Tibor Javor
Piano s reklamou?
Sedím si niekde v zahraničí na lavičke v parku a s vďakou čítam aktuálne spravodajstvo najčítanejšieho internetového denníka. Teda aby som bol presnejší, čítam SME.
Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Fotografie, Všeličo, Zamyslenia, Potulky
Sedím si niekde v zahraničí na lavičke v parku a s vďakou čítam aktuálne spravodajstvo najčítanejšieho internetového denníka. Teda aby som bol presnejší, čítam SME.
Áno, mám na mysli pápeža Františka. To už je nehorázne, čo si dovoľuje. Je „prostoreký“ ako Babiš, nechce uznať homosexuálov a najnovšie nám chce aj púte za Panenkou Máriou zakázať. Hrôza!
Kľúč ku každému človeku je v emóciách. A to nielen v emóciách objektu jeho pôsobenia, či záujmu, ale najmä v emóciách jeho vlastných. A tu je práve ten problém. Ukázala to aj beseda Havrana, Radičovej a Bezáka.
Konečne. Konečne sa Amerika zobudila. Zobudila sa zo zlého sna, v ktorom jedine odvážni agenti Mulder a Scullyová dokázali poodhaliť temný záves skutočnej vládnej politiky.
Keď sa dieťa dostane do puberty, nastáva ťažké obdobie. A nielen pre rodičov, takýto mladý človek je často otravný pre celé svoje okolie.
Predstavte si, že sa ráno zobudíte a namiesto krásneho parku s fontánou uprostred vidíte z okna iba ruiny a prach, čo sa nad nimi vznáša. A namiesto hukotu rannej dopravnej špičky na bulvári vás budí neďaleká delostrelecká paľba.
Viera Islamského štátu o ceste k súdnemu dňu by mohla pomôcť Západu predpovedať ich správanie. Na škodu veci to takmer nikoho nezaujíma.
Inakosť sa volá tuším jedno zo zoskupení, ktoré už veľmi dlho bojuje za práva gejov a im podobných. On to vlastne ani ozajstný boj, v kontexte dnešnej doby, ani nie je.
Áno. Havran na hrad. Skutočne a bez irónie. Dokáže spájať nespojiteľné a rozdeľovať nerozdeliteľné. Niečo ako Madame Curie v kombinácii s nukleárnou fúziou.
Tak, a máme to tu. Už sa podrezáva nielen v Sýrii a Iraku, ale aj v európskych kostoloch. Alebo to Japonsko. Svetom vládne blbá nálada.
Tak nejako reagovala „česká hospoda“ na snahy o rozdelenie Československa. Mali vo svojom „urazenectve“ v mnohom pravdu. Skutočne to bol vtedy v podstate „Slexit“, nech už si dnes „bratislavská kaviareň“ hovorí čo chce.
Škoda. Jeden z investigatívcov SME sa na výlete na Bahamy vraj nedostal do areálu Old Fort Bay. Nepodarilo sa mu teda odfotiť žiadneho známeho slovenského oligarchu popíjajúceho storočnú whisky na terase nad súkromnou plážou.
Pred nedávnom zomrel v bratislavskej ZOO starý šimpanz Kongo. Jeden z najstarších alfa-samcov v Európe. Teda šimpanzích alfa-samcov. Na tých ľudských si asi budeme musieť zvykať čoraz viac.
Nezakrývajme si oči a nebuďme slepí. Kotleba naozaj rieši problém, ktorý existuje. Ibaže jeho riešenia sú krátkodobé. Ono „neprispôsobivé“ etnikum sa totiž rýchlo prispôsobí.
Slovensko je ukňučané. Aby ste mali predstavu, čo tým myslím, spomeňte si, ako sa niekedy správajú ukňučané malé deti.
Svet sa mení. Nie je to iba vec ostatných rokov, či desaťročí, a už vôbec to nie je vec arabskej jari, alebo rozvrátenej Líbye. Taktiež za to nemôže ani Al Káida, ani Dáeš. Môže si za to Západ sám.
U nás, teda na Slovensku, sa kradlo vždy. Máme to akosi v vštepené génoch, snáď od čias Jánošíkových, ktorého priam uctievame ako národného hrdinu.
Kedysi musel malomocný idúcky po ceste zvoniť zvončekom, aby sa mu všetci vyhli a nenakazili sa. Títo úbožiaci, zabalení v handrách, aby nebolo vidno ich rozpadávajúce sa telo, nesmeli ani vkročiť do mesta, či dediny.
Boha nikto nikdy nevidel. Teda ak opomenieme jeho inkarnáciu v osobe potulného palestínskeho kazateľa, ako veria kresťania. Boha nik nevidel a ani neuvidí. Treba si ho vymyslieť.
V hluku predvolebného hašterenia mnohým unikla správa o stretnutí pápeža Františka s patriarchom Kirillom minulý týždeň na Kube. Prvé stretnutie hláv Ruskej pravoslávnej a Katolíckej cirkvi od čias Veľkej schizmy.