Števo Šanta
Čakanie na happyend
Chcem vám porozprávať jeden príbeh. Ten príbeh je skutočný ako obrazovka, na ktorú práve teraz hľadíte. Skutočný ako klávesnica, po ktorej práve teraz kĺžu moje prsty. Koľko len podôb môže mať slovko teraz, všakže?
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
https://www.youtube.com/watch?v=5F1mDITTv1k Zoznam autorových rubrík: ahaho, recenzia, glosa, neobeat, songy, filozofia z práčovne, komentár, Nezaradené, video killed the radio star, rozprávka
Nezaradené
Števo Šanta
Revolver
Myslím, že teraz už môžem priznať, že som mal do činenia s nelegálnou zbraňou. Tá zbraň bol revolver môjho strýka, ktorého pre potreby tohto príbehu môžeme pokojne nazvať strýkom Johnym. Strýko Johny prišiel jedného prázdninového dňa ku mne a vtisol mi ho do ruky so slovami: „Na, hraj sa s ním. Je tvoj.
Števo Šanta
Smútok, ten mi neberte
Ľudia sú radi, keď sa smejú. Majú radi radosť. Sú smutní, keď sú smutní. Radosť je pre nich znamením, že všetko je v poriadku. Že veci idú ako majú. Smútok je znamením opaku. Je to ten rozdiel medzi prianím a skutočnosťou. Medzi fantáziou a realitou. Keby som sa navždy chcel zbaviť smútku, jednoducho by som prestal túžiť, tak ako to radia východné filozofie. Lenže takú hlúposť by som nikdy neurobil.
Števo Šanta
Ehm...
Teraz, keď už končí tento srandovný deň aj so svojím srandovným sviatkom, môžem pokojne povedať, že Medzinárodný deň žien tak, ako po iné roky, pre mňa ani tentoraz neznamenal nič. Teda okrem pár hodín obľúbenej samoty navyše, pretože partnerka kdesi iste oslavuje, veď prečo by inak bola tak dlho v práci, všakáno?
Števo Šanta
Pozvánka na koncert
Pozývam bratislavských kolegov na môj koncert v sobotu 10. marca o 19. hodine v Dome kultúry Lúky v Petržalke. Ďalším účinkujúcim bude české duo Žamboši. Pridávam pesničku ako ochutnávku.
Števo Šanta
Čo s chlpmi v ďalšej dekáde?
Keď som zhruba pred dvoma rokmi videl v jednej televíznej šou ako žena v priamom prenose holí chlapovi zadok, bolo to ako vtip, o ktorom neviete, či vás má rozosmiať alebo len zhnusiť. Tento málo vkusný šot však nebol iba hrou o divácke esemesky, ale aj nepodarenou oslavou kultu vyholených tiel. Kultu, ktorý v nultej dekáde 21. storočia prežíva svoje zlaté časy.
Števo Šanta
Pošta pre Jane
Drahá sestra, tejto noci ma o jednej hodine zobudilo to fajnové nemecké víno, čo sme pili na oslave - pýtalo sa na slobodu. A ja som potom dve hodiny nevedel zaspať. A tak som myslel na teba - ako uháňame na vlakovú stanicu a ako ma pri tom stískaš za rameno. Tak silno ma zaň doteraz nedržala žiadna žena a boh vie, že som ich postretal neúrekom. Na tom zadnom sedadle tvojej mrštnej toyoty - z jednej strany ty, z druhej moja frajerka - som sa v tej chvíli cítil ako kráľ tohto mizerného sveta.
Števo Šanta
Nebite ma, už budem dobrý!
Stál som pred vchodom paneláku, kde bývam a fajčil som. K dverám vchodu prišiel takmer deväťdesiatročný sused a pýta sa ma: „Vy tu na niekoho čakáte? Bývam tu krátko, takže ma ešte všetci nepoznajú. „Nie, odpovedám pravdivo. „A čo tu robíte? spýta sa nervózne. „Stojím a fajčím. - „Vážne? - „Úplne vážne. - „Hmm, tak to ste teda vážny človek! zúri už starček. „Ako kedy, užívam si provokatívnu pózu a chcem ešte niečo sarkastické dodať, ale to už dedko odomyká vchodové dvere a stráca sa za nezrozumiteľného hundrania za nimi.
