Marek Strapko
Keď ťa trpiaci posilní
"Som už takým človekom nanič", povedal kedysi smutne. Ja som len pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. Nerozumel mi, ale to nevadí. V tom spočíva to tajomstvo zraniteľného, chorého človeka...
Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík: Domáca politika, Spoločnosť, Z môjho života, Zahraničná politika, Škola, Osobnosti, zaujímavosti, Šport, Hudba, Nezaradené, Potulky Rakúskom

"Som už takým človekom nanič", povedal kedysi smutne. Ja som len pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. Nerozumel mi, ale to nevadí. V tom spočíva to tajomstvo zraniteľného, chorého človeka...

A znova sme o rok starší, alebo inak povedané, rútime sa do nového kalendárneho roku. Toto obdobie sprevádza okrem bujárých osláv, nezriedkavého hlavybolenia, ostrých zvukov rakiet a petárd aj priestor, v ktorom sa väčšina ľudí snaží zamyslieť sa nad svojím životom. Množstvo z nich dospeje aj do štádia odhodlania zmeniť niečo. Preto si stanovia najrôznejšie predsavzatia. Ja k tomu typu ľudí nepatrím a rád sa zamýšľam počas celého roka. Aj napriek tomu bol rok 2012 veľmi zaujímavým...

Znova sme o rok starší. Aspoň tak si hovorievame pri vyznamných sviatkoch. Áno, znie to ako gýč. Každý rok to isté - rovnaké zvyky, rovnaké jedlá, podobný priebeh dňa. Znova sú tu sviatky radosti, pokoja, lásky a mieru. Znova sú tu Vianoce...

Po sýtom posilnení "chmeľovou polievkou" stojím pri barovom pulte. V ruke držím účet za pivko, ktoré samo o sebe nebolo lacné. Jednoducho mám rád robré pivo, keď už tak, a nie len kaďejaké "patoky". Chystám si peniaze, platím... Vtom zaznie hlas môjho známeho. Vyčíta mi, že som nenechal tringelt. Otáčam sa k nemu, následne smerom k čašníčke...nasadzujem si čiapku a vravím "Príjemný večer prajem". Darujem úsmev - to bol môj tringelt...

Ako tak človek trávi viac času doma - "štrajkuje", hľadá slová, ktorými by vyjadril svoje pocity. Na jednej strane je to vynikajúce, že aj tak heterogénna skupina, akou sú učitelia, akotak ťahá za jeden povraz, na druhej strane však vníma réalnu situáciu úplne skreslene. Štrajk, ktorý je často vnímaný ako "žobranie o almužnu" nemusí priniesť požadovanú zmenu...

Ak v dnešenej dobe nevieš, kto to je Oskar Dobrovodský, považuje sa to za dosť zvláštne. Ani ja som ešte prednedávnom netušil, o koho sa jedná. Preto som so zvedavosťou sadol za internet a našiel si jeho webovú stránku. A to, čo som tam videl, bolo naozaj strašné...

Nikdy som nebol na žiadnom z týchto veľkých pútnických miest. Boli obobia, kedy som po tom nesmierne túžil, ako keby ich návšteva mala byť jediným cieľom môjho života. Aj keď túto túžbu stále nosím v srdci a verím, že sa mi časom splní, nie je už u mňa bezvýhradne upredňostnovaná... Prečo?

"A to naozaj nemáš žiadne zaľuby? A čo ak počítač - internet alebo facebook? - Aha, vlastne tak totok", odpovedajú so sklopenými hlavami...

Pred pár dňami som pútavo sledoval "Obchod na korze". Geniálny to film, koniec koncov, ako jediný náš ocenený Oscarom. Človek krúti hlavou nad zverstvami vojny, nenávisťou, ktorá sa ako víchor prehnala prostým slovenským ľudom...

Obhajovať rozdivočených a často šialených radikálov, ktorí teraz útočia na ambasády a sídla západných krajín? Nie, to určite nechcem. Pýtam sa len: Komu pri znalosti moslimskej mentality a mentality tých arabsko-afrických chudákov tak veľmi záleží, aby vo svete s pravidelnosťou vznikali podobné vlny nenávisti a násilia?!?

Ako život plynie, prináša so sebou zmeny, niekedy aj zmeny postojov, pohľadov, názorov. Pred takým rokom-dvoma by som za žiadnych okolností nenazeral na štrajk učiteľov triezvou hlavou a určite by som ho s plným vedomím nepodporoval, prípadne mierne spochybňoval jeho legitimitu. Dnes však stojím na strane protestujúcich, a to zďaleka nie výlučne kvôli platovej otázke...

