral, ale dúfate, že objavíte čosi, čo si nikto nevšimol. Nejakú zaujímavú drobnosť, skrytú, zabudnutú, alebo aj veľký žiarivý solitér. Paberkovala som sa jeseňou, aj som niečo našla, čo ma zaujalo. Popadané, schúlený, ranný mrazík, strhnutý prúdom, brezový domov, čakajúca hruška, jablkový hodvábny šál, slnko v jablku .
Helena Smihulova Laucikova
Francúz Pierr P.
Prvýkrát som si ho všimla, úplne náhodou, pred nákupným centrom. Ležérne postával medzi ostatnými, očividne na niekoho čakal. Celý čierny, iba pár drobných šedivo-kovových, ale veľmi decentných doplnkov. Šarmantný kus, vyzerá tak hravo francúzsky, pomyslela som si. Zozadu som ho nevidela, nechcela som to preháňať so záujmom, ale zadok mal tiež peknú líniu. Trošku mi prekážalo, že je nízky a celý akýsi šťúply, s tým by som mohla mať problém.
Helena Smihulova Laucikova
Dušička moja farbistá
Z krátkych hnedých, pohodlných čižmičiek, trčali Magde tenké nohy v hrubších pančuchách, teplej farby popadaného lístia. Farby jesenného lístia sa nedajú slovom opísať, ale veď ich každý pozná. Ani niektoré pocity sa nedajú opísať, tiež ich skoro každý pozná. Škoricovo-oranžovo-červené, ryšavé aj žlté. Môže tam byť aj trošku zelenej, prípadne tmavohnedej aj čiernej. Viem, prečo sa Magda vybrala na najbližší cintorín taká farbistá. Preto, aby prekryla smútok v duši.
Helena Smihulova Laucikova
slivkové metamorfózy
Modrá až tmavo sýta farba ovocia, dobrý kysnutý koláč s posýpkou, voňavý kompót, klasický lekvár do buchiet, to sú premeny sliviek. 52 percentná metamorfóza sliviek na tekutú priesvitnú kvapalinu, prenikavej arómy, kde vás prezradí aj malá kvapka, sa mi zdala najsilnejšia a najzaujímavejšia. Okrem toho, koláč je už zjedený:)
Helena Smihulova Laucikova
Politika z kuchyne
Miešaj radšej lekvár, aby Ti neprihorel , Hela, hundrem si pri počúvaní rádia. Väčšine politických debát aj tak celkom nerozumiem, čiže predpokladám, asi budú veľmi fundované, pomyslela som si s úškrnom. Mám názor, aj keď nevytriasam myšlienky tak ľahko, ako smeti zo zástery. To len teraz, ktovie či ma nenabudili silné výpary zo slivkového lekváru zmiešané so vzrušenými hlasmi debatujúcich, nedá mi neobjasniť, aké je to jednoduché z mojej kuchyne:)
Helena Smihulova Laucikova
Nechajme to tak
Výstižnejší názov pre svoj román z obdobia socializmu, autor, Laco Remeň ani nemohol vymyslieť. Ak sa aj objaví v literatúre, alebo vo filme niečo z tohto obdobia, tak len v akejsi karikatúrnej podobe, jáj, ale boli všetci totálne hlúpi, so šedivým zákalom očí a k tomu ponížení bojkovia. Nebolo to len o totalitnom režime, lebo režim sa zmenil, ale naše rozmýšľanie sa nejako extra nezmenilo ani doteraz, napriek tomu, že už vyrástla nová generácia a očakávala by som od nej viac, ale nechajme to tak:)
Helena Smihulova Laucikova
September na Liptove
V septembri jeseň láme leto. Bod zlomu, najlepšie vidieť večer, alebo skoro ráno. Deň môže byť príjemne teplý a sviežo zelený, ale v podvečer má slnko už iný uhol pohľadu na leto. Predlžuje tiene ako rukávy na tričkách, večer ide skôr spať. Pred tým ako zhasne, zasvieti pekným zlatým svetlom ako v divadle načačkaný luster. Rada sa vtedy prechádzam, pozerám na všetko, čoho sa dotkne slnko, pohladká štíhlymi lúčmi ako zlatými prstami, je mi vtedy veľmi fajn.
