Ján Urda
Z Donovál napravo
Z Donovál som sa už dvakrát tu na blogu vybral, oba razy do Veľkej Fatry. Tentoraz pre zmenu je to napravo, do Nízkych Tatier, cez Kozí chrbát a Hiadeľské sedlo dole do Korytnice.
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Ján Urda
Panošina + prídavky
V sobotu bol 39. okresný výstup na Panošinu, k pamätníku neznámeho bojovníka, ktorý tu padol v čase SNP. Výstup každoročne organizuje obec Lipovec a KST Lipovec. Panošina je kopec v Krivánskej Malej Fatre, vysoký 1022 m n. m. Stretnutie sa konalo pri pomníku Neznámeho bojovníka vo výške 920 m n. m. V období SNP tu prebiehali urputné boje. Na vlastnej Panošinej nie je priestor pre to množstvo turistov, ktorí sa týchto podujatí zúčastňujú. Aj tento rok to bolo hromadné podujatie, ktorého sa zúčastnili aj mnohé rodiny. Ja som si po skončení stretnutia doprial aj nejaké tie dodatky. Veď čože je to už len za kóta - 920?
Ján Urda
Z Donovál naľavo
Z Donovál dole do Motyčiek a odtiaľ napravo (opr. po upozornení) po starej hradskej cez sedlo Veľký Šturec do Revúcej som už v jednom mojom článku spomínal, teraz je na rade z Donovál hneď naľavo do Revúcej cez Zvolen.
Ján Urda
Dvoma dolinami... - II - Kvačianskou dole
Včera sme sa krásnou Prosieckou dolinou dostali hore ku Veľkému Borovému, dnes sa pustíme dole Kvačianskou dolinou cez Oblazy, kde sú obnovené vodou poháňané zariadenia, známe všeobecne pod názvom Mlyny Oblazy, do Kvačian.
Ján Urda
Dvoma dolinami... - I - Prosieckou hore
Ešte vlani pri výstupe filatelistov na Choč sa ma kamarát z Piešťan spýtal, či by som s ním nešiel pozrieť vodné mlyny do Kvačianskej doliny. Pretože som tam bol pár dní predtým, navrhol som mu nasledujúce leto. Prišlo nasledujúce leto a tak minulú sobotu sme sa tam dvaja sedemdesiatnici vybrali. Počasie vynikajúce, v druhej polovici týždňa sa veľmi zlepšilo, ale bol to posledný krásny deň. V sobotu chodí z Mikuláša na Veľké Borové od rýchlika taký fajn "turistický autobus", ktorý v iné dni nechodí. V pracovné dni by sme museli v Mikuláši čakať na autobus o vyše dve hodiny dlhšie, takto sme stihli ešte aj posledný autobus z Kvačian od ústia doliny k rýchliku, inak by sme museli šlapať peši naviac niekoľko km na kvačiansku križovatku s hlavnou cestou, spájajúcou Liptov a Oravu.
Ján Urda
Chodníkom Jána Vaňu
Sobota - turistická akcia Chodníkom Jána Vaňu. Veľká Fatra: autobus Žabokreky - Dolný Borišov, ďalej peši Balcierovo - chata pod Borišovom - (Borišov 1510) - Ploská 1536 - Chyžky (Kyšky) - Dolný Borišov, autobus Žabokreky. Výstup venovaný pamiatke Jána Vaňu, občana Žabokriek, ktorý ako 24-ročný padol vo Veľkej Fatre v čase SNP v boji za slobodu. Bol to už 38. ročník výstupu, ktorý organizujú KST Žabokreky spolu s obcou.
Ján Urda
Z Východnej do Kráľovej Lehoty
Od rána krásny deň a my, dvaja sedemdesiatnici, sme sa vybrali k prečerpávacej nádrži Čierny Váh. Hoci k priehrade vedie normálna hradská z Kráľovej Lehoty do Štrby alebo Vikartoviec, peši po ceste je to zovšade dosť ďaleko a predsa len kráčať po hradskej nie je bohviečo. Tak sme zvolili inú trasu - do Východnej vlakom, odtiaľ hore lesnou cestou na hornú nádrž a potom dole lesom k Čiernemu Váhu. Na turistickej mape, ktorá nedávno vyšla v Pravde, je z Východnej modrá čiara k dolnej elektrárni a bodko-čiarkovaná lyžiarska bežecká trasa k hornej nádrži. My sme sa vybrali po lyžiarskej trase lesnými cestami, len na konci sme ju opustili a pustili sme sa kolmo hore cez les. Pri nádrži sme videli aj zopár návštevníkov, ktorí tam prišli na autách. Od nádrže kolmo dole k Váhu, kde sme narazili na násyp starej lesnej železničky a po ňom sme sa dostali do Svarína a odtiaľ po hradskej ku vlaku do Kráľovej Lehoty. K dolnej nádrži sme sa nedostali, ale pre nás bola hlavnou horná nádrž, aj kvôli tomu, že od nej sú krásne výhľady na všetky strany, na Vysoké i Nízke Tatry i ich podnožie.
