Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Fotografie, Všeličo, Zamyslenia, Potulky
Zdá sa, že sa čosi vo svete hýbe. Materiálny dostatok privádza človeka k túžbe dopriavať si stále nové a nové pôžitky. Aj také, ktoré neboli spoločnosťou doteraz prijímané. A preto treba všeobecný názor zmeniť. Slúži tomu aj „dženderová ideológia“.
Šmejdi sú šmejdi a nič na tom nezmení ani to, že k nim môžeme niekedy aj cítiť súcit. Majú totiž poväčšine premytý mozog a sú na svojej „práci“ závislí nielen existenčne, ale často aj psychicky. Niekedy však si trocha súcitu zaslúžia.
Na tohoročné stupavské Dni zelá, ktoré prebiehajú do dnešného večera, nechoďte. Teda, ak nechcete riskovať žlčníkový záchvat, alebo byť ušliapaní davom. Ono to totiž toho roku nie je ani tak o kapuste, ale o „žrádle“. A o dave ľudí, ktorí veria, že tam nejakú kapustu nájdu, či niečo zaujímavé kúpia v jarmočných stánkoch.
A samozrejme laní. Jedna z tých krásavíc je predsa na fotke. No poďme k veci: Pred časom som zo dva - tri razy písal o veľkých čriedach jelenej a muflónej zveri, ktorá sa popása na pláňach blízko našej obce na Záhorí. O tom, ako ich chodievam pozorovať a fotiť, aj o tom, kde majú vodiči dávať pozor. Časy sa však menia a mám obavu, aby na tieto zmeny táto krásna zver nedoplatila.
Tá okupácia bola rýchlovka. Perfektne zorganizovaná invázia, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani režiséri vojnových veľkofilmov. Všetko klaplo, napriek otočeným smerovým tabuliam a zopár mŕtvym civilistom. Vojenské straty nulové. Krásna akcia. Mne však vtedy nebolo všetko jedno.
Piatok podvečer, kdesi na Záhorí v krčme. Teda ako sa tu „vyprávja“ – v šenku. Na stene plazma, v kúte zo dva automaty. Výčap aj terasa sa zapĺňajú. Stavební robotníci v zacementovaných montérkach, družstevníci voňajúci obilím, štamgasti. Bieli aj „čierni“.
Toto treba zažiť. Pár týždňov trápenia s notebookom, ponocovanie a rôzne testy, trojnásobná preinštalácia operačného systému. Už som mal v úmysle ten noťas predať do Nay za „šrotovné“. A to všetko pre jedinú malú kravinu.
Bezák je aktivista. A až potom kňaz. Je to osobnosť, ktorá priam trpí, keď sa nemôže angažovať. A to je práve jeho najslabšia stránka. Z vlastnej skúsenosti totiž poznám, že takýto prístup k životu vedie niekedy do problémov. Najmä vtedy, keď je človek natoľko presvedčený o svojej pravde, že prehliadne súvislosti.
Bezák zrejme nebol posledný a prekladanie kňazov na podnet „sťažností veriacich" je predsa zabehnutou praxou už roky. Smutné však je, keď ide o dobrého kňaza, s trocha „modernejšími" názormi. A ešte smutnejšie je, keď sa človek neskôr dozvie, že tieto názory sú takmer identické s oficiálne zverejneným názorom nového pápeža Františka.
Je to presný zásah. Trefa do čierneho. Nie, nemyslím tým nejaké prelomové odhalenie, ba ani novátorský námet. Trefou do čierneho je precízne marketingové nasmerovanie knihy Vojtecha Czobora „Potomkyňa" na skupinu čitateľov, ktorí by si najradšej odpĺuli pred každým kňazom. Trefou do čierneho je aj precízne dávkované násilie, krv, sex aj lesbická láska a dosť ezoteriky. No a navyše sa dej z podstatnej časti odohráva na Slovensku.
