Blanka Ulaherová
V Madride, tri minúty od Guerniky
Nepáči sa mi tu. Som nevyspatá, po dlhej ceste sme s manželom prileteli do Madridu a práve dorazili na stanicu Atocha.
Nepáči sa mi tu. Som nevyspatá, po dlhej ceste sme s manželom prileteli do Madridu a práve dorazili na stanicu Atocha.
Takto sa vraj Kalypso prihovárala Odysseovi. Aspoň podľa spisovateľa Eyvinda Johnsona alebo skôr podľa prekladateľky.
Keď som bola malá, v domácej knižnici sme mali knihu Karla Klostermanna V srdci šumavských hvozdů. Vtedy ma nelákala.
Do Arménska som prišla už tretíkrát. Najprv to bol len asi štvorhodinový úlet z Tbilisi do Alaverdi v roku 2008.
Na výlet do Atén som sa svedomito pripravila. Prečítala som historický román Brány do Atén, z knihobúdky si požičala...
O mačkách až neskôr, začnem od začiatku. Stojíte takto pri kontrole na viedenskom letisku, dávate si ...
Po dvadsiatich hodinách cestovania sme dorazili na Tinos.
Replika auta, ktoré si naposledy užíval Ferdinand, je obliehaná hlúčikom obéznych turistov.
O dvoch reštauráciách. Ja som jedla vo vláčikovej, v tej druhej spieval Augustin.
Na prelome storočí žil v krkonošskej dedinke Vysoká nad Jizerou chlapec Josef. Na Štedrý večer tam mali zvláštny zvyk.
Z Viedne do Salzburgu vyrážame s Viktorkou v sobotu ráno pred siedmou, lebo najlacnejšie dnešné lístky boli práve tieto.
Zentralfriedhof vo Viedni je druhým najväčším cintorínom v Európe. Aby pre babky s krhličkami a ostatných návštevníkov nebola návšteva zosnulých diaľkovým pochodom, medzi hrobmi premáva autobusová linka.
Viktorka je vo Viedni a ja mám zas kam cestovať. Rozhodli sme sa, že počas môjho najčerstvejšieho dvojdenného pobytu využijeme jeden deň na spoznávanie blízkeho okolia.
Ani na návštevu Abcházska som nepotrebovala toľko tlačív, ako keď sme sa s Viktorkou vybrali po roku do sveta.
Keď máte v pláne pobudnúť cez víkend v Skalici a blízkom okolí a vyhľadávač vám nájde najvýhodnejšie ubytovanie v susednom štáte, tak pokojne zmeňte pôvodný plán. Stihnete nielen to, čo ste chceli, ale aj všeličo iné.
Do dvadsaťkilového kufra, ktorý sme s Viktorkou vliekli vo februári do Patrasu, pribudli ďalšie kilá, a tak som sa vybrala do Patrasu pomôcť pár kíl odniesť.
Keď sme boli malí, kúsok každého leta sme trávili v maminom a vlastne aj mojom rodisku, v Uherskom Hradišti.
Viktorka sa rozhodla študovať letný semester v Grécku a ja som sa vnútila odprevadiť ju aj jej dvadsaťkilový kufor. Grécko som zažila už šestnásťkrát, ale vo februári ani raz.
Naposledy sme sa videli, keď sme nastupovali do vlaku na trase Teherán - Širaz a vtedy som vám sľúbila, že vám o vlakoch a nielen o nich napíšem nabudúce. Nabudúce je práve teraz, tak sa pekne usaďte, vlak sa akurát rozbieha.