Ján Urda
Začarované Pusté
V pondelok podvečer prišiel kamarát, s ktorým jeden deň v týždni, obyčajne v utorok, chodíme brigádovať na jeho chalupu do Osady, že zajtra nejdeme, lebo ide s manželkou pred operáciou po doktoroch, ale večer na pivo pôjdeme. Tak som rýchlo hľadal náhradný program na utorok. Roztvoriť turistickú mapu Nízkych Tatier a hľadať niečo vhodné, ale pritom kátke, aby sa stihlo aj večerné pivo. A našiel som akýsi kopec Pusté (1501) nad Demänovskou jaskyňou slobody. Tá krátka a nevysoká túra človeka neunaví tak, aby na druhý deň nezvládol presun z Východnej do Kráľovej Lehoty krížom cez kopce popri hornej nádrži prečerpávacej elektrárne Čierny Váh, na ktorom sme sa už predtým dohodli s ďalším kamarátom a nechcel som to odvolávať.
Ján Urda
Automobilový Ružomberok - 1
Koncom týždňa prebiehala v Ružomberku Ružomberská ruža veteránov - už jej XIV. ročník. Stretnutie veteránov automobilov a motocyklov. Bolo teda čo obzerať, či už fanúšikmi alebo len náhodnými. Niekto obdivoval autá ako celok, niek
Ján Urda
Automobilový Ružomberok - 2
Pokračovanie článku o Ružomberskej ruži veteránov ďalšími fotografiami.
Ján Urda
Národné stretnutie plešatých a bradatých turistov
Ako som už spomínal, na sobotu som mal naplánovaný výstup na Drienok, kde sa konalo Národné stretnutie plešatých a bradatých turistov. Hoci nedávno pri príležitosti slnovratu brada odišla, plešina na temene je stále, takže... Plešina síce je, ale za plešinu sa to ani veľmi nedá nazvať. Niektorým z účastníkov som tú ich plešinu mohol len závidieť:-)Sobota ráno, v Martine nádherné slnečné počasie. Čo viac turistom treba? Plešatým či neplešatým, bradatým či nebradatým, všetko jedno. Cesta mnohých viedla a turistickými chodníkmi aj vyviedla na ten krásny Drienok. Ani turistickú mapu k tomu nebolo treba. Ako východisko som si tentoraz zvolil Mošovce. Cesta z centra obce popri rekreačnom stredisku Drienok, ktorá sa spája v Mači s cestou z Rakše.
Ján Urda
Rozcvička
Zajtra bude tradičné Národné stretnutie plešatých a bradatých turistov na Drienku v Turci. V posledných týždňoch však bolo daždivé počasie, takže okrem toho dažďového výstupu na Poludnicu som po žiadnych kopcoch nechodil. A to zaháľanie som už aj cítil v krížoch, predsa tie roky a sedenie pri počítači veľmi k sebe nepasújú. K tomuto veku skôr už pristane pohyb po horách. Včera už bolo krásne, preto som sa vybral trošku rozcvičiť do krásnej Jánskej doliny. Ku sklonku zimy som sa tam prešiel po horáreň, kde sa turistická značka rozbieha na dve strany. Včera som sa vybral z Liptovského Jána na Smrekovicu a späť do Jána. Nakoniec som sa však dostal do Liptovského Hrádku. A môžem povedať, že hneď sa cítim lepšie. Overil som si kondíciu a zajtra teda na ten Drienok môžem bez obáv:-)
Ján Urda
Filatelisti-dôchodcovia... na Poludnici
...alebo dôchodcovia-filatelisti? Samozrejme, oboje, a naviac - nadšení obdivovatelia krás slovenskej prírody - turisti. Po ďalšom roku sme sa stretli znova všetci z vlaňajška, pribudli však aj Spišiaci, aby sme sa spoločne za nečasu vyškriabali na Poludnicu. Začiatok i koniec výstupu bol v Závažnej Porube, rodisku básnika Milana Rúfusa, kde sme navštívili jeho rodný dom a vypočuli si obsažnú prednášku lektorky. Potom sme sa pobrali k básnikovmu hrobu, aby sme tam položili kyticu kvetov. Vrchol Poludnice zdola nebolo vidno, celý sa utápal v mliečnej hmle, pri výstupe nás zachytil aj výdatný dážď, hore to bolo striedavo. Chvľu sme videli doďaleka, chvíľu sa pod nami valili husté kúdoly hmly. Keď sme skončