Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík: Domáca politika, Spoločnosť, Z môjho života, Zahraničná politika, Škola, Osobnosti, zaujímavosti, Šport, Hudba, Nezaradené, Potulky Rakúskom
Vianočný čas pomaly plynie. Slávnostná a veľmi sýta večera za nami, rovnako aj rozbalovanie darčekov pod stromčekom. Mnohí v noci navštívili chrám na príjemnej "polnočke", kde sa stretli s kadekým známym. Dnes zväčša plánujeme vychutnávať, prípadne ponavštevovať známych. Pri týchto stretnutiach si navzájom želáme kadečo dobré. Či už je to zdravie, štastie, pokoj...všetko má svoje hlavné korene vo "Svetle".
Spokojne kráčajúc z vianočných nákupov som sa snažil nasávať predvianočnú atmosféru trhov a krásne vyzdobených ulíc. Myslel som, že už nič nemôže pokaziť tento môj príjemný dojem...až pokiaľ mi oči nepadli na "sofistikovaný" predvianočný billboard SNS...
Škodoradosť je najkrajšia radosť. Nie je nič krajšie ako sledovať niekoho, ako s ním život zametá.Neverím, že existuje človek, ktorý ju aspoň raz v živote nepocítil.
čižma v okne a nespavosť z túžobného očakávania rána. Ráno plné ústa sladkostí a skrz ne úrpimný úsmev radosti. Aj také bolo moje mikulášske detstvo. Odvtedy sa toho zmenilo. Dávno som objavil tajomstvo červeného muža s bradou a palicou v ruke. On však aj napriek tomu neprestal ku mne chodiť. Urobil tak aj dnes v noci...
"Nenažranosť nepozná hraníc.." Nenájde ich dokonca ani v prípade, že sa jemne zahráva so zdravým bežných ľudí. Práve chránením zdravia človeka sa vo svojej lekárskej prísahe zaviazali všetci tí, čo toto poslanie vykonávajú."Spôsob svojho života zasväatím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím..."
"Za dobrotu na žobrotu", známe to príslovie. Vo veľkom je aj pravdivé. Často sa stáva, že človek úprimne pomôže, ale odmenou mu je len šomranie, ba niekedy kritika. Prečo by sme teda mali znova a znova prežívať tieto skutky nevďačnosti? Nech si teda pomáhajú sami...
Ľudia s Downovým syndrómom. Kto by ich niekedy nestretol? Typické črty tváre, ktoré sú často na nerozoznanie, už navonok značia, že sú iní. Sú iní - sú postihnutí, ale nie menejcenní. Aké krásne a obdivuhodné je vidieť ich v láskavej starostlivosti ich najbližších a známych.
Už dlhšiu dobu môžeme vnímať tento zaujímavý fenomén, kedy z úst rozmanitých slovenských politikov zaznievajú politologické prognózy, komentáre, analýzy vnútrostraníckych problémov a situácií v iných stranách... Že by išlo o zmenu stratégie v súvislosti s predvolebnou kampaňou, alebo sú len naši politici znudení svojou každodennou ťažkou prácou?
Obrázky, zvyčajne mladších ľudí, protestujúcich proti svetu financií a kapitalizmu bolo donedávna doménou zakapucňovaných chuligánov v uliciach veľmomiest, v ktorých sa konali finačné stretnutia. Kto by si nespomenul na zdelomované pražské námestia - povytŕhané dlažobné kocky a rozbité výklady. V dnešných dňoch sme svedkami nového fenoménu - podobných protestov, ktoré zaplavujú celý svet. Aj takúto podobu môže mať boj za sociálnu spravodlivosť a morálne spolunažívanie...
Prísť k moci ako slepé kura k zrnu, bez väčšej usilovnosi, vďaka priaznivej konštalácii okolností a de facto vďaka kalkuláciám svojich úhlavných politických oponentov...aj to je jedna z charakteristických čŕt jeho kariéry...Americký sen na pokračovanie...
Byrokracia - silná to štátna zbraň. Vo svojom posolstve hlása službu ľuďom, efektívne konanie...ale je to naozaj tak?V prípade vašich povinností je neoblomná, drží sa presne stanovených zákonov - nenájde sa v nich pre vás žiadna výnimka. Ak však ide o vaše práva, vždy vás posudzuje jednotlivo...a žiaľ, často s negatívnym verdiktom.
