Marek Strapko
Keď ťa trpiaci posilní
"Som už takým človekom nanič", povedal kedysi smutne. Ja som len pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. Nerozumel mi, ale to nevadí. V tom spočíva to tajomstvo zraniteľného, chorého človeka...
Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík: Domáca politika, Spoločnosť, Z môjho života, Zahraničná politika, Škola, Osobnosti, zaujímavosti, Šport, Hudba, Nezaradené
"Som už takým človekom nanič", povedal kedysi smutne. Ja som len pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. Nerozumel mi, ale to nevadí. V tom spočíva to tajomstvo zraniteľného, chorého človeka...
A znova sme o rok starší, alebo inak povedané, rútime sa do nového kalendárneho roku. Toto obdobie sprevádza okrem bujárých osláv, nezriedkavého hlavybolenia, ostrých zvukov rakiet a petárd aj priestor, v ktorom sa väčšina ľudí snaží zamyslieť sa nad svojím životom. Množstvo z nich dospeje aj do štádia odhodlania zmeniť niečo. Preto si stanovia najrôznejšie predsavzatia. Ja k tomu typu ľudí nepatrím a rád sa zamýšľam počas celého roka. Aj napriek tomu bol rok 2012 veľmi zaujímavým...
Nikdy som nebol na žiadnom z týchto veľkých pútnických miest. Boli obobia, kedy som po tom nesmierne túžil, ako keby ich návšteva mala byť jediným cieľom môjho života. Aj keď túto túžbu stále nosím v srdci a verím, že sa mi časom splní, nie je už u mňa bezvýhradne upredňostnovaná... Prečo?
Ako život plynie, prináša so sebou zmeny, niekedy aj zmeny postojov, pohľadov, názorov. Pred takým rokom-dvoma by som za žiadnych okolností nenazeral na štrajk učiteľov triezvou hlavou a určite by som ho s plným vedomím nepodporoval, prípadne mierne spochybňoval jeho legitimitu. Dnes však stojím na strane protestujúcich, a to zďaleka nie výlučne kvôli platovej otázke...
Kto by nemal rád dovolenkovú sezónu? Isteže, nájdu sa aj takí, ale viacej je tých, ktorým týždeň-dva voľna padne vhod. Otázkou už len ostáva, kde našu dovolenku prežiť. Síce aj u nás teraz panuje horúce počasie, mnohí si aj napriek tomu zvolia zahraničnú destináciu. Na tom by nebolo nič zlé, ale nie vždy je dovolenka skutočnou dovolenkou...
Mnoho a často sa rozpráva o úrovni a kvalite služieb na Slovensku. Toto odvetie priemyslu sa u nás považuje, v porovnaní s krajinami západu, za veľmi zanedbané a slabé. Vezmime si na mušku napríklad taký turizmus. Vieme ponúknuť hosťom služby, adekvátne ich cenám? Samozrejme, existujú aj výnimky a stretnete sa so špičkovým prístupom. Stále však máme čo doháňať. Svedectvom môže byť aj bežná návšteva obchodíku...
Hypermarketov sa v posledných rokoch na Slovensku zjavilo ako húb po daždi. Spolu s nimi jednoznačne narástol aj počet indivíduí, ktoré do nich nechodia nakupovať, ale využívajú preplnenosť týchto "chrámov konzumu" na nezákonné obohatenie sa. S týmto nepekným fenoménom si obchodníci často nevedia poradiť. Preto sa uchyľujú k šikane, ktorú si odnesú aj slušní zákazníci...
"Dobrý večer, nekúpite ružu Vašej priateľke?", oslovila ma pri stole v reštaurácii komunikatívna slečna.Tento krásny darček je vhodným takmer vždy. Možno ním vyjadriť takmer všetky pocity.Nie je však kvet ako kvet...
Krútime hlavami a hľadáme dôvody, prečo sú ľudia takí ľahostajní. Prečo nedbajú a nehľadia na iných. Prečo sa vytráca občianska spoluzodpovednosť?Všetko to začína nevinnými, nezodpovednými drobnosťami...