Števo Šanta
Tretí opilec
Pri nedávnej prechádzke som natrafil na jednom z chodníkov na človeka ležiaceho na zemi. Pýtal som sa ho: „Bratku, čo ti je? Neodpovedal, iba sa bolestivo skrúcal. Zavolal som záchranku. „A nie je iba opitý? spýtala sa dispečerka. „Neviem, nekomunikuje. Udal som adresu a do piatich minút bola pri nás sanitka. „Neviem, asi je len opitý, ale vyzerá, že potrebuje pomôcť. Chlap mal po celej tvári rozmazané husté sople a stukal.
Števo Šanta
Groningenský mráz
Írskeho pesničkára Mica Christophera som videl naživo prvýkrát a naposledy v roku 2001. Po koncerte, kde hral ako hosť kapely The Frames som si kúpil jeho EP Heyday a dal si ho podpísať. Vážim si ten podpis s venovaním, aj keď viem, že som bol preňho úplne neznámy človek. Aj preto, že ešte v tom istom roku Mic vďaka hlúpej tragickej náhode zomrel.
Števo Šanta
Domáca idylka
G bodu mojej frajerky sa odnechcelo prebývať na tom tmavom vlhkom mieste a tak sa jedného pekného dňa vyterigal von. Chvíľu si zvykal na dovtedy nepoznané svetlo a potom sa pekne krásne vydal na prechádzku po nohe. Keď dorazil k lýtku, bol už trocha ustatý, pretože na prechádzky predsa len nebol zvyknutý. Napokon si povedal: Čo ja budem toľko chodiť, veď tu mi je celkom dobre. A ostal tam. Dodnes.
Števo Šanta
Diskusie - áno či nie?
Včera tu jeden kolega uverejnil príspevok, v ktorom žiada, aby diskutéri nevystupovali pod prezývkami, ale pod celými menami, komplet aj s fotografiou (nehľadajte ho, je už stiahnutý). Chcel som hneď napísať reakciu, ale moje uvažovanie vzápätí skĺzlo k otázke, či diskusie ako také majú vôbec zmysel. Majú?
Števo Šanta
V bubne
Vyšetrenie magnetickou rezonanciou je dobrým testom na vašu klaustrofóbiu. Ak vydržíte 30 minút až hodinu v nehybnom stave zastrčený v úzkom priestore bez stlačenia tiesňového balónika, rozhodne na tom nie ste až tak zle.
Števo Šanta
Zbohom, stanica Bratislava
Nerád cestujem hromadnou dopravou. Už len preto, že sa pri tom nedá vyhnúť železničným a autobusovým staniciam. Sú plné zvláštnych postavičiek, ktoré sa sem zlietajú z celého mesta. Stanice ich lákajú ako orchidey kolibríky. Prešiel som už zopár slovenských staníc, ale číslo jedna je v tomto smere jednoznačne železničná stanica Bratislava...
Števo Šanta
Ako som sa naučil pekne písať
Nie, nedajte sa zmiasť titulkom, toto nebude o štylistike. Nie som predsa až také sebastredné hovädo, aby som si o svojom písaní myslel, že je ktovieako výnimočné a ešte k tomu aj rozoberal, ako som sa k tejto výnimočnosti dopracoval. Moje meno nie je Charles Bukowski, preto tu nebudem rozdávať rady typu: Musíte piť viac a viac piva a raz týždenne chodiť na dostihy. Ja vám chcem povedať niečo o mojom krasopise, teda forme písma a zoznámiť vás s dvoma základnými krokmi riešenia problémov, ktoré možno aplikovať na čokoľvek.
reklama
Števo Šanta
Najlepšia kapela pod slnkom
Keď ma prvýkrát v živote vyhadzovali z kapely, odišiel vtedy so mnou aj kamarát - klávesák. Povedal kapelníkovi: „Keď pôjde on, idem aj ja. Som jeho kamarát, ak vieš, čo to znamená. A šli sme. Celú cestu domov som bučal. To gesto ma fakt dostalo a potom - nie je to bohviečo, keď vás v trinástich vyhodia z kapely.
Števo Šanta
Sestrička, jeden Xanax, prosím
Včera som odstránil svoju fotku z blogu a dal som si tam mňa. Nechcem sa totiž pozerať na seba po tom, čo som sa so mnou rozišiel. Nechcem si ma zbytočne pripomínať. Stalo sa to včera, no zrelo to vo mne už dlhšiu dobu. Jednoducho som si prestal so sebou rozumieť a bolo načase odo mňa odísť. Viem, že to nebude ľahké, už teraz si chýbam, ale viem, že čas všetko vyrieši. Čas je dobrotivý cherubín.