Niet krajších chvíľ pre túto stranu, ako keď nastávajú problémy. SNS ich síce s radosťou vytvára a konštruuje aj sama, ale ak už naozaj reálne existujú, sila jej hlasu je omnoho účinnejšia. A ako to už zvyčajne býva, s problémami sa vynárajú aj "hrdinovia - záchrancovia".
V živote sa stretávame s množstvom ľudí, rovnako aj s množstvom najrôznejších životných situácií a osudov. Niektoré z nich sú veľmi nepríjemné a smutné. V takých prípadoch nás vždy napadne myšlienka súcitu a nezávideniahodnosti. Nikto by sa nechcel ocitnúť v koži ľudí, ktorým životný osud nepraje. Aj napriek tomu je zaujímavé sledovať, že často práve takíto ľudia sú veselší ako všetci zdraví, bohatí alebo úspešní... Prečo?
Prázdniny ešte stále v plnom prúde, počasie nádherné - ihriská na sídliskách však zostávajú prázdne. Kde sú všetky decká? Brigádujú snáď, alebo je počasie na šport až príliš horúce? Nie, nie - ihriská sú ľudoprázdne počas celých prázdnin a počas celého roka. Kam sa podeli deti z ihrísk?Niekedy to vzbudzuje dojem, že mládež ani neexistuje. So západom slnka sa však situácia mení...
Negatívna energia, strata hodôt, neúcta k akejkoľvej forme autority, neexistencia vlastných životných postojov a cieľov...to všetko v kombinácii s prázdninami plných nudy a zdeformovania mozgu vplyvom davovej psychózy závislákov na sociálnych sieťach... To je obraz dnešných ulíc Anglicka. Všetko toto však začalo už oveľa skôr...
Piatky, víkendy - z ulíc a barov sa ozýva hluk podnapitých ľudí. Zdroj tohto hluku neptarí iba dospelým, ale vo veľkom mladistvým a dospievajúcim, ktorí si často bez alkoholovej nálady nevedia zábavu ani len predstaviť.
Čo je však horšie, u niektorých ľuďoch stále narastá. Spomienky na minulosť, nostalgia - nepriatelia, ktorí vytvárajú pocity straty "istôt", ktoré bývalý režim garantoval. Už niet viac radosti zo života, už niet optimistického myslenia. Všetko to plní len bedákanie, strach a s ním ospevovanie rokov minulých.
Naplnenie vlastných ambícií, túžba stať sa úspešným. O tieto veci sa usiluje azda každý človek, ktorému záleží na čo najlepšom využití svojich schopností a talentov. Cesta k dosiahnutiu tohto cieľa je neraz zdĺhavá a ťažká, vedie cez tvrdý kariérny rast. Ruka v ruke s touto správnou cnosťou však často dochádza k deformácii ľudskej cieľavedomosti, z ktorej sa rodí iba nekonečný a zákerný konkurenčný boj, ktorý viac nepozná priateľa ani blízkeho.
S letnými mesiacmi pribúda na cestách, a aj mimo nich, nový fenomén - frajeri za volantom. Nie že by sa to počas roka nehemžilo nedisciplinovanými vodičmi, tento "homo frajerus" je vďaka priaznivejším klimatickým podmienkam výkonný najmä počas spomínaného obdobia. Vyblýskané autiaky, niekedy aj ich staršie typy, sa tak stávajú nebezpečnou zbraňou, ktorá na vás neustále mieri...
Po ukončení školy (strednej či vysokej) sa množstvo absolventov snaží zamestnať sa. Niekedy to býva neľahké, pracovných príležitostí v niektorých odboroch je pomenej a ak aj sú, absolventom chýba potrebná prax, na ktorej spoločnosti tak neoblomne tkvejú. Štát v tomto ohľade moc absolventom nepomáha, výnimkou je asi len možnosť absoventskej praxe. Aj tá však nemusí byť samozrejmosťou - stačí napríklad, ak vám zle vychádzajú roky.
