Články od Gabriela Sutórisová

Gabriela Sutórisová

Granátové jablko a slzy v očiach

Iste to nie jeden z nás zažil a dá mi za pravdu. Stať sa nechtiac svedkom konfliktu v rodine, ktorej nie ste členom, a ani nemáte nič spoločné s tým, kvôli čomu k hnevu došlo, len ste skrátka v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste - nie je nič príjemné. Mne sa to "nič príjemné" stalo včera, keď som sa vybrala priateľke mojej mamy - tiež seniorke - odniesť Mikuláša. Sedeli sme si pri čajíku, tešila som sa, že túto šarmantnú "stále dámu" aj keď s ôsmimi krížikmi, po dlhšom čase opäť vidím. Príjemno náhle prerušila otázka jej dcéry (mojej priateľky): "kde je to granátové jablko, čo tu bolo?"

7. dec 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Gabriela Sutórisová

Z okna trolejbusu

Viezla som sa v trolejbuse. Dnes ráno. Teda neviezla, len som sa posúvala v rannej špičke, a krátila som si čas pohľadom na autá v druhom jazdnom pruhu. Posúvali sa rovnako rýchlo (čiže pomaly) ako ja. Niekedy sa zabávam tým, že hádam, kto je v aute, odkiaľ a kam sa vezie, čo robí. Podľa odevu, pohybov, posádky, značky auta, skladám si príbeh a rozmýšľam, nakoľko môže byť obraz, ktorý vidím, verný pravde. V modrom aute pred mojimi očami, v aute nie ani najstaršom ani najnovšom, v takom ktorého značku si ani nepotrebujete všimnúť, sedela mladá žena a mladý muž. On za volantom, videla som mu len nohy v športových nohaviciach a ruku na radiacej páke. Jej bolo vidieť viac. Pekné nohy v pančuchách a krátkej sukni, tmavé vlasy hladko sčesané do chvosta, a peknú - ale vážnu tvár. V aute bolo - podľa mňa - ticho a smutno. V aute sa niečo dialo.

4. nov 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Gabriela Sutórisová

I am getting old (starnem :)

Vieme, že proti veku nieto lieku, nuž tento výrok sám o sebe by nebol ničím mimoriadny. Zábava asi začne, keď poviem, kto to vyslovil: dievčinka z USA, ktorá ešte ani nechodí do školy. Pochytila to od svojho tatinka, ktorý to vysloví vždy, keď vstáva z kresla a má ísť urobiť niečo, do čoho sa mu nechce. Že na ten výrok ešte ani on celkom nárok nemá, je asi dosť jasné. Vidí sa mi, že jeden z dôvodov, pre ktorý by človek určite mal mať deti, sú ich miliónové hlášky, ktoré nám vysolia bez mihnutia oka, keď to najmenej čakáme. A tak nám pekne nastavujú zrkadlo, aby sme vedeli, že si nemôžeme dovoliť len tak vytresnúť, čo nám na um zíde, a ak to budeme napriek tomu robiť, musíme počítať s tým, že nás čaká všeličo - aj kopec srandy, napríklad.

28. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Gabriela Sutórisová

Ak sa to čo len trochu dá - vezmite si svojho seniora domov

Tieto riadky píšem zo srdca pre všetkých, ktorí majú do činenia s už nie sebestačnými seniormi, alebo im táto téma nie je ľahostajná. Našla som tu už nejeden článok na túto tému a sama som o nej už písala. Pár článkov bolo naozaj desivých, asi ako je desivá aj samotná seniorská nesamostatnosť a fakt, že každému z nás sa raz môže prihodiť. Vraciam sa k téme opäť, po štyroch mesiacoch s dvoma seniorkami v jednom byte. Štyri mesiace nie je veľa - ale zase už nie ani tak málo, nuž si myslím, že s mojím pohľadom nie som tak celkom mimo.

21. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Gabriela Sutórisová

Obrázky o otcovi

Keď som bola malá, môj otec bol vysoký, štíhly a tmavovlasý. Nosieval ma do škôlky na bicykli a mne sa tam nechcelo - raz som si myslela že sa tomu vyhnem, keď otca chytím okolo nohy ako kliešť a nepustím. Noha bola veľmi vysoká a nad ňou bol ešte celý vysoký otec, hlavu mal asi až niekde pod samým nebom. Pokiaľ si dobre spomínam, nejako ma prehovoril a do tej škôlky ma predsa len dostal.

1. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Gabriela Sutórisová

Slovo o biede a pomoci

Banská Bystrica, deň pred začiatkom Radvanského jarmoku: krásny slnečný deň. Mesto sa už začína plniť stánkami so všetkým možným, no dobrôtky si ešte kupuje málokto. V popoludňajšej pohode sa moja sestra zadíva na jeden zo stánkov a hovorí mi: "pozri sa na tamtú babku. Už desať minút ju sledujem: na sto percent je hladná - a nemá peniaze na jedlo." Zadívam sa teda smerom, ktorý mi naznačuje.

13. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Gabriela Sutórisová

Pozor na to, čo si prajeme - mohlo by sa nám to splniť...

Pod týmto nadpisom sa dá písať o čomkoľvek - napríklad aj o slobodných voľbách. Tie, ktoré dnes označujeme ako "neslobodné" - som zažila tuším dvoje. S papierikmi (pardon, volebnými lístkami), ktoré sa hádzali do urny tak ako vám ich dali do ruky, pekne manifestačne a hrdo, pred očami celej volebnej komisie, sediacej za červenými stolmi. Kdeže plenta - náhodou by ste prepadli pokušeniu si tú jednotnú kandidátku národného frontu odniesť domov a čo ja viem - napríklad s ňou podkúriť v peci. Že by mohla existovať aj viac ako jedna politická strana, bolo pre mňa rovnako nepredstaviteľné, ako v detstve to, že v jednom televízore môže byť aj viac ako len jeden program.

6. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Gabriela Sutórisová

Ako som sa stala obvinenou zo závažnej trestnej činnosti

Najprv - aby bolo jasné: som solídnosť sama. Chodím do práce a musím sa tam pekne obracať. Z práce sa ponáhľam domov k mojim dvom seniorkám a mám tam druhú smenu. Občas večer v rámci relaxu napíšem nejaký článok na blog alebo čítam, čo majú nové iní. Musí vám byť jasné, že nemám kedy - a ani prečo - byť zlá. No dnes dostala moja bezúhonnosť ťažkú ranu. Uprostred pekného pracovného popoludnia sa môj počítač rozhodol, že všetko bude inak a z ničoho nič mi na monitore zobrazil oznam: "Váš počítač je zamknutý. Ste obvinený/á z prezerania, skladovania a distribúcie materiálov zakázaného obsahu (pornografia atď.) a hrozí vám..."

26. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

Gabriela Sutórisová

Štyri etapy života ženy - podľa nakupovania

Najkrajšia aj najjednoduchšia je hneď tá prvá - no možno si to uvedomíte až keď bude preč. Po všetky ďalšie na ňu budete s láskou a nostalgiou spomínať. Vyzerá takto: môžete vášmu dieťaťu kúpiť akúkoľvek vec, akékoľvek šaty. So všetkým sa strafíte, všetko je pekné. Dieťa sa teší, vec si skúša, položí na noc k posteli, nosí ju do zodratia. Akokoľvek radi by ste navždy ostali pri roztomilej prvej etape, raz sa skončí - a príde druhá, ktorá Vás bude stáť už viac energie a bude vyzerať takto:

14. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Gabriela Sutórisová

Ako rýchlo a ľahko sa Vaše dieťa môže stratiť (aj navždy...)

Skorý večer pracovného dňa, ešte je vidno, obchodný dom na sídlisku. Ľudia sa ponáhľajú na nákup, na poštu, domov. Uprostred tohto bežného diania uvedomila som si zrazu, že počujem srdcervúci detský plač. Nič neobyklé, však? Obzerám sa v očakávaní, že čoskoro zahliadnem dospeláka, ktorý k tomu plaču patrí, a nejaké to fúkanie na kolienko, či výchovný príhovor na tému "už si dnes jednu zmrzlinu mala". Ale nič z toho, len malé dievča s bicyklom, tvárou už červenou od plaču, splašene pobehujúce z jedného rohu budovy na druhú. Pozerám lepšie - a naozaj - stále žiaden dospelý nablízku.