Olympijské hry v Londýne sú za nami. Prebiehali celkom pokojne a pohodlne, čo určite väčšinu ľudí veľmi teší. Ťažké je predstaviť si zmýšľanie človeka, ktorý je z ich pokojného priebehu celkom sklamaný. Bohužiaľ, ľudí zdecimovaných z "neúčasti" nejakej katastrofy na tohtoročnej olympiáde je po celom svete pomerne dosť...Čo je to za ľudí?!?

Kto by nemal rád dovolenkovú sezónu? Isteže, nájdu sa aj takí, ale viacej je tých, ktorým týždeň-dva voľna padne vhod. Otázkou už len ostáva, kde našu dovolenku prežiť. Síce aj u nás teraz panuje horúce počasie, mnohí si aj napriek tomu zvolia zahraničnú destináciu. Na tom by nebolo nič zlé, ale nie vždy je dovolenka skutočnou dovolenkou...

Je toho plný internet, televízia, noviny. Veľký škandál na Slovensku - pápež bez udania dôvodu odvolal obľúbeného arcibiskupa. Množstvo ľudí smúti a množstvo ľudí sa z toho smeje a kritizuje. Veľa z nich by však len chcelo vedieť: "Prečo??". V tejto súvislosti však môže byť položená aj iná otázka, pre katolíkov podstatnejšia: "Čo to znamená pre mňa a pre moju vieru?"

O Slovákoch sa vo všeobecnosti tvrdí, a priznávajú to aj naše politické špičky, že nám chýba národné povedomie. Preto sa mnohí z politikov dnešnej doby snažia prebudiť ho stavaním krížov, vytváraním mýtov, odhalovaním sôch našich "kráľov"... Na druhej strane tí istí politici plánujú vymazať sviatok nášho patróna z kalendára štátnych sviatkov. Čo tým chcú vlastne dosiahnuť?

Čoraz viac ľudí sa stavia za slobodné spolužitie dvoch partnerov, bez uzavretia manželského zväzku. Pokles počtu sobášov je toho jasným dôkazom. Pre mnohých je uzavretie manželstva niečím zbytočným a staromódnym. O čo kontrastnejšie teda v tomto kontexte znejú hlasy presadzujúce možnosť sobášov pre osoby rovnakého pohlavia...

Po Luther-Kingovi a Ficovi má aj Lipšic svoj sen. Tí prví ho snívali, Lipšic ho snívať ešte len začal a mieni v tom pokračovať. Jeho vízia o štáte, kde slušní ľudia budú konečne pociťovať spravodlivosť a zadosťučinenie, bola sčasti načrtnutá. Načrtnutá, pretože v podstate ešte nemá jasné pokračovanie. Ak ním má byť nový politický subjekt, je to práve to, čo slovenská doráňaná pravica a aj samotná republika skutočne potrebuje?

Ten hokejový ošiaľ. Priznám sa, často ma príchod majstrovstiev znervózňoval. Konzumácia alkoholu, plné bary, opití ľudia a najmä - všetci zrazu milovali hokej, aj ženy. Samozrejme, len pokiaľ sa vyhrávalo. V "období sucha", ktoré už niekoľko rokov zažívame sa majstrovstvá stali už len zámienkou na to nekontrolovateľné pitie. Tie tohtoročné sú však nejak zvláštne iné a ja som sa na ne veľmi tešil...

Mnoho a často sa rozpráva o úrovni a kvalite služieb na Slovensku. Toto odvetie priemyslu sa u nás považuje, v porovnaní s krajinami západu, za veľmi zanedbané a slabé. Vezmime si na mušku napríklad taký turizmus. Vieme ponúknuť hosťom služby, adekvátne ich cenám? Samozrejme, existujú aj výnimky a stretnete sa so špičkovým prístupom. Stále však máme čo doháňať. Svedectvom môže byť aj bežná návšteva obchodíku...

Jedna z hlavných postáv veľkonočných udalostí Nového písma. Dodnes sa o jeho počíňaní vedú dišputy medzi teológmi, diskutuje sa o jeho zodpovednosti, skutočnej vine a konečnom osude. Nech už je pravda akákoľvek, skutočnú pozná iba Najvyšší, Judáš svojho Majstra zradil. To je fakt. Zapredal sa podobne, ako to často robíme aj my...