Ján Štěrba
Výplata na kanadský spôsob po roku …
Tak som sa po roku znovu dostal do Kanady, tentokrát už iba na dva mesiace. Ale znovu na to isté miesto, pokračujem v tom istom projekte a … ako sa ukázalo s tými istými problémami.
Vedec, dúfajme aspoň trochu dobrý, učiteľ, ktorý aspoň niečo naučí, ktorý premýšľa o primnohých veciach ...http://mojaprezidentka.sk/ Zoznam autorových rubrík: bláboly, Keňada, stalo sa mi ..., trošku vedeckejšie, Súkromné, Nezaradené
Tak som sa po roku znovu dostal do Kanady, tentokrát už iba na dva mesiace. Ale znovu na to isté miesto, pokračujem v tom istom projekte a … ako sa ukázalo s tými istými problémami.
Dopredu upozorňujem, že čítanie je to nudné .... Každopádne však pekne popisuje ako sa dvaja nič nevediaci a nič netušiaci mlaďasi snažia v totálne novej situácii niečo dosiahnuť. Lepšie povedané - ako tak rozumne prežiť situáciu.
Ono je to pekné. Ekonomika sa zlepšuje, naši študenti sú šikovní, máme krásnu prírodu, ktorú sa (aspoň trochu) snažíme reklamovať aj vo svete ... skrátka robíme si dobré meno. Je to ťažké, predsudky sa menia ťažko a pomaly, čo potvrdí každý, kto už počul fámy o totálnej necivilizovanosti Slovenska ani nie tak ďaleko, napríklad hen v Nemecku. A potom, po toľkých dobrých rečiach, skúsenostiach a pod. dokáže všetko zvrátiť alebo aspoň výrazne pokaziť skupinka slovenských robotníkov, pracujúcich napríklad v Čechách.
16. až 18. júna 2006 sa v Ottawe uskutočnila veľmi pekná akcia, nazvaná Carnival of Cultures. Vystúpilo tam množstvo spevákov, tanečníkov a hudobníkov, profesionálnych aj tých menej profesionálnych, zastupujúcich rôznorodé národy a národnosti, žijúce v Kanade. A keďže tam vystúpil aj slovenský folklórny súbor Šírava, nemohol som tam chýbať.
A tak si tu sedím na konferencii. Jej názov napovedá, že bude fakt zaujímavá - Lyme Borreliosis and Other Tick-Borne Diseases. (Mimochodom, toto píšem spätne zo svojich zápiskov) Prvý deň prednášok, ale priznám sa, že bez kávy by som už spal. A ako sa tak obzerám po publiku, mal by som mnoho nasledovníkov.
Svet sa mení. A s ním aj naše predsudky. Aj keď som si myslel, že ja ich až tak veľa nemám, minimálne jeden som objavil. A to vo chvíli, keď som ho hneď aj zavrhol.
Už sme sedeli vo vlaku, ja pri nejakom pánkovi, Lopík skrz uličku pri mladom chalanovi, ťukajúcom do laptopu. Ja som si sedel úplne pokojne, lístky a všetko potrebné mal predsa Lopík ... Akurát, že on si zrazu začal prehľadávať vrecká a peňaženku a potichučky mi hovorí, že nemá ... niečo. No a keďže sme sedeli v IC-čku, a tesne pred odchodom sme hovorili o tom, že nemáme zaplatený príplatok, tak som si myslel, že znovu hovorí o tom. A tak si pokojne sedím ďalej nechápavo sa dívajúc na stále nervóznejšieho Lopíka. Veď to zaplatíme prinajhoršom priamo u sprievodcu, nie? Ostravu – hlavní nádraží sme už opustili a prichádzame na Ostravu-Svinov. A vtedy sa ku mne nakloní a hovorí mi, aby sme vystúpili. Znovu nechápavý pohľad a vtedy mi to zopakoval úplne jasne: „Nemáme lístky!“
Chapem, prezident poveril p. Fica zostavenim vlady. Da sa pochopit aj to, preco to spravil, SMER vyhral volby. Aj ked ... este nikdy sa nestalo, ze vladu zostavoval niekto iny a nie vitaz? Nu, ale to je jedno. Ale preco by tu nemohla byt ina alternativa ako SMER+nieco+nieco?
Skvela otazka a … neviem na nu odpovedat. Este stale neodzneli ozvuky poslednej a poriadne velkej afery. 17 moznych teroristov sa chystalo na nie menej ako vyhodit do vzduchu budovy kanadskej tajnej sluzby, televizie CBC, obsadit parlament, zobrat ako rukojemnikov poslancov a ako ceresnicku este odrezat hlavu premierovi.
Ze ani na Zapade nie je vzdy vsetko uplne perfektne a jednoduche som pocitil na vlastnej kozi. Do Kanady som prisiel na tri mesiace na pracovny pobyt. S tym suvisi aj to, ze som plateny mojim docasnym zamestnavatelom v Kanade. Konkretne jednou z vladnych institucii. A kedze tri mesiace, tak teoreticky som mal dostat tri seky, kazdy mesiac jeden. Teoreticky.
Po vsetkych moznych peripetiach som sa teda konecne dostal k tomu, aby som si sadol do lietadla, ktore ma zanesie do Kanady. Ale samozrejme, nikdy nic nie je jednoduche a vzdy sa nieco mui prihodit. Hm, ale spatne ked sa na to pozriem, tak to nebolo az take zle ...
Žiadosť o pracovné povolenie sa zdá byť relatívne banálnou záležitosťou. Teda je top občas nutná povinnosť na ktorej sa však toho veľa nedá pokaziť, treba sa len obávať, či to pracovné povolenie dostaneme alebo nie. Ale ako som zistil, aj tu sa toho dá zažiť habadej.
Málokedy počujem chválu na niečo, čo sa týka Slovenska (teda na Slovensku). A tak by som rád rozšíril toto málokedy aspoň o jeden ďalší prípad.
Nie, fakt, úplne vážne: Nechcem pracovať. Čo je to za život? Každé ráno skoro vstávať, rýchlo-rýchlo ranná sprcha, ňajaké tie raňajky do seba napchať, káva (poprípade čaj, ak som sa naozaj dobre vyspal) a šup ho do práce.
Predstavme si situáciu:Stretnú sa dvaja, dajme tomu kamaráti. No, dajme napr. v krčme pri pive.
Išiel som raz Liptovským Mikulášom a cesta ma zaviedla aj k jednomu novinovému stánku. Reku, kúpim si noviny. Ako som si tak pýtal jeden z našich známych a (nazval by som to) bežných denníkov, kútikom oka som zahliadol ďalšie, vyložené pred okienkom. A jeden z nich bol Úsvit.
Pred pár mesiacmi zomrel človek, ktorého asi pokojne môžem nazvať dobrým kamarátom, aj keď som ho poznal iba relatívne krátku dobu. Príčina až príliš častá – rakovina.
Vôbec som nečakal, že niečo takéto budem konštatovať a už vôbec nie, že takto skoro. Ale je to tak.
Dnes som si povedal, ze skusim chytit nejaky ten MHD-bus, aby som sa do prace dostal skor. Kedze mam revizorov rad, tak som si povedal aj to, ze si kupim listok. A ked uz kupovat jeden, tak rovno aj viac, do zasoby, vsak?
Začalo sa to nevinne. Na počiatku bolo totiž ICQ a dopisovanie si s kamarátom. Padla od neho totiž otázka: Chceš počuť moju novú teóriu? Každý, kto ho pozná, vie, že je zle-nedobre, takéto teórie totiž zaberú veľa času a často sú z takého trochu divného súdka.