Helena Smihulova Laucikova
Rafika
Rafika je mimoriadne zvedavá žena, s konšpiratívnym sklonom, vie o všetkom, čo sa deje v jej okolí. Získané informácie spracuje a dokonale využije vo svoj prospech. Pohybuje sa v okruhu vlastného nosa, mestečka, kde žije. Prešibaná a sladká ako rafinovaný cukor. Lepkavo sa usmieva, veď ja vám len dobre chcem. Nikto by o nej na prvý pohľad nepovedal, že je poriadna rafika:)
Helena Smihulova Laucikova
Archívna zmrzlina
Dejinami zmrzliny a nanukov som sa nezaoberala, ale určite existujú. Pre mňa nie je dôležité, kto a kedy vymyslel zmrzlinu, ale kedy som ju objavila ja. Mohla som mať asi šesť rokov /r.l951/ a kvôli sľúbenej zmrzline od rodičov, u Razima, som bola ochotná ísť s nimi na nedeľnú prechádzku po nábreží Dunaja.
reklama
Helena Smihulova Laucikova
Staré šúchy
Dávno vyšlé z módy aj z objemu môjho pásu. Relatívne pekné šaty, svetre, tričká, nepotrebné veci, to voláme staré šúchy. Výraz používaný v našej rodine, slovné dedičstvo, ani neviem, po ktorej prastarej mame. Na rozdiel od ozajstných šúchov, životnosť tohto slova je stále aktuálna, použiteľná, neošúchalo sa.
Helena Smihulova Laucikova
Kočíkovanie
Jemne popŕchalo, ale bolo príjemne a aj ľudia, ktorých sme stretali na prechádzke, neviem čo sa s nimi porobilo , ale tak pekne sa na mňa usmievali, až mi to bolo podozrivé. Čo je, čo sa tak na nás pozerajú, pýtam sa muža. Žiariš ako malá elektráreň, produkuješ silný prúd radosti, od hrdosti si vyrástla do neba, každý vidí, že si čerstvá stará mama, ktorá prvýkrát kočíkuje. Si niečo medzi kvočkou a pávicou:)
Helena Smihulova Laucikova
Nočné sprchovanie
Načúvam, ako niekto vytrvalo celú noc púšťa sprchu. Najprv voda jemne šuští, potom je chvíľu ticho, potom, akoby sa pretrhlo potrubie a počujem rútiaci si vodopád, znova jemný šplachot, zvláštna svieža vôňa. Ráno som otvorila oči, ako okno do záhrady a pozerala, ako sa umýva dažďom jablko. Nechalo si len znamienko krásy, nepoutieralo sa, nechalo stekať po sebe kvapky vody. Mladá jarabina sa jemne červenala, pod dažďovou sprchou. Poumýval mi aj okná. Mal by to trošku viac šetriť vodou.
Helena Smihulova Laucikova
Farba hádok, alebo nikto mi nevyhovie
Sú dni, keď mi nikto nevyhovie, aj keby mi čítal myšlienky. Mohol by sa od námahy pokrájať aj na kúsky, nevyhovie. Jednoducho preto, že sa sama neviem prečítať. Cítim naliehavosť formulovať sa do slov, vypustiť ich a nechať ich , pre mňa za mňa, nech vyletia komínom, alebo do korún stromov a tam nech sa medzi sebou hašteria ako vrabce. Potrebujem mať prázdnu a čistú hlavu, no a čo?! Veď potom si ju zase niečím zaplním.
Helena Smihulova Laucikova
Makové šlachtičné
Šuštia jemnými, dlhými hodvábnymi sukňami s presvitajúcimi žilkami s farbenými do modrofialova. Ich pohyb vo vánku je graciózny a elegantný. Je ich čoraz menej. Ich divé príbuzné v kratších, nariasených červených sukniach, tie sú všade, kde ich vietor zaseje. Šťastne tancujú, natriasajú sa, osoh z nich veľký nie je, ale sú krásne.
