Helena Smihulova Laucikova
Koľko máte rožkov?
Koľko máte rožkov, opýtala sa ma staršia pokladníčka v supermarkete. Príjemnými, ale unavenými očami pozrela na mňa a ruka jej ostala visieť vo vzduchu nad pokladnicou.
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci

Koľko máte rožkov, opýtala sa ma staršia pokladníčka v supermarkete. Príjemnými, ale unavenými očami pozrela na mňa a ruka jej ostala visieť vo vzduchu nad pokladnicou.

Na gymnáziu sa možno ešte učia latinské názvy pre ženský a mužský rod. Femininum, maskulinum a neutrum. Neutrum je stredný rod. V slovenskej gramatike majú rody presne určené svoje postavenie, úlohy. Nielen v gramatike, ale aj v živote a spoločnosti hrajú rody svoju rolu. Niekedy až príliš stereotypne. Na rozdiel od gramatiky nie je chybou, ak sa rodový stereotyp poruší.

Zrazu. Nezapadlo, ale spadlo. Krásna žltá guľa nad horami, otočím sa a už je nebolo. Spadla za hory, ako ustatý človek do postele. Zívlo a poslalo ešte pár lúčov na rozlúčku. Dobrú noc, veď aj zajtra vyjdem.

Kde máš čiapku?! Daj si ju na hlavu! Vieš , že je mínus 10 stupňov? Čo máš stále s tou čiapkou, nie som malý. Ako súvisí vek s nosením čiapky, vieš mi toto vysvetliť, nedám sa ako starostlivá kvočka , odbiť len tak.

Vieš koľkokrát si za dnešný deň povedala „pozri, to je, ale krásne“ ?! Čojaviem, 3789 krát? Nie, vkuse to hovoríš, Ty si ako malá.

Úradne zima začína panovať 21. decembra. Ja osobne to považujem za vrchol zimy, nie jej začiatok. Možno preto, že svoje úradné hodiny aj tak ignoruje. Má hrozné rozmary.

Dobre, dohodneme sa takto. Svetrík Vám nablokujem, zaplatíte, ale odložte si paragón. Páčilo sa mi, že predavačka povedala paragón, nie bloček. Párkrát som si opakovala. Nezabudni si odložiť paragón z paragónie. Ináč nie je výmena možná.

U Radky platí veta „poézia je môj život“, doslova. Neostáva jej nič iné. A ešte hlboká, čistá viera. Vytvorila si vlastný svet . Okolitý svet v nej silno rezonuje ako morský príliv a odliv.

Nie taký, kde nakupujú muži pánsky tovar. Naopak. Tam vôbec nemusia ani pomyslieť na nákupy, nie to nakupovať. Nie je to kaviareň. Pomenujem pravým menom, je to kútik na odloženie manžela počas našich ženských , zodpovedných nákupov.

Nazerám do kočíka. Bledomodrá deka. Jasné, malý chlapček. Ako sa volá? Ruženka, hrdo povie mama. Ale, to by mala mať ružovú deku, prekvapím sa. Prečo by mala mať Ruženka ružovú deku ? Odpoveď nie je vôbec taká jednoduchá, akoby sa zdalo. Našla som ju v knihe „Ružový a modrý svet“. Vydavateľstvo Aspekt.

Fotografi sú všade. Je ich ako maku. Nenapísala som, že je nás, ale rada sa k nim pchám. Držia foťák v pohotovosti, zavesený na krku, vláčia v taške. Striehnu očami, lepšie sa všetkému prizerajú. Vidia oveľa viac ako nefotografi. Koho to raz chytí, toho to už nepustí. Je to pekný koníček.

Škoda sedieť doma ako kaktus, keď je tak pekne. Nedeľná polievka začína z kuchyne rozvoniavať, kde už teraz pôjdem. Pohľad mi padol na červený kvet, potom na bielu záhradu. Môžem obed dovariť , aj z okna sa pozerať , ako kaktus.

Ako, ako? Normálne. Prispôsobujem svoju chôdzu terénu. Vidíš ako je klzko? No dobre, ale keby si sa videla! Môže mi to byť ukradnuté, ako vyzerám. Hlavne že nespadnem. Vieš predsa ako padám. Ťažisko ma preváži, nohy vyletia do vzduchu a to je ešte horší pohľad. O výraze na tvári ani nehovorím. Budeš ma potom dvíhať, obskakovať, keď sa polámem?

V skutočnosti sa vôbec nestratila. Býva už roky na tej istej adrese. V detstve, to bola aj moja adresa. Číslo telefónu je tiež stále rovnaké. Len dvere sú zamknuté. Zabarikádované nedôverou, čo ja viem, či nie aj strachom. Kľúče nemám. Prečo má stále vypnutý telefón? Neodpovedá na moje listy. Nemôže sa predsa len tak stratiť z môjho života, ako si to predstavuje.

Som, priznávam , aj sa hanbím. Svet peňazí. Decentné značkové obleky a kostýmy , autá. Tak si predstavujem špičkových reprezentantov finančnej gramotnosti. Tí sa vyznajú, čo a ako. Veľa študovali, absolvovali svetové prestížne školy. Naozaj je to veda. Vďaka tomu úradujú v honosných budovách. Bankára identifikujem okamžite, rovnako ako bezdomovca. Nielen podľa vône.

K jari patrí jemne zelená ,ružová, biela. Materiál na oblečenie používa ľahký, nadýchaný .Vetrík rozfúkne lupienky kvetov, ako neveste závoj, načechrá žlté účesy púpavám. Čas nádejí. Leto sa oblieka ako sa mu chce a do čoho chce. Hýri jedna radosť. Farbami aj tvarmi, životom. Jeseň sa vyfarbí do teplých farieb a šálov, dni sú chladnejšie, kratšie. Je čas na oddych. Károvaná deka, teplý šál a popadané strakaté lístie. Všade.

„Ženská vydrží víc než človek“. To je názov knihy, ktorá sa zaoberá osudmi generácie žien narodených v 20. storočí. V minulom storočí. Nie je to román, ale zapísané rozprávanie žien narodených v rokoch 1917 až 1939. Kniha vyšla v r. 2006 od českej autorky Pavly Frýdlovej.

To nemusia byť nadávky, alebo škaredé slová. Z celkom pekných slov sa môže naraz stať expresívny výraz zlosti, radosti, hocijakej emócie. Ja napríklad, keď sa naštvem na môjho muža, tak mu začnem expresívne vykať.

Nie všetky, len niektoré, aby som ich pochopila. Možno si zle si vyberám knihy. Tie čo si vyberám a chápem , fajn. Je to veľmi príjemné , aj mi to lichotí. Aha, taký známy autor a ako pekne sformuloval moje myšlienky. Na druhej strane, veď takto sa nič nové nedozviem. Tak ako si mám vybrať.

Nachystaj nejaké papuče pre hostí. Dóóbre. Veď je sucho, čo sa budú prezúvať.Nožičkovci si nosia papuče so sebou, lebo toľko rezervných nemáme . Nemusia sa prezúvať, nenútim ich. Okrem môjho syna a mňa všetci k nám chodia v čistých topánkach. Iba my dvaja sme takí umelci, dokážeme nájsť blato aj keď je sucho.