Články od Marie Stracenská

Mala som asi desať. Na krku kľúč a trikrát v týždni povinnosť ísť na hudobnú. Hoci nám mama štandardne zakazovala chodiť popri rieke, hudobka mala výnimku. Musela som prejsť celé naše sídlisko a potom odbočiť doľava na nábrežie. Popri dvoch vodopádoch až na veľký most, vtedy ešte jediný v meste. Po ňom hore k osobitnej škole a už som bola tam. Slabá polhodinka cesty. Neskôr pribudol nový most - ale ak by aj bol skôr, nevyužívala by som ho. Doviedol by ma na druhú stranu rieky skôr a po ceste na klavír by som musela prejsť popri cigánskych chatrčiach.

25. nov 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 234x
1

Marie Stracenská

Z nedele na pondelok

Upratané a na stole voňavý koláč. Čo ostalo od obeda schované v chladničke, zajtra večer dobre padne. Nepozeráme koľko je hodín, jeme, keď máme chuť a hráme sa, čo sa nám zachce ako dlho sa žiada. Rozprávky alebo film, ticho strieda krik naháňajúcich sa detí. Nenútim ich odkladať si hračky v izbe, dnes tam môže byť anarchia. Školské tašky pripravené, ale založené tak, aby neprekážali. Vytiahnem ich až večer, spolu so svojimi vecami pripravenými na zajtra. Ešte chvíľu nech je len pohoda. Čím najdlhšie.

24. nov 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 709x
1

Marie Stracenská

Adam a jeho mama

Stála pred dverami, vzduch bol chladný a pršalo. V náručí držala štíhleho, už veľkého chlapca. Drobná, ale silná žena. Mama, ktorá by sa mala písať s veľkým nie len prvým písmenom.

22. nov 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 970x
0

Marie Stracenská

Dlažba

Po prvý raz som ňou kráčala pred vyše dvadsiatimi rokmi. Ulica vydláždená hrubo opracovanými veľkými aj menšími kameňmi, začína sa strmými schodmi a končí priechodom na ďalšiu. Väčšina domov na tej ulici mala opadanú fasádu, ale aj tak bola krásna. Kostol s krásnou vežičkou, knižnica, v pozadí hrkotanie električiek.

21. nov 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 615x
2

Marie Stracenská

Knihy

Už som v hoteli našla rôznu literatúru. Reklamné časopisy, ženské magazíny, Bibliu. Ale básne... Ležali na spodnom poschodí skleneného stolíka. Mihálik. „Postupne všetko tíchlo..." začína sa príbeh o matkinom odchode. Hotelová kniha sa náhodou otvorila na smutnej stránke. Mihálika som nikdy veľmi nepoznala. Komunista, vraveli mi a tým ma odradili. Listujem malou knižkou a áno, básne sú tu všelijaké. Ale nachádzam nielen angažované. Pozriem na hodinky, prešla polhodina. Myslela som si, že pred zaspatím sa ešte budem prehrabávať v pracovných podkladoch. Namiesto toho som si čítala verše.

18. nov 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 284x
4

Marie Stracenská

Blogerka

„Mám sa tu stretnúť so známou, ale ona asi príde na vozíčku." Gestami sa snažím čašníkovi naznačiť, že budeme potrebovať priestor a úzko stavané stolčeky a hlboké sedenie asi nebudú úplne najlepšie. „Tak to tu upravíme, nech sa páči." Sadnem si do krásneho kaviarenského kresla a čakám. Čakám chvíľu a potom mi nedá. Čo ak tu už je a ja som ju nespoznala? Ale veď vozíček tu žiaden nevidím. No, čo keď? Vstanem a poobzerám sa. V rohu celkom vpredu sedí dievčina, ktorá vyzerá, ako by mohla ona. Vytočím číslo - a dievčina dvihne telefón. Aha, je to ona. Ale - bez vozíčka? Veď nechodí... Teda, aspoň nedávno ešte nechodila...

13. nov 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 985x
3

Marie Stracenská

Muž

„A čo na to váš muž?" Nadýchla som sa. Čo? No... „Podržal ma. Povedal, že do toho mám ísť, že by mi bolo ľúto, ak by som to neurobila." Hovorím nahlas slová a v hlave na pozadí mi bežia desiatky ďalších. Preňho tá jedna veta znamená, že zatiaľ čo ja idem za svojím snom a budujem si nový pracovný svet, on bude musieť byť ten, čo je každý deň schopný vyzdvihnúť deti z družiny. A veľa ďalšieho.

