Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Fotografie, Všeličo, Zamyslenia, Potulky
Brusel/Bratislava, 1.4.2014, správa DPD/TAFR: Slovenský start-up SISL (Slovak Institute for Space Launches) z malej obce Výčapy-Opatovce zaznamenal technologický úspech pri rekonštrukcii stále nedobudovaného európskeho satelitného navigačného systému Galileo. Podarilo sa mu v rámci programu Horizont 2020 získať kontrakt na vybudovanie treťej generácie tohto systému, ktorý nahradí plánovanú druhú generáciu.
Už som dlhší čas nebol v našej dedinskej krčme. Je to pár krokov od domu, ale akosi nebol čas. A hlavne v zime sa nedá sedieť na terase a vnútri človek dosť „pochytí“ atmosféru. Včera som ale neodolal.
Ideál pevného vládcu. Taký želaný vo východnej časti Európy. Tej Európy, ktorá začína niekde na Moravsko Slovenskom pomedzí a končí na Urale. Pán žeriavov ho určite napĺňa.
Internet je plný všelijakých článkov a blogov o takzvanej „klasickej rodine“, o ochrane života od „od A až po Z“, a tak podobne. Tieto príspevky argumentujú na jednej strane rôznymi číslami, na strane druhej emóciami a „rozprávkami“ z Biblie. Všetko sa to ale vlastne točí okolo sexu. Ako to teda s tou „tradičnou rodinou“ u tých kresťanov je?
Jeden môj dávny známy, veľký recesista a celkom úspešný spisovateľ, svojho času rád používal taký zvláštny termín: „zaklínač hadú“. Vtedy, pred dvadsiatimi rokmi, som toto slovné spojenie nie celkom chápal, pretože ním pomenúval prevažne úspešných ľudí. Nešlo mi to do hlavy, lebo ten skutočný zaklínač hadov, kdesi na orientálnom trhu, je obvykle bedárom.
Úvodná poznámka (doplnená 20:00): Tento blog nie je ani tak o Majdane. Je o nás... Kedysi v našom susedstve bývala moja prateta. Sestra starého otca. Mala už dobre vyše osemdesiat, no okrem sklerózy takmer ničím netrpela. Bola typickým príkladom starej prešporáčky, bola schopná začať vetu v nemčine, v polovici prepnúť do maďarčiny a zakončiť v prešporáckej slovenčine. Často sme sa ako chlapci na jej výrokoch smiali, no niektoré boli mrazivo pravdivé.
Vopred upozorňujem, že tento článok nie je žiadne odborné pojednanie, ale iba absurdná a trocha ironická úvaha o tom, kam by to všetko mohlo viesť. Náš slávny Eorópsky parlament sa totiž bude opäť zaoberať nejakou správou týkajúcou sa „inak orientovaných“. Tentoraz pôjde o správu rakúskej europoslankyne Ulrike Lunacek, ktorá predkladá správu o homofóbii.
Homosexualita, alebo heterosexualita sama o sebe nejestvuje. Teda lepšie povedané svoju existenciu prejaví až vo vzťahu k druhému človeku. Na vzťah sú potrební dvaja a vzťah bez jeho praktického prejavu je diskutabilný, či hypotetický. Posúdiť, či takéto konanie je pozitívne, alebo negatívne, je ale možné jedine na základe jeho porovnania so zaužívanou normou v spoločnosti. Ak teda zbúrame normy, akékoľvek konanie bude akceptovateľné.
Postavičky Clara a Kristy zaplnili nielen niekoľko strán katalógu IKEA, ale aj pár článkov v rôznych médiách. Tieto dve vysmiate a mierne korpulentné ženy vychovávajúce spoločne chlapčeka potrebovali pomoc dizajnérky, ktorá zaplnila ich podkrovný kút nábytkom a doplnkami tohoto svetoznámeho reťazca. Dalo by sa povedať banálna reklamná story.
Peter Tóth napísal knihu. A nie hocijakú. Hneď prvú knihu o zákulisí tajných služieb na Slovensku. O tých legálnych a o ich ilegálnych praktikách a aj o tých ilegálnych a ich praktikách legálnych. Na čiu objednávku Peter tú knihu napísal nie je známe. A je možné aj to, že to myslel úprimne. Každopádne v tomto predvolebnom čase dokresľuje charaktery aj niektorých exponentov tejto kampane. Úprimne povedané, po jej prečítaní som si musel dať niečo silného na žalúdok. Alebo vlastne na smútok.
