Don't cry for me Argentina.. I'm on my way to see you soon. Zoznam autorových rubrík: Poznávacie, Vtipné, Smutno-vážne, Politické, Informačné, Existencionalistické, Osobné, Súkromné, Nezaradené
Na úvod - malý kvíz o Austrálii .... Šesť otázok. Za každú správnu odpoveď si dajte bod. Ak správne odpoviete aspoň na jednu otázku, viete o Austrálii viac, ako priemerne vzdelaný Austrálčan. 1. Kde žijú najzdravšie divé ťavy sveta? 2. Ako sa volá najvyšší štít na Austrálskom teritóriu? 3. Na akú dĺžku môže narásť dážďovka v Gippslande? 4. Ktorý kontinent sveta je najsuchší? 5.Čo znamená slovko QANTAS? 6. Ktorý tvor u protinožcov je najnebezpečnejší?
Chile je 4200 km dlhá “nudla” z juhu na sever a iba asi 100 až 200 km široká. Nakoľko územie je viac-menej paralelné s poludníkom, majú iba jedno časové pásmo. Od Patagónie na juhu po Peruánske hranice na severe som strávil niekoľko týždňov v Februári, keď je tam leto, ale veľmi som sa nezohrial. O túto studenú klímu sa starajú studený morský prúd Humbolt a vetry od Tichého oceána. Hranice s na východe krajiny tvoria krásne zasnežené Andy. Nakoľko tektonika pod nimi je aktívna, sopky a zemetrasenia sú častým javom. Zemetrasenia som už párkrát zacítil, ale sopku som videl iba cez okno autobusu z diaľnice. A tá nás lákala ako ten kopec toho jedinca vo filme Stevena Spielberga „Blízke stretnutia tretieho druhu“!
4. Januára na Slovensku má mať premiéru americký film režírovaný hercom - režisérom Clint Eastwoodom “Zástavy našich otcov” ktorý sleduje život šiestich mužov, ktorí vo vojne počas bitky s Japoncami vytýčili americkú zástavu na štíte vyhasnutej sopky Mount Suribachi ostrova Iwo Jima. Víťazstvo Američanov na Iwo Jima bol prelom a veľká rana Japonskému Impériu. Američania cenia každý život a podrobne monitorujú každého jedinca a udržujú v úcte pamiatku tých ktorí padli za nich. O nich je známe, že za záchranu jedinca obetujú všetko. Veľmi vysoko oceňujú práve toto víťazstvo a v ich očiach každý jeden kto tam bojoval alebo padol je viac ako hrdinom. Najslávnejší však boli tí šiesti, ktorým velil seržant USMC Slovák Michal Strank.
Krásny rodinný život bol prerušený pár sekundami na diaľnici, kde stratil manželku Jenny. On sám vyviazol s ťažkými zraneniami, ale aspoň ročná Mary a o rok starší John na zadnom sedadle prežili bez väčšej ujmy na zdraví. V Melbourne - obrovskom meste, bez príbuzných alebo priateľov sa o deti postaral štát. Po intenzívnej liečbe sa zahojili telesné rany. Ale hneď, ako začal nadobúdať vedomie, dozvedel sa, že stratil Jenny a jeho život stratil zmysel.
V Hong Kongu pred odletom na Filipíny v tranzite bolo plno žien pár chlapov všetko Filipínci a pomimo mňa ešte jeden Európan. Mladé Filipínky sa vracali z Arabského polostrova, Malajska, Singapuru, Hong Kongu atď. kde robia v domácnostiach často zneužívané a vykorisťované . Pre chudobnú krajinu je to veľmi dôležitý export a zdroj príjmu. V kabíne vedľa sedela jedna, neustále kutrala v svojej príručnej batožine plnej darčekov pre rodinu. Hladké pristátie v Manile a po pasovej a colnej kontrole som stál pred letiskovou budovou. Čo teraz? To nie je ako keď letíte na kúpený zájazd do Egyptu , Tunisu atď.... a máte všetko predplatené a pripravené. Ja som šiel na vlastnú päsť počas mojich niekoľkých mesiacov vandrovania svetom.
Približne v tom istom čase, ako som dostal ten E-mail z USA, o ktorom som písal v poslednom blogu , mi došiel ďalší , tentoraz z Popradu. Na Slovensku bola doba privatizácie a tiež „privatizácie“ ale i vzniku novej štátnosti. Mladý projektant menom Róbert, zamestnaný v práve sprivatizovanej naftárskej spoločnosti, mal túžbu uplatniť svoje schopnosti v Austrálii.
