Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Magda otvorila peknú drevenú šperkovnicu - hraciu skrinku. Jemne sa dotýkala jej hladkého dreveného povrchu. Pravou rukou otáčala malým kľúčikom čo vyzeral, ako kovový motýlik a ľavou otvorila vrchnák. Zaznela ne-príjemne plechová, verklíková melódia starých čias. Valčíkovým rytmom sa točila a točila, až rozvírila zaprášené Magdine spomienky.
Moja radosť z nakupovania značne opadla vtedy, keď otvorili prvé nákupné centrum. Samu ma to prekvapilo. Možno preto, že tovaru bolo zrazu plno, nakupovanie sa stalo len otázkou peňazí. Moja nákupná latka je nastavená len veľmi mierne nad vlastné finančné možnosti. To, aby som mala motiváciu na šetrenie, tvrdím doma.
To je názov staršej českej filmovej komédie a hrala v ňom aj Adela. Nie tá, iná:) Vo filme bola Adela zvláštny exotický kvet, podobala sa na orchideu. Aj na pohľad veľmi zvláštna kombinácia jemnosti, krehkosti, zraniteľnosti s dravou mäsožravosťou.
Tohoročný November sa vôbec netvári ako november. Nevyzerá ako šedivý, starší pán, ktorému sa chýli rok života. Nemá studené nohy a nepotrebuje ani rukavice. Je mu stále horúco, chodí len v hrdzavom sáčku a zelenožltočervenočiernom tričku. Možno sa trochu prifarbuje, ktovie. Neustále ma ženie von, na prechádzku, aj keď sa mi nechce. Nemôžem mu odolať, idem:)
Nechám si „starý" čas na budíku, povedala som si v to ráno, keď sa menil letný čas na zimný. Konečne nebudem spávať až do deviatej, ale iba do ôsmej aj keď v skutočnosti do deviatej:) Keď sa mení zimný na letný, je to oveľa horšie, lebo musím stávať o hodinu skôr, ale v skutočnosti aj tak spím do deviatej. Dobre hovorím ?!
Dvierka do minulosti môžeme otvoriť hocičím. Mojim kľúčom sa stali červené detské sandálky. Také isté som nosila v detstve. Neviem, čie sú tieto. A možno sú to tie moje a ja som z nich voľakedy, len vystúpila a teraz znovu vstúpila v čase.
Nemôžem očakávať od generácie mojich vnukov, že mi budú rozumieť. Jednoducho nemôžu. Môžu ma mať radi, to uznávam. A ja ich mám rada. Často vyhľadávame navzájom svoju spoločnosť. To považujem za veľmi prínosné pre všetkých zúčastnených.
Stromy na horizonte sa z diaľky zdali veľmi malé. Vyzerali ako vyfarbené v detskom leporele, kde sa deti učia spoznávať fary. Predeľovali priestor, alebo možno spájali, nebo so zemou.
Jeseň sa správa ako rozmarná , zrelá žena. Vie, že už nemá veľa času nazvyš a tak si ho užíva. Nalakuje si nechty krikľavou farbou šípok, odhryzne červeň z popadaných jabĺk a vymaľuje si líca. Ozdobí sa korálkami z jarabiny. Má krásny parfém. Jeho srdce tvorí vôňa vlhkej zeme, primiešaná sladkosť zrelej hrušky, chryzantény a ešte niečo ťažko definovateľné.
Môžeme začať z ktorejkoľvek strany. Záleží, ktorá kapitola života Prahy nás zaujíma. Minulosť, či prítomnosť. Môžeme si len prezerať obrázky, nech na nás pôsobia, veď uvidíme, či nám to bude stačiť, kde nás to zavedie, či budeme chcieť aj čítať, dokonca „študovať" Prahu.