Každý deň budú Vianoce. To vraj hovoria ľudia po vonku. Ešteže je to iba jedna pesnička, ktorú pred časom použil významný telekomunikačný operátor na premývanie mozgov potenciálnych zákazníkov. Vianoce nebudú našťastie každý deň, ale iba pár dní. Niekoľko dní konzumu, bakchanálií a obdobia najvýznamnejších tržieb obchodných reťazcov. A za tým všetkým je Ježiš, teda presnejšie povedané oslava jeho narodenín.
Takže ďalšia aféra odoznela a správa pani Edity Estrelovej o sexuálnom zdraví a sexuálnych právach bola v Európskom parlamente zhodená zo stola. Mimochodom, veľmi zaujímavé čítanie. No a ešte ani nedoznel jasot, či plač nad týmto výsledkom, a už sa chystá škandál ďalší. Nejaký vraj spolok rodín chystá referendum o pánovi Žubajíkovi a podobných osobách, interupcie nateraz vynechávajú. A za všetkým sú vraj kresťania. Čudní to ľudia.
Pred časom som sa na blogu zdôveril s mojím amatérskym spôsobom nahrávania vlastnej muzičky doma v obývačke. Je to niečo ako naivné umenie, ale je to celkom dobrá zábavka. A hlavne, neruší susedov. No časy sa trocha zmenili a s nimi nielen dostupný soft, ale aj moje nároky na výsledný produkt. Hovorím nároky, nie výsledok. Ten ostal rovnako kostrbatý.
Miro je brilantný diskutér a výborne píše. Okrem toho má aj teologické vzdelanie a pastoračnú prax. Dalo by sa povedať, že katolíckej cirkvi „vidí do kuchyne“. No prílišné zahľadenie sa na hotovú tortu zabúda na ingrediencie, z ktorých vznikla. No, a hlavne nevidí hostí, pre ktorých je určená.
Nie som priateľom pastierskych listov, ale tentoraz som zatlieskal. Slovenská RKC konečne povedala priamo a bez rôznych barokových kudrliniek o čo ide. Dokonca bola otvorenejšia ako pápež František.
Ak by som chcel byť zlomyseľný, ako Peter Schutz vo svojom nedávnom komentári, tak si kľudne jedno slovíčko v nadpise odpustím. Ale ja zlomyseľný byť nechcem, ba ani nechcem riskovať ďaľší „ban" za nactiutŕhanie. No Peter Schutz to tentoraz prehnal, a na to reagovať treba.
Téma ostatných mesiacov je odpočúvanie elektronickej komunikácie americkou NSA a jej „bratskými" organizáciami v iných, najmä európskych, štátoch. Hovorí sa o napichnutých kábloch, úmyselných bezpečnostných dierach, či o priamej tichej spolupráci s internetovými a informačno-technickými gigantmi. Táto téma je politikum na najvyššej úrovni a žhavia sa pre ňu transatlantické linky. Ale: Nielen „veľký brat" počúva...
Už pár rokov tu „zúri kapitalizmus“. Teda systém, ktorý sme dlhé roky závideli našim západným susedom a štrngali sme na námestiach kľúčmi. Ani nie kvôli nejakému komunizmu, ale kvôli materiálnemu blahobytu. Sloboda bola vtedy totiž drvivej väčšine neznáma, narodili sme sa a žili v akváriu, kde kyslík bol dávkovaný, rovnako ako krmivo. Samozrejme, ak bolo.
Vopred upozorňujem, že textom tohto článku nechcem nikoho znevažovať, ani vyzdvihovať. Je ale potrebné pozrieť sa na kauzy bývalého arcibiskupa a potenciálneho banskobystrického župana tak trocha z iného uhla. Článok totiž nie je ani tak o nich, ako skôr o ich obdivovateľoch. A už vôbec ich nedáva do rovnakej kategórie. Prosím, čítajte pozorne...
Rod vyjadruje sociálne a kultúrne konštruovanú rolu, priradenú mužom a ženám. Je to súbor vlastností, činností a znakov, ako sa ako muži a ženy utvárame a prezentujeme. Rod sa formuje na základe výchovy, vzdelania, pod vplyvom prostredia, očakávaní, jazyka atď. a je časom a kultúrami meniteľný. V tejto súvislosti však rozlišujeme pohlavie ako biologickú charakteristiku a tzv. „sociálne pohlavie", ktoré je akousi nadstavbou nad samotnou biológiou. Toľko citát. A tu niekde vidím dôvod na zamyslenie sa, či kresťanský spôsob nazerania na sexuálne správanie a spolunažívanie muža a ženy v manželstve, neoprávňuje tvrdiť, že popri rôznymi písmenkami označených alternatívach jestvuje tiež „gender C", teda „sociálne pohlavie kresťanské".
