Aby som bol presnejší, nekradlo sa iba na Slovensku. Aj bratia Česi s tým majú dobré skúsenosti a možno že vypracovali na kradnutie ešte lepšiu technológiu. Tak dokonalú, že jej nedokážu odolať ani vládne špičky. Menovať nebudem. Radšej.
Kradlo sa vždy. A to nielen u nás a v Česku, ale v celom „tábore mieru a socializmu“. Veď sa predsa pamätáte ne ten starý vtip, kde sa ktosi pýta „savjetskoj žénštiny“, ktorá celý život robila vo fabrike na šijacie stroje, prečo nejaký doma nemá. No a ona odpovedá, že sa aj tri krát pokúsila niečo z vynesených súčiastok poskladať, ale vždy jej z toho vyšiel kalašnikov.
Najlepšie sa totiž kradlo zo spoločného. Neklamme sa a spomeňme si, koľkí z našich vlastných rodičov postavili „štokovec“ aspoň z polovice z družstevného. Alebo koľkí si na to objednali „fuškárov“, čo na erárnej vétrieske štrk a cement skadiaľsi doviezli a družstevným „belarusom“ základy vykopali. Neklamme sa. A kto je z mesta, nech sa zasa opýta svojej babky, koľko krát dala „tringelt“ mäsiarovi za sviečkovicu, či otca, koľko krát niečo podstrčil mechanikovi v autoservise.
Kradnutie nám a našim rodičom vštepil za „komouša“ deformovaný hospodársky systém hlboko do genetického kódu. Konečne, aj u psov, či koní, sa dajú šľachtením zdôrazniť, či potlačiť určité povahové črty.
Ono to anonymné takzvané spoločenské vlastníctvo spolu s nedostatkom tovaru na trhu ku kradnutiu priam motivovalo. „Kto nekradne, okráda svoju rodinu“, hovorilo sa. A už vtedy bolo špičkou v „technológii kradnutia“ kradnutie „papalášske“. Veď si predsa spomeňte na „kauzu Babinský“. Tento bývalý "kráľ Oravy" má dnes 73 rokov a má v Trstenej stále silné slovo. Dnes by sme ho nazvali „lobista“ a „úspešný podnikateľ“.
Ťažko povedať, ako sú na tom dnešní „úspešní podnikatelia“. Ak by sme chceli ísť do hĺbky, stratili by sme ilúzie o veľkej väčšine z nich. Otázne ale je, či by nás to motivovalo ku snahe o „zmenu systému“, alebo ku kradnutiu ako takému. Zmena systému je zrejme bez zásahu pomocou génovej manipulácie beh na dlhú trať. Kradnutie je jednoduchšie, najmä keď si ho ospravedlníme, že „veď aj oni kradnú“. Hovorí sa tomu „projekcia vlastných tieňov“ alebo ľudovejšie „zlodej kričí chyťte zlodeja“.
Problém ale je, či je teta Anka, „masér“ Kostka, či onen známy „dovozca“ súčiastok na tlačiarenské stroje zlodejom? Právne je predsa všetko v poriadku. Rovnako sú právne v poriadku aj všetky „schránkové firmy“, akciové vlastníctvo firiem, alebo inštitút „tichého spoločníka“. Právny systém musí totiž chrániť vlastníctvo ako také. Ak by sme to chceli zmeniť, asi by bolo potrebné dotiahnuť na Dunaj krížnik Auróru.
Zmena, ak sa nejaká vôbec podarí, potrvá dlho. Je to vec výchovy. To vedeli aj Svěrák so Smoljakom, tak si ich na zlepšenie nálady pustime (klik na link nižšie):