V rokoch, keď sa rozbiehal internet, bol e-mail raritou. Vtedy existoval a aj dodnes existuje vyhľadávač osôb „Whowhere ”. Cez ten ma našli dve osoby pôvodom zo Slovenska. Prosili ma o pomoc a ich príbehy ma inšpirovali k napísaniu týchto riadkov. Dnes prvý príbeh:
Po dlhšej dobe pobytu za morom, som zavítal opäť na Slovensko . Tam som zažil pre mnohých na pohľad celkom banálny, ale pre mňa zaujímavý príbeh, ktorý vo mne nechal hlboký dojem.
Kráľom zvierat sa považuje lev. Svoju kráľovskú korunu dostal v dávnej minulosti , keď sa vedelo veľmi málo o väčšom, silnejšom, inteligentnejšom, ktoré sa nachádza v oveľa hojnejšom počte, v omnoho väčšom priestore nášho sveta.... Keď som sám, často si v duchu premietam rôzne spomienky ako napríklad v jedno skoré ráno, v peknom kempinku, ku ktorému sa dostanete po Princess Highway medzi Melbourne a Sydney popri zálive, asi kilometer pred mestečkom Eden, kde som strávil príjemnú dovolenku, medzi iným čítajúc knihu Killers of Eden (Zabijáci z Edenu). Ešte bola tma, keď som sa vydal na blízku ťažko prístupnú stráň pokrytú eukalyptami a iným porastom. Mysliac na udalosti z tej knihy, určite aj pod vplyvom toho čo som tam čítal, ma čosi ako magnet ťahalo ísť určitým smerom, na určité miesto.... hore po stráni vrhajúc občasný pohľad na východ, na hladké vody Tichého oceánu.
Pred tromi týždňami tragicky zahynul Steven Irwin, lepšie známy z médií ako lovec krokodílov. On ich lovil, ale nikdy nezabil. Nezabíjal nijaké zvieratá, väčšieho milovníka zvierat svet asi ešte nepoznal. Bol to dobrý človek so zlatým srdcom. Smútok a šok, spôsobený stratou tohto vzácneho človeka akú prejavila Austrália, posledné roky nemá paralelu. Bol unikátnym človekom, ktorý za pomerne krátky život získal obdiv celej Austrálie ale aj dosť veľkej časti sveta.
K napísaniu tohto blogu ma inšpirovala skutočná udalosť, týkajúca sa prvého muža na povrchu mesiaca Neil Armstronga. Jeho príbeh ako aj ten o pánovi Novákovi sú skutočné a majú malinkú súvislosť.
Po Nezabudnutelnom lete , Útrapách v Bombaji a Meste mŕtvych (Varanasi) nastal čas splnenia môjho ďalšieho sna ešte z ZDŠ s veľkou mapou sveta na stene triedy. Spomenul som si na výsmech spolužiakov, keď na otázku učiteľa aká asi bude teplota na Antarktíde. Ja som s sebavedomím pustil “šajbu” o horúčavách (Však čím viac na juh tým teplejšie, nie?) Ten výsmech ma vtedy síce ranil, ale aj prebudil zvedavosť a záujem o neznámy svet. Dívajúc sa na tú mapu som snil ako raz po zamrznutom mori prekorčuľujem od Čukotky po Murmansk, prebádam Amazonku , ako navštívim Himaláje. Vtedy všetko okolo mňa mohlo byť ukradnuté. Nevnímal som spolužiakov ani učiteľa. Zo sna ma vytrhol iba zvonec na konci hodiny.
Na diaľnici zvanej Hume Highway, ktorá spája dve najväčšie mestá Austrálie Melbourne a Sydney sa nachádza mesto Gundagai. Okrem iného je známe kuriozitou - soškou psa ako stráži škatuľu tuckerbox , čo je austrálske slovko. Tucker - jedlo, box škatuľa. Motoristi sa tu často zastavia, a fotia sošku. Tento pes je slávnou súčasťou Austrálskeho folklóru, legendy, básní, pesničiek. Čože sa to tu prihodilo, že dokonca ministersky predseda Austrálie v roku 1932 Joe Lyons odhalil túto sošku?
Tu pokračujem s obrázkami a pár komentami k predošlému blogu o Zlatom Pobreží . Gold Coast má hodne atrakcií. Popri vodných športoch každý rok v októbri napríklad si prídu na svoje priaznivci autozávodov Formula 1 na americký spôsob Indy milovníci golfu majú vyše 30 golfových ihrísk, maturanti z celej Austrálie oslavujú skončenie štúdií celý november , je tu veľká koncentrácia zábavných parkov, ako Sea World, Movie World, Water World....zoznam je veľmi dlhý. Milovníkov prírody zase poteší nádherný Lamington National Park . (Pre viac informácii - si kliknite na podčiarknuté HTML linky)
Pred pár týždňami keď som tu uverejnil blog o najvyššej obytnej budove sveta , vo forume mimo iného sa objavill nasledovný koment: Čo je to za mesto Gold Coast? Prvy krat pocujem... mi_ke, Ja som reagoval: mi_ke, dal si mi podnet na blog. Po Sydney,Melbourne,Brisbane,Perth,Adelaide a Hobart...je Gold Coast najväčšie a najrýchlejšie rastúce mesto Austrálie. Ročne 20 000 prisťahovalcov. Je Mekkou turistov celého kontinentu, ale aj sveta. Počas sezóny z pol miliona regulárnych počet narastie na milion. Vľúdna klíma, krásne pláže, nádherná príroda, ale radšej teraz dosť....splňujem svoj sľub.......