2. aug 2013
Páči sa: 1x
Prečítané: 0x
0

Gabriela Sutórisová

Esej o zlodejíčkoch

Toho svojho raz stretne asi každý, a ak nie, tak ho zrejme iba tesne minie. Mne sa pošťastil dosť skoro - nemala som asi ani dvadsať, a zašla som si za ním až do Gruzínska - veď prečo by som čakala na obyčajného na Slovensku. V podzemí Tbiliského metra si ma vyhliadol, čakajúcu spolu s inými turistkami na ďalší spoj. Vôbec tam nebolo veľa ľudí, a pamätám si to prekvapenie, že vo chvíli, keď som nastupovala do vozňa, sa ich tam navalilo ako keby išlo posledné metro v ich živote. Na pocit, keď som v tom dave nedokázala pohnúť ani rukou, veru nezabudnem, rovnako ako na tvár chlapíka, ktorý sa na mňa tlačil práve z tej strany, na ktorej nosievam kabelku. Ani na bleskovú myšlienku "toto je zlodej" - za ktorú som sa okamžite pokarhala, aby som o minútu neskôr, už v metre, zistila, že ono "podľa seba súdim teba", nie je to najlepšie motto pre život. Oveľa praktickejšie je podozrievať radšej aj toho, koho netreba. A je z toho aj menšia škoda (asi).

28. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Gabriela Sutórisová

Groteska v autobuse

Smejte sa, vaše telo sa vám poďakuje. Aj dnes Vám ponúkam príbeh, na ktorom sa môžete zasmiať, prekrviť si pľúca a s premasírovanou bránicou sa pustiť do toho, čo máte práve na práci...

23. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 077x
0

Gabriela Sutórisová

Groteska v Drážďanoch

Predstavte si námestie Theaterplatz, koniec 80-tych rokov minulého storočia. Zwinger, Semperoper, davy turistov chodiacich fotiacich. Pomedzi ostatné autobusy s turistami prisunie sa sem obstarožná československá karoska, otvorí svoje harmoničkové dvierka - a týmito dvierkami znenazdajky vypadne pani a rozpleští sa rovno na chodník. O dve sekundy na to ju nasleduje slečna, ktorá - prečo by padala na tvrdý chodník - vytiahne sa v celej svojej dĺžke a šírke rovno na tú prvú. Že vymyslené? Nie. Stalo sa - a to osobne mne. A stalo sa to takto.

19. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 808x
1

Gabriela Sutórisová

Groteska na cintoríne

V jeden pekný letný večer zašla si moja kamarátka Majka na cintorín k hrobu jej otca, a ja som sa podujala urobiť jej garde. Cintorín je otvorený do ôsmej, trošku sme sa zdržali. Za desať osem som sa pozrela na hodinky (choroba z povolania - byť všade v určenom čase) a došlo mi, že by bolo rozumné vybrať sa pomaly k najbližšiemu – hornému východu. Vybrala som sa tam teda, kým Majka ešte zbierala veci. Takže som stála pri bráne a vyzerala ju, no namiesto nej vidím blížiť sa k bráne ďalšiu pani, ktorá podobne ako ja vyzerá svoju kamarátku a hneď ma aj varuje, nech sa od brány ani na meter nevzdialim, lebo strážnik cintorína je neskutočný zurvalec. Vraj prifrčí, zamkne, odíde a je mu jedno či niekto päť metrov od brány dobieha k východu, alebo nie.

17. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 612x
13

Gabriela Sutórisová

„Staroba je na figu“ – post scriptum

Pôvodne som odľahčeným obrázkom zo života s dvoma seniorkami chcela svoje písania na blogu po necelom mesiaci ukončiť, lebo cieľ, ktorý som si dala keď som sa tu pred necelým mesiacom zaregistrovala, bol dosiahnutý. Keď sa mi však pri ostatnom článku po dvoch dňoch zobrazilo 7000 prečítaní, myslela som najprv, že zle vidím. Že život seniorov je téma aktuálna aj boľavá, vieme všetci. Že pred ňou mnohí radšej strčia hlavu do piesku, vieme tiež. Predsa som však nepočítala s toľkými postrehmi v diskusii, a ani, že sa z nich aj ja všeličo naučím. Takže ešte pár viet o starobe ktorá je na figu, a o tom, čo reakcie priniesli mne. Nakoľko si seniori môžu sami vybrať, čo s nimi bude? Čo ich príbuzní stíhajú, keď sú s nimi? Kde sú, ak nie sú pri nich? Ale najprv opäť jeden obrázok.

13. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 229x
2

Gabriela Sutórisová

„Staroba je na figu“...

...a úvodzovky v názve preto, lebo tieto slová v rozhovore s jedným týždenníkom vyriekol prvý slovenský profesor psychiatrie Karol Matulay. Ale najprv iný obrázok. Moja mama kedysi mala psa a v kuchyni na stole škatuľku s čokoládkami After eight. Keď pes v kuchyni osamel, voňavé čokoládky ho zlákali, a tak labkami a papuľkou toľko do škatuľky štuchal, až sa mu podarilo sa k nim dostať, a ukoristil si skoro všetky. Samozrejme papieriky ostali pekne rozhádzané kde prišlo. Keď mama zistila čože sa v kuchyni dialo, prišlo jej psíka ľúto. Zobrala zo špajzky ďalšiu čokoládu a dala mu ju celú zožrať. Vraj si uvedomila, že človek keď má chuť na čokoládu, jednoducho otvorí špajzu a vezme si čo chce, kým pes tú možnosť nemá – tak mu to chcela raz vynahradiť. Seniori mi niekedy – žiaľ - pripadajú tak trochu podobne, len s dvoma rozdielmi:

7. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
20

Gabriela Sutórisová

Holuby na balkóne

Holubí príbeh začal celkom nevinne. V jednu peknú jar som bola very bizy a nestihla som do kvetináčov na balkóne zasadiť kvietky. Teda do niektorých som stihla ale zo dva ostali prázdne, len s minuloročnou hlinou. Hm a to bola chyba. Čosi kamsi začali sa do nášho balkóna zlietať holúbky. Len tak sem tam nenápadne a sem tam zanechali v kvetináči stebielko suchej trávy, či tenký konárik. To sa mi ešte zdalo, že tie konáriky som tam lanský rok nechala ja, potom sa mi zdalo že ani nie, ale ktože by už nad tým extra rozmýšľal. Akosi, ani neviem ako k tomu došlo, a asi mi to došlo až po pár dňoch, všimla som si, že jeden z holubov v kvetináči akosi pričasto posedáva. Keď mi konečne svitlo a odšpehovala som ho spoza okna, bolo to tak - holubia matka sedela na dvoch bielučičkých okrúhlučkých vajíčkach.

28. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 9 404x
8

Gabriela Sutórisová

Milujem Bystricu (Banskú, pravdaže :)

Pretože je to mesto, v ktorom mi býva vždy veselo a dobre. Možno je to preto, lebo tam už nebývam (aj keď z toho mi veselo nie je vôbec) a práve preto keď tam idem, mám väčšinou voľno a jediné čo mám na práci, je obdivovať Bystricu – a to mi ide naozaj dobre. Nájdeme tam napríklad jednu šikmú hodinovú vežu, dvakrát sťahovaný Mariánsky stĺp, farský kostol s oknami v troch rôznych stavebných slohoch, štyri fontány, a – nahnevajme kamarátov vo Zvolene – máme aj hrad.

27. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 769x
6

Gabriela Sutórisová

Pomoc starkým v priamom prenose

Asi kvôli prestavbe stanice päť minút pred odchodom vlaku nebolo ešte známe nástupište. Ľudkovia stáli pod tabuľou a trpezlivo čakali, kým na tabuli konečne vypísali 5 minútové meškanie a nástupište 3 koľaj 3A. Tlupka ľudí sa vybrala do podchodu a pokračovala kam bolo treba. V tlupke tejto všimla som si pár metrov pred sebou starú pani, ktorej batožina by bola pekným zaberákom aj pre mladého muža. Mala dva tie držiaky na batožinu s kolieskami, na oboch naložené čo dalo (na jednom dve veľké krabice, na nich ešte taška a ešte niečo, na druhom veľký ruksak, na tom zboku tiež ešte popriväzované kadečo, v tej chvíli som si ani všetko nezapamätala). Samozrejme ťahala oba vozíky za sebou, v každej ruke jeden, a ešte prosím pekne v jednej ruke kytica kvetov.

21. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Gabriela Sutórisová

Obrázky o švagrovi

Hovorí sa, že súrodencov si človek vybrať nemôže, zato priateľov áno. Švagra mi vybrala moja sestra a myslím si, že mi

18. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Gabriela Sutórisová

Zoznam článkov blogera