Helena Smihulova Laucikova
Pele-mele
Pomiešala som jablká, hrušky, kvapky dažďa, listy, konáre, motýľe. Pridala jesenné farby, vône a zaliala slnkom. V sychravých dňoch budem hrýzť slnko v jablkách.
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Pomiešala som jablká, hrušky, kvapky dažďa, listy, konáre, motýľe. Pridala jesenné farby, vône a zaliala slnkom. V sychravých dňoch budem hrýzť slnko v jablkách.
Chcem Pacha, okamžite, sofort mi doveďte toho najväčšieho Slováka, hystericky kričala panovníčka. Dupkala nohami, trieskala o zem vzácnym porcelánom.
Stryná Ola sa otočila od šporáka, strčila mi do ruky misku s mliekom, zanes to mačke na dvor. V to leto som už dosiahla na kľučku, ale aj tak som čakala, že mi dvere z kuchyne otvorí, aby som nevyliala.
Bola som na orechoch, len také paberky, ale sú dobré, zopár ti dám, budeš mať na Vianoce, povedala mama. Chceš na obed orechové rezance, alebo pečené kurča?
Sedela pri ceste. Bolo za päť minút jeseň. Obzerala sa za slnečnými dňami ako niekto, kto je spokojný so svojou robotou.
Pod mostom stál chlapec v modrom tričku a hádzal skalky do vody. Aj bicykel mal modrý. Chvíľu som si myslela, že to je bicykel môjho detstva.
Ktovie koľko času v živote prežijeme čakaním na niečo. Na vlak, na obed, na leto, na zimu, kým vyrastieme, kým skončíme školu, na vodičský, na lásku, na byt, na vnúčatá. U lekára všetci čakáme na zázrak zdravia.
Pocit letnej pohody je nevyspytateľný. Môže sa dostaviť hocikedy a hocikde, jasné, že počas leta. Môžete cestovať za ňou ďaleko, hľadať ju ako neznámu krásku sľubujúcu neuveriteľné zážitky.
Susedia, z domu od naproti, odchádzali na dovolenku. Mávali nám a kričali „oberáte, oberáte“? Oberáme, oberáme,smiali sme a mávali im z rebríka. Po týždni sa vrátili a my sme ešte stále oberali čerešne.
Mohla by si s tým prestať!? Povedz mi láskavo s čím a uvidím, povedala som. Prestaň hrýzť tie keksy, ide mi to na nervy, povedal muž s ovládačom sveta v ruke.
Ak je dedina na kopci, obyčajne tam fúka. Veterná Poruba má priliehavý názov. Výhľady na veniec liptovských hôr , prechádzka po poli, pocit voľnosti. Rada tam chodím v každom ročnom období.
Chceš ísť na majáles do PKO, alebo do Petržalky, opýtala sa mama. Nikde, zahundrala Magda a utrela potôčik vody stekajúci z kuchynskej linky. Mama umývala riady a Magda utierala. Počula som, zasmiala sa mama.
Vietor hodil do okna hrsť lupienkov z kvetov čerešne. Otvorila som okno. Jarný vzduch sa rozlial po kuchyni a zmiešal sa s vôňou pŕhľavy. Pijem čaj. Mala by som ju nasušiť, pomyslela som si.
Podať pomocnú ruku v živote nie je jednoduché. Musíme byť sami silní, len tak môžeme pomôcť.Najlepšie je,ak je pomoc vzájomná, dokonca si ju ani neuvedomujeme.Toto sa stalo Hane, hlavnej hrdinke filmu Baba z ľadu.
Hodinky pôsobili staro, neligotali sa, mali ošúchaný kožený remienok. Neviem či boli lacné, alebo drahé, ale otec ich mal rád a zdalo sa mi, že bol na ne hrdý.
Podvečer pod horami. V zime chodí slnko veľmi skoro spávať. Pred spaním si zapne na chvíľu lampu, ale dlho nesvieti. Za pár minúť spadne za hory, akoby uťal.
Myslím, že vnímavý človek aj pri športových televíznych prenosoch si aktivuje v sebe čosi veľmi fajn, aj keď sedí doma na zadku.
Obloha bola vymaľovaná ako modrými pastelkami. Všetkými tónmi modrej. Niektorý tón bol veľmi tichý, ale vysoký a niektorý sýty a hlboký.
Predstav si, čo chce vnučka Lenka od Ježiška. No, hovor, daj inšpiráciu. Včera mi povedala, že chce husle, ale presne také isté ako má Miro Jaroš, červené! Ale nie hračkárske, čo hrajú samé, aj to falošne, ozajstné.
Nesnaž sa mi čítať myšlienky, zle ich čítaš, povedala sestra. A aj keby si ich dobre prečítala, tak by si si ich vyložila po svojom, čiže zle, lebo som to myslela celkom inak.