Vedec, dúfajme aspoň trochu dobrý, učiteľ, ktorý aspoň niečo naučí, ktorý premýšľa o primnohých veciach ...http://mojaprezidentka.sk/ Zoznam autorových rubrík: bláboly, Keňada, stalo sa mi ..., trošku vedeckejšie, Súkromné, Nezaradené
Ešte pár dní dozadu som sa na sneh vyslovene tešil. Ba dokonca, keď trošku posnežilo, tak to bolo vyslovene v pohode, pomyslel som si: Jéj, super, pohoda, je bielo, je krásne!. Vôbec som si nespomenul na udalosť, ktorá by mi takúto radosť mohla pokaziť. Až do včera. Sedel som v autobuse a ... začalo snežiť.
Hm, hneď na úvod, tak mi napadá, že za to, čo teraz budem písať by ma niekde v arabskom svete asi zlynčovali ... a preto díky Bohu (akémukoľvek), že žijem tam, kde žijem. Znovu raz som bol doma a znovu raz som sa započúval do nejakého toho rádia. Tentokrát to bolo v nedeľu, doobeda, presnejšie v čase pravidelnej nedeľnej omše. Tak som sa dostal aj k počúvaniu kázne. Obyčajne sa nad kázňami veľmi nezamýšľam, teraz som sa však započúval aj zazamýšľal. Asi to bolo vďaka káve. Alebo jogurtu? No nič, takže o čom bola tá kázeň? O bitke pri Viedni; mučeníctve a zotrvaní pri svojej „pravej viere; o vzývaní Márie a vďaka tomu víťazstve v bitke; o súčasnom výzore Európy ako následku tejto bitky.
Český prezident V. Klaus je známy ako veľký bojovník proti čomukoľvek, čo zaváňa snahou o zníženie emisií CO2 a zmiernenie globálneho otepľovania. Ako je už známe, nejde mu ani tak o to, či je pravdou, že CO2 vypúšťaný do atmosféry človekom spôsobuje GO alebo nie, ide o to, že pri snahe o zníženie emisií a zmiernenie zásahov človeka do prirodzených cyklov dôjde k ohrozeniu demokracie, popretiu princípov slobodného trhu a nastoleniu zelenej diktatúry.Najnovšie objavil nové ohrozenie demokracie. Súdy!
Snáď každá fakulta, každý odbor to majú rovnaké. V prvých rokoch prechádzajú študenti cez akési „sito, cez predmety a predovšetkým skúšajúcich, ktorí vyselektujú tých lepších. Alebo aspoň sa o to snažia. Tí študenti, ktorí to prežijú, to už majú potom poväčšine celkom ľahké a už doštudujú. Čo však, keď to z nejakého dôvodu fungovať prestane?
Zase raz som sa dostal domov a zase raz (teda lepšie povedané niekoľkokrát) som sa zaplietol s rôznymi členmi rodiny do debát o politike. A predovšetkým o porovnaní prínosnosti bicyklistických vs. neosocialisticko-komunisticko-nacionalisticko-divnej vlády pre bežného človeka.
Minule som bol doma a keď som tak raz pracoval vo vnútri, zapol som si k tomu rádio. Takú starú šunku, ktorá je rada, keď aspoň chrčí, kde naladiť niečo poriadne je umenie (ukrajinské stanice majú poriadne silný signál) a tak je človek nakoniec spokojný s akoukoľvek stanicou. Mimo ukrajinskej samozrejme :). Tak som teda počúval niečo maďarské. Práve mali environmentálnu chvíľku - hovorili o CO2, autách a solárnej energii.
Plný vlak, kde spolu s inými chudákmi stojíte na chodbe so sebou prináša mnoho zaujímavých vecí. Napríklad absorbovanie rôznych cudzorodých pachov, neustále uhýbanie ľuďom najrozličnejších tvarov a veľkostí a ich batožine najrozličnejších tvarov a veľkostí, pohybujúcich sa oboma smermi (a obvykle naraz v oboch smeroch ...), ale aj to, že sa s tými ďalšími chudákmi delíte o rozhovory a telefonáty. A tak som bol zasvätený do príbehu rozchodu dvoch ľudí.
Iste sa s tým stretol každý. Okrem rôznych kominárskych praktík je to aj hrôza z kročenia na čiary, hranaté objekty (napr. taký kanál je na to ako stvorený), z vrátenia sa do bytu, keď sme už z neho odišli a rôzne iné povery. Veselé poskakovanie milej krásnej čiernej mačičky cez, ktorej dráha sa križovala s tou mojou ma však prinútila k opätovnému zamysleniu sa nad tým, či čierna mačka, ktorá nám prejde cez cestu, nosí smolu.