11. nov 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 233x
4

Marie Stracenská

Pišta

„Pištáááá!", kričí dieťa a máva chlapíkovi na školskom dvore. „Snáď ujo Pišta, nie?", opravujem polohlasom. „Pišta! Dobrý deň!" Medzitým sme prišli bližšie, pán sa usmieva a kýva rukou: „Ahoj, Juli! Ako sa máš?" „Dobre! Ideme na hudobku." Muž nesie v ruke vŕtačku a mieri k múriku so zvyškami drevených doštičiek, ktoré z neho kedysi robili lavičku. Sú pri ňom poskladané kúsky plastu. Tuším, že do týždňa tam lavičky znovu budú.

7. nov 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 843x
4

Marie Stracenská

V noci

„Mami? My sme boli včera na kolotočoch?" Odhrnie si vlásky z čela, posadí sa a rukami začína okolo seba hľadať plyšáka. Podám jej ho, v noci spadol z postele: „Nie, mojka. To sa ti asi len niečo pekné snívalo." Vezme si hračku a objíme ma, začína sa deň.

5. nov 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 920x
0

Marie Stracenská

Hlasy

Zavolajte niekomu, komu dôverujete. Kto vám nikdy neublížil - a vôbec s ním nemusíte riešiť to, čo vás práve čaká a znervózňuje. Hlas blízkeho človeka vám pomôže upokojiť sa. Ani neviem, koľkokrát som tieto vety hovorila ľuďom počas rozprávania o tom, čo robiť proti tréme. Jedna z mnohých rád, ktoré niekedy pomôžu.

31. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 848x
1

Marie Stracenská

Iná hudobka

„Keď to bude dobre na šupu, stačí, keď zahráš dva riadky.“ Učiteľ dvihne obočie, dieťa prikývne. Fúkne do flauty, maximálne sústredená. Nadychujem sa za ňu, svrbia ma prsty a jemne nimi hýbem, hrám spolu s ňou. Robí to aj chlapček na stoličke vedľa mňa, má hodinu po nás. Rovnaký pocit mám aj keď som na hudobke s druhým potomkom. Zaťahujem v duchu ťažký akordeón, keď ho vytiahne až do konca už je ťažké ho stlačiť späť. Občas s malými chodíme na hodiny, aby sme vedeli čo a ako majú cvičiť.

29. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 246x
3

Marie Stracenská

35-ročný dôchodca

„Modelky? Tie sú na tom ešte dobre. Keď sa dobre zapíšu a potom vydajú, sú za vodou." Kamarát je počítačník. Čo presne robí netuším. Nerozumiem tomu. Keď som sa pokúsila o neumelú lichôtku, že jeho schopnosti nebudem mať ani za tri životy, zasmial sa. „No vidíš. Ale aj tak o dva tri roky už môžem ísť do dôchodku." Má tridsať päť. „Programátori a IT experti dlho nevydržia."

23. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 271x
8

Marie Stracenská

Vankúšik

Balila som sa na dve noci a tri dni. Neznášam to. Dať dokopy výber vecí, na nič nezabudnúť, vždy ma to vyhodí z komfortnej zóny. Zbojníci ako panáčikovia poskakovali okolo mňa. „Mami? Môžeme ti s niečím pomôcť?" „Ani nie, nemáte ako. Možno... Keby ste mi na cestu dali niečo svoje." „A čo? Už máš od nás kamienky." Ukladám si tričká a spomeniem si na nepohodlnú posteľ minule, na plochý vankúš a mikinu, ktorú som si rolovala pod hlavu. „Napríklad, mohli by ste mi požičať vankúšik?" Každý ich má v posteli niekoľko, občas sa čudujem, ako sa k nim a množstvu plyšákov vôbec vmestia. O chvíľu prichádzajú, obaja natiahnuté ruky a v nich vankúše. Balím obidva, predsa si nemôžem vziať len od jedného.

21. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 265x
0

Marie Stracenská

Desať rokov

Narodili sa v časoch rozkvetu. Polovica dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia, Československo na výslní. Keď som sa ich opýtala na mladosť, spomínali na čaje o piatej, spoločné návštevy prastarého kina v susednej ulici, na rodinné výlety do kúpeľov. Podobali sa na seba nielen vzhľadom. Mali rovnaké záujmy – jazyky, umenie a cestovanie. Smiali sa na rovnakých veciach, chutilo im to isté jedlo. Brat a sestra narodení tri roky po sebe vždy ťahali za jedno, spomínala ich mama. Keď jeden niečo vyviedol, vždy povedali, že to spravili spolu. A spoločne aj znášali trest. Prišla druhá svetová. Obaja museli prerušiť štúdium a čeliť totálnemu nasadeniu v továrni na patróny. Na konci vojny im umrel otec. Sestra po vojne ďalej podporovala brata na štúdiách, on jej aj mame finančne pomáhal.

18. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 555x
2

Marie Stracenská

Na školskom dvore

„Daj, mami," jedno dieťa mi ťahá z ruky batoh už pri aute. Rýchla pusa a už švihá tri metre pred nami. Je už predsa veľký, o chvíľu zbadá niektorého zo spolužiakov a do školy dôjdu spolu. Druhé dieťa je so mnou rado do poslednej možnej sekundy. Tašku jej nesiem až do vestibulu, tam ma ešte dlho stíska, akoby sme sa mali znovu vidieť o mesiac. Posledná pusa, „nech sa ti dnes darí, bábika", zakývanie. Školské dvere sú permanentne otvorené. Dnu mamy a tatovia so školákmi, von veľkí sami. „Nech sa páči, nech sa páči," dávame si prednosť a malí sa prepletajú medzi nami.

17. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 468x
0

Marie Stracenská

Cesta

Minulý týždeň som pár dní meškala do práce o niečo viac, než obvykle. Otestujem trpezlivosť v Dunajskej Lužnej a Rovinke, na chvíľu zrýchlim pred vstupom do hlavného mesta a už sa skoro teším na obchvat, lenže pri Slovnafte ma schladí ďalšia zápcha. Nie je dramatická, ale predsa. Každý deň iné dopravné obmedzenia, občas na križovatke policajt. Rozširujú a opravujú tam cestu.

15. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 740x
4

Marie Stracenská

Pozvanie

Prišlo nám domov pozvanie k voľbám. Oznámenie je predpísané v slovenčine, pod tým po maďarsky, rusínsky, ukrajinsky, v rómčine a po nemecky. Obecnou pečiatkou potvrdený dokument nás o mesiac volá do mestskej knižnice. Máme prísť zvoliť šéfa nášho Trnavského kraja.

8. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 614x
1

Marie Stracenská

V Nádeji

Zohnúť rožok, obtočiť okolo ihlice, keď prídem na pravý horný roh kvapnúť tam lepidlo, točiť ďalej, pri pravom dolnom zas trochu lepidla, utiahnuť. Ihlicu vyvliecť vziať si ďalší kúsok jemného papiera. Už som namotala asi sto ruličiek, ale je jedno, koľko ich spravím. Tu ich treba tisícky. Budú z nich snehuliaky, anjelici, stromčeky, podkovičky, zvončeky. V Nádeji už majú Vianoce. Majú ich tam už dobrých pár mesiacov. Päť - šesť žien pletie z papiera drobnosti a ozdoby. K tomu vyrábajú dózy a obrázkové kamienky. Pre niekoho lapače prachu. Pre mnohých drobnosti, ktoré zo strohej izby urobia útulnú. A pre tieto ženy jediný spôsob, ako sa cítiť užitočné.

4. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 156x
0

Marie Stracenská

Intimita

Tap, tap, tap, tap. „Stihol som to?“ „Stihol Matúško. Len teraz som vstala.“ „To je super! S čím ti môžem pomôcť?“ Veľmi opatrne ticho zatvoril dvere na detskej a pricupkal do kuchyne. Práve som z chladničky vybrala všetko na pripravenie raňajok a desiaty. Milujem túto časť dňa, keď sama v tichom byte začínam ráno. Neponáhľam sa, všetko pripravím tak, aby keď malých zobudím, už som nemusela robiť nič servisné a ešte pár minút len bola s nimi. Zbojníčka je po mne, spala by do obeda. Malému sa výnimočne podarí vstať skôr – vtedy pribehne a robí mi spoločnosť. Stále sú spolu. Takmer všetky činnosti robia naraz. Meriame im tak isto a málokedy majú rozdielne zážitky, dokonca aj sviatky a oslavy mávajú v jeden deň. O to vzácnejšie mu sú chvíle, keď je so mnou len sám.

2. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 385x
2

Marie Stracenská

V sade

„Tieto," ukážem na skoro červené jablko na drevenej debničke. „Tak tie sú na dlhé zimné uskladnenie. Riadok 34 až 39." „A keď budem chcieť aj iné?" „Tak prídete zas a ja vás pošlem. Červené zbierajte, aj so stopkou." Celý minulý týždeň som každý deň strávila za počítačom. Od rána do večera, len som tak zazerala na občasné slnko za oknami. Bzučanie a modré svetlo, boľavý chrbát, fakt už som nevedela, ako si sadnúť. A tak keď som ráno odviedla malých do školy, švihala som sa vyvetrať. Nikdy som nemala babku na dedine, ani teraz nemám nikoho dedinského blízko. Nemáme sad ani ovocné stromy. Ale ľúbime jablká. A na sade pri Lužnej visí veľký nápis „Samozber".

30. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 920x
2

Marie Stracenská

Zoznam článkov blogera