Chlapček vytiahol z svojej skrýše sklenenú nádobku s peniazmi, ktoré tam usilovne ukladal svojich posledných pár rokov mladého života, ako ho nabádal ocko. Ako bude mať dosť, si vraj kúpi bicykel. Ocko ho už naučil počítať, ale ešte stále robil chyby keď prepočítaval svoj “poklad”. Opatrne si ich strčil do kapsy, a vykročil z domu. Vedel, že neďaleko za rohom bola lekáreň, kde určite majú zázračné lieky, ktoré pomôžu jeho veľmi nemocnej sestričke. Jeho rodičia si nikdy neuvedomili, že keď sa on hrával v ich blízkosti, jeho pozornosť bola uprená aj na ustarostené debaty svojich rodičov, ktorí často s obavami konštatovali, že ich ťažko nemocnej dcérke - jeho sestričke pomôže iba zázračný liek alebo drahá operácia.
Pred štyrmi rokmi 12 - tého októbra na ostrove Bali moslimskí teroristi zahubili 202 ľudí, z toho 88 Austrálčanov, ťažko zranili ďalších 209 . Spolu s Austrálskou políciou Indonézania vypátrali a zatkli zločincov skupiny Jamaah Islamiah ktorí boli odsúdení a teraz čakajú na trest smrti. Ich duchovný vodca moslimský klerik Abu Bakar Bashír si odsedel 30 mesiacov, a bol prepustený 14 Júna tohto roku. Jeho “ovečky” ho vítali s ohnivými Allahu Akbar”. Hneď na tlačovej konferencii však otočil nôž v ranách smútiacich Austrálčanov výrokmi, že skon ich najmilších bola Allahova vôľa, a mali by sa prekonvertovať na Islam, a že ministersky predseda Austrálie John Howard, by sa tiež mal stať moslimom ak nechce skončiť v pekle. V utorok 29.8 večer na štátnom kanáli ABC TV - v programe Foreign Correspondent novinár urobil interview s Abu Bakar Bashírom v meste Solo v Indonézii. Úvod interview:
Pred nedávnom prebehla svetom správa, že dnes na svete je vyšší počet obéznych ako hladujúcich. Predpokladám, že Slovensko, ako súčasť svetovej komunity túto nepríjemnú pravdu tiež potvrdzuje :-) Bohužiaľ.... aj ja patrím do tábora obéznych!!! Správnu váhu jedinca určuje výška tela v centimetroch. Tie centimetre nad stovku si prepíšte ako kilogramy. To má byť približne vaša váha. Napríklad ja mám výšku sto osemdesiat cm - mám mať 80 kíl. Skutočnosť je nepríjemnejšia. Aby moja výška a váha sedeli, musel by som zájsť do mučiarne a nechať sa natiahnuť na meter deväťdesiat!!! Rád by som v tomto krátkom blogu stručne ozrejmil môj overený "recept" ako dosiahnuť želateľnú váhu vášho tela bez útrap rôznych diét.
V siedmom najväčšom meste Austrálie - Gold Coast, pred rokom dokončili najvyššiu obytnú budovu sveta menom Q1. Stavali ju tri roky. Základy sú zapustené do hĺbky 48 metrov , a z toho 4- až 5 metrov do skál, kde tvrdosť horniny je 5 krát vyššia ako betón. Budova pohltila 90 000 ton betónu, má 9600 okien, tisíc km elektrických káblov 80 poschodí a výšku 312 metrov. Hore a dole turistov vezie výťah, rýchlosťou asi 9 metrov za sekundu. Rozhľadňou je celý obvod 78-mého poschodia s výhľadom na okolie, v centre ktorého je bar. Na 79 - tom poschodí je kinosála pre návštevníkov, kde po 3 minútových pauzách predvádzajú pre turistov krátky film o Gold Coaste a stavbe budovy Q1. Pohľad na okolie je úchvatné. Obrázky z mojej návštevy:
Ľudia našej planéty sa delia na pravákov a ľavákov, a malé percento sú oborukí (ambidextrous). To isté platí o tých čo majú radi psov, alebo mačky. Malé percento, má rado oboje. Ja osobne psov mám rád, a pudlíka menom Jackie, aj keď sa už pominula, som priam miloval. Mačky som nikdy nevlastnil, a nie som moc oboznámený s ich vlastnosťami, ale “patálie” s nimi už párkrát mal. Tri krátke príbehy