Opäť to bude o tom, ako vzniká pesnička v obývačke. Tentoraz to bolo naopak, prvý bol text. A to nie hocijaký! Nadiktovaný priamo anjelmi, teda ako tvrdí Lorna Byrne. Tí anjeli sa teraz určite čudujú, čo z toho vzniklo. Tak trocha ska, tak trocha santanovčina s tak trocha funky basou. S minimálnymi technickými prostriedkami, bez štúdia, v obývačke.
Tento článoček je kacírsky. Teda aspoň na prvý pohľad. Prieči sa bežnému klišé, že technologický pokrok napreduje exponenciálne a rapídne mení svet. Uvažujme spolu: Kedy naposledy uzrel svetlo sveta objav, či vynález, čo naozaj svet zmenil?
Čo k tomu potrebujeme: Jednu staršiu vyzretú Jolanu, jednu no-name basu, staré ale dobré Marshall kombo – alebo čokoľvek iné, čo má reverb, mikrofónový vstup a linkový výstup, nejaký ten mikrofón – najlepšie so stojanom, štúdiové slúchadlá – také ktoré netlačia ani v uchu ani na uchu, liter vína, pol litra kávy, pol krabičky cigariet, krabičku Behringer alebo iný analógový „crunch“ efekt, pár káblov, komp a vhodný jednoduchý soft – odporúčam Audacity. No a nezabudnúť na externú zvukovku – postačí čínska kópia krabičky USB Guitar Link. A aby som ešte nezabudol, manželku je potrebné poslať na prechádzku, alebo posadiť k hokeju.
Paulo Coelho má možno smolu, že som po jeho najnovšej knihe siahol ako po relaxe, keď som dočítal Nietzscheho Zarathustru. Asi som to nemal robiť. Je to dosť nepodarená kniha.
Bratislavská hlavná stanica má svoje čaro. Nie pre nechodiace električky, ani pre „nekonečný príbeh“ jej rekonštrukcie. Má svoje čaro pre jej štamgastov. A to nielen počerných, či tých bez domova.
Takže máme pápeža Fera. Teda vlastne Františka. Obdivuhodná voľba pápežského mena. Môže pripomínať jezuitu Františka Xaverského, alebo Františka z Assisi. Oboje môže dobre charakterizovať život Jorge Maria Bergogliu. Skôr si však myslím, že pre symboliku činov tak potrebných pre Katolícku cirkev to bude skôr ten František z Assisi. Rebelant a najmä skvelý taktik, ktorý napriek vtedy panujúcej nevôli presvedčil pápeža na súhlas s regulou novo založeného rádu.
STK/AT Bratislava/Rím. Talianskemu investigatívnemu denníku Lungotevere Vaticano, ktorý sa špecializuje na úniky informácií z „vatikánskych kruhov“ sa podarilo získať ďalšiu škandalóznu informáciu z voľby nového pápeža. Dvaja zo 115 kardinálov voliteľov sa ďalšej voľby nezúčastnia. Správu prebrala aj agentúra Associated Trees (AT).
Za pár hodín padne v Sixtínskej kaplnke ono povestné „Extra omnes!“ a zatvoria sa dvere. Stopätnásť kardinálov voliteľov ostane odrezaných od sveta. Otázne však je, či onen pokyn „Extra omnes!“ poslúchne aj Duch svätý, ktorý by podľa katolíkov mal riadiť voľbu.
Považujem sa za katolíka. Neznamená to však, že sa nesnažím hľadať za napohľad stredovekými formuláciami Písma významy, ktoré sú platné aj dnes, ba stále viac ich podstata vystupuje na povrch. Verím, že aj toto bol a je jedným z dôvodov, prečo ľudia ako Küng, Halík, či Bezák sú často nepochopení tými, ktorí radšej hľadajú návody a príručky.
Posledné gesto, posledné požehnanie. Už iba zvliecť pápežský prsteň a zavrieť za sebou dvere. Dozneli zvuky kantát aj rachot helikoptéry, pápežské apartmány sú zapečatené. A odniesť si mohol iba súkromnú korešpondenciu.