Skrz Šaňa som sa dostal k zaujímavému článku. Chris Goodall, jeden z popredných environmentalistov, vlastne úplne presne tak, ako by sa dalo čakať od skutočného zaslepeného katastrofistu, vypočítal, že je lepšie ísť na nákupy autom ako peši. A to preto, lebo to uvoľní nižšie emisie CO2.
Po dlhšej dobe (príliš dlhej, až sa sám za seba hanbím) sa vraciam k milej knižôčke milovaného bossa, Václava Klausa, experta na všetko, ale predovšetkým na vzťahy ekonomiky a ekológie/klimatológie/environmentálneho katastrofizmu. Po úvode pokračujem 1. kapitolou tejto knihy.
Začalo sa to tým, že znovu raz bolo treba ísť domov. Keď už domov, tak to rovno spojiť s chatou v Tatrách. A teda dva týždne. A to už je na dovolenku dlhá doba. Takže by bolo vhodné všetko dostatočne naplánovať, kedy, ako, čo ... No, naplánovať, ale nie úplne presne, veď zase je to dovolenka a teda času dosť. A v tom bol problém.
Odkedy bývam už relatívne ďaleko od autobusovej a vlakovej stanice, využívam viac aj MHD. Tak sa stalo, aj keď som smeroval na Colours. No, hneď od začiatku sa mi spôsob jazdy pána šoféra zdal trochu divný. Príliš prudké zrýchlenie aj brzdenie a pod.
Tento týždeň zverejnila MF DNES svoje porovnanie vysokých škôl v Česku. Vychádzala z kritérií International Ranking Expert Group. Jediným rozdielom bolo, že sa do úvahy nebral počet nositeľov Nobelových cien a inak významných vedcov (patriacich medzi 250 najcitovanejších vedcov vo svojom odbore). V Česku totiž podobne ako na Slovensku nie sú.
V posledných dňoch až týždňoch sa stále viac zaplietam do problematiky globálneho otepľovania (GO) a v tej súvislosti mi nemohla ujsť perfektná publikácia pána prezidenta Klausa. Ako ináč, hovorím o knihe „Modrá, nikoli zelená planeta. O tej, ktorá má ešte perfektnejší podnadpis „Co je ohroženo: klima, nebo svoboda?. A keď som už v tej problematike, nedalo mi a rozhodol som sa pripomienkovať túto knižku (snáď sa pán prezident za to nebude na mňa hnevať).
Práve som si prečítal reakciu na Šaňov článok. Nehovoriac o tom, že v tej reakcii sa vytýka, že nie je povolená diskusia a tá už je povolená (už, pretože náhodou nebola povolená, stane sa), píše sa v nej aj o vplyve Slnka na Zem. O tom, že vplyv Slnka na klímu nemôže byť nezanedbateľný, keď aktivita Slnka ovplyvňuje napríklad elektrické prístroje.
Z nejakého dôvodu sa väčšina diskusií, spojených s Globálnym otepľovaním (GO), nesie v duchu tvrdej diskusnej vojny medzi táborom „alarmistov a táborom „skeptikov. Plus mnohé iné názvy. Dosť často sa však zabúda na to, že nejde iba o otepľovanie a nejde iba o planétu.
To, že súčasnú vládu nemám veľmi v láske je už dávno známe mojím známym, ale už som si o tom aj blogol. To, že vo vláde máme ľudí, ktorí nevidia očividné je jasné snáď každému, kto trochu premýšľa (stačí snáď Jahnátek ...). V zahraničí som sa s týmto postojom zatiaľ veľmi nestretol.
Minule som mal takú zaujímavú debatu na ICQ. Moja vážna známosť bola nazvaná pracovne „žena a keď som potom v odpovedi ja použil „priateľka, stretlo sa to s .. no neviem prekvapením, smiechom ... neviem, čo to presne bolo. Hlavne ma to však prekvapilo.
Asi do týchto slov by sa dali zhrnúť moje najsilnejšie dojmy z druhého najväčšieho mesta Kanady a z najväčšieho mesta provincie Quebec. Cesta autobusom z Ottawy bola ... ako každá cesta autobusom. Miesta na nohy tak akurát, čiže po hodine som sa už zobudil. Cesty ako všade inde. Niekde úplne nové úseky, niekde ešte stále dobré a inde vyžadujúce si opravu. Veď bola zima ...
Životné situácie privodia často krušné chvíľky a nie všetci sa s nimi vedia vyrovnať. To chápem. Ale niektorých ľudí neviem pochopiť. Napríklad mladých, žobrajúcich v Kanade. Dobre, dá sa namietať, že fakt neviem, čo prežili a ako sa dostali do tej situácie, ale predsa len ...