Vianočný čas pomaly plynie. Slávnostná a veľmi sýta večera za nami, rovnako aj rozbalovanie darčekov pod stromčekom. Mnohí v noci navštívili chrám na príjemnej "polnočke", kde sa stretli s kadekým známym. Dnes zväčša plánujeme vychutnávať, prípadne ponavštevovať známych. Pri týchto stretnutiach si navzájom želáme kadečo dobré. Či už je to zdravie, štastie, pokoj...všetko má svoje hlavné korene vo "Svetle".
čižma v okne a nespavosť z túžobného očakávania rána. Ráno plné ústa sladkostí a skrz ne úrpimný úsmev radosti. Aj také bolo moje mikulášske detstvo. Odvtedy sa toho zmenilo. Dávno som objavil tajomstvo červeného muža s bradou a palicou v ruke. On však aj napriek tomu neprestal ku mne chodiť. Urobil tak aj dnes v noci...
"Za dobrotu na žobrotu", známe to príslovie. Vo veľkom je aj pravdivé. Často sa stáva, že človek úprimne pomôže, ale odmenou mu je len šomranie, ba niekedy kritika. Prečo by sme teda mali znova a znova prežívať tieto skutky nevďačnosti? Nech si teda pomáhajú sami...
Ľudia s Downovým syndrómom. Kto by ich niekedy nestretol? Typické črty tváre, ktoré sú často na nerozoznanie, už navonok značia, že sú iní. Sú iní - sú postihnutí, ale nie menejcenní. Aké krásne a obdivuhodné je vidieť ich v láskavej starostlivosti ich najbližších a známych.
Byrokracia - silná to štátna zbraň. Vo svojom posolstve hlása službu ľuďom, efektívne konanie...ale je to naozaj tak?V prípade vašich povinností je neoblomná, drží sa presne stanovených zákonov - nenájde sa v nich pre vás žiadna výnimka. Ak však ide o vaše práva, vždy vás posudzuje jednotlivo...a žiaľ, často s negatívnym verdiktom.
Po ukončení školy (strednej či vysokej) sa množstvo absolventov snaží zamestnať sa. Niekedy to býva neľahké, pracovných príležitostí v niektorých odboroch je pomenej a ak aj sú, absolventom chýba potrebná prax, na ktorej spoločnosti tak neoblomne tkvejú. Štát v tomto ohľade moc absolventom nepomáha, výnimkou je asi len možnosť absoventskej praxe. Aj tá však nemusí byť samozrejmosťou - stačí napríklad, ak vám zle vychádzajú roky.
Vyhláška hovorí, že vodič je povinný zastaviť chodcovi, ktorý už stojí na "zebre". Aj napriek tomu, dovolím si tvrdiť vo väčšine prípadov, to vodičia motorových vozidiel aboslútne ignorujú. Tak čo s tým?
Sledujete MS v hokeji a radi tipujete? Tak v tom prípade vrelo odporúčam zapojiť sa do SMS tipovania u mobilného operátora Orange. Garantujem 100- percentnú výhru!!! Pýtate sa ako? No jednoducho - prostredníctvom ORANGE sa dajú tipovať aj včerajšie zápasy.
Minúta ticha " zaznieva" v čase, keď si chceme uctiť zosnulú osobu, prípadne po katastrofách, pri ktorých zahynie viac ľudí. Nemala by však byť iba gestom, "ktoré sa patrí" - ukrýva v sebe niečo viac, neuveriteľný odkaz pre každého z nás...
Denne ich stretáme na ulici. Niektorí z nich si za svoje nešťastie môžu sami, sú obyčajnými alkoholikmi a asociálmi. Pýtajú od nás jedine peniaze, za ktoré sú kúpia lacné vínko. Jedlom pohrdnú, pretože z neho sa im hlava nezatočí. Existujú však aj takí, ktorým sa život skutočne otočil chrbtom a nechal ich na pospas osudu. Nerozmýšľajú nad alkoholom - chcú len trošku zasýtiť a pocítiť teplo ľudskej spolupatričnosti...
Určite každého poteší, keď dostane nejaký darček. Aj keď existujú ľudia, ktorí radšej darujú ako bývajú obdarení, darček ich isto nezarmúti. Niekedy sú darčeky prekvapením, inokedy sú očakávané. Darčeky vedia takisto potešiť, ale aj vyvolať rozpačité pocity alebo sklamanie. Niektoré z nich upadnú do prachu a zabudnutia, ale ich hodnotu a význam si uvedomíme až časom...