Hela, nebuď ako malá. Dám Ti hodinky s vodotryskom, keď bude toto referendum platné. Švajčiarske hodinky? Platí!Vo Švajčiarsku sa žije dobre. Neviem to určite, lebo byť na návšteve, je iné, ako keď je tam človek na furt. Švajčiari nemajú radi dlhé návštevy a každého nového suseda, čo by sa chcel prisťahovať, si najprv preveria, keď treba tak aj referendom :)
S veľkým záujmom i závisťou sme sa pozerali na Ruženu, sediacu na školskej lavici. Tvárila sa dôležito. V ústach mala obrovskú guču žuvačky a sťažka prežúvala. K starej, bez chuti, čo vyzerala ako plastelina, si pridala novú. Líca mala od námahy červené , očami blýskala z jednej strany na druhú, či ju vidíme, že práve objavila pre nás nedostupnú Ameriku:)
Praha hlavné mesto - Wilsonovo nádraží. Pôvodne som sa chcela čo najrýchlejšie dostať von z hlučného mraveniska stanice, ale akosi som sa zamotala a ocitla som sa v starých priestoroch Wilsoňáka. Až ma heglo. Čo to bol za vlak? Cestovala som v čase a k tomu dozadu? Vyzerá to tu ako za čias Rakúsko-Uhorska.
Ktovie kde je teraz? Možno obedoval o polnoci niekde vo Francúzsku. Možno je už na trajekte do Anglicka. Predstavu, že oddychuje na opustenom parkovisku odháňam. Radšej si ho predstavujem, ako chlapsky debatuje s ostatnými šoférmi na nejakom odpočívadle s výhľadom na krajinu. Vidím ho, ako sa smeje s rukami vo vreckách. Vždy si ho predstavujem šťastného, lebo nie je ľahké mať v rodine kamiónového tuláka.
Utkané prúžkované polia liptovských kobercov, kde tu zopár kvietkovaných ozdôb, kúpajúce sa stromy a oblaky v zrkadle vody, prešliapaný koberec trávy pod Kriváňom.
Jáj, to Ti je veľký „pán", dôležito mi povedala suseda Hana, ako by aj na ňu prešlo niečo z jeho dôležitosti. A podľa čoho si to spoznala? Čo si nevidela to reprezentačné služobné auto so šoférom! A robí na dôležitom úrade. Chudák, musí chodiť stále v obleku, ľutujem jeho ženu, tá sa musí naprať tých parádnych košieľ! Myslíš? Ale aj ona bude asi pani, možno majú aj služobníctvo.
Rozmýšľam, prečo nemám rada mačky. Psov áno, ich reči rozumiem, občas robím aj prekladateľku. Pes vníma na mne to najlepšie, mačka to najhoršie. Mačky ma majú asi prečítanú, ktovie či necítia vo mne konkurenciu, alebo ja v nich? Zaujímavé, že proti kocúrom nemám nič, správajú sa ku mne ako k dáme a snažia sa o moju priazeň. Mačky ma ignorujú a prskajú na mňa.
Pozor, trošku spomalím, blížime sa k ďalšej zákrute, držte sa, povedal lekár, ktorý pilotoval prístroj na ceste v mojom bruchu. Trošku ma myklo. Navigátor- sestrička, ma pozorovala a skúsene, pohybom obidvoch svojich rúk, ako objatie bezpečnostným pásom mi pritisla brucho k sebe. Bolo to upokojujúce a uvoľňujúci prekvapujúci zvuk, ako z deravého výfuku ma rozosmial:)
Poskladala som ho z obrázkov jedného popoludnia v Liptovskom Mikuláši, nie je to starý minuloročný mikulášsky darček:)
Opitá životom, to je príliš expresívne, áno, opojená je jemnejšie a poetickejšie. Opitosť je stav, obyčajne chvíľkový stav, rôznej dĺžky a intenzity:) Najčastejšie ho spôsobuje alkohol, ale môžeme byť opití láskou, krásou, čo sú v celku pozitívne opitosti aj keď vytriezvenie tiež môže bolieť. Hej, opitosť mocou máva často príšerné následky. Niekto sa opije aj čerstvým vzduchom. Ja som permanentne opitá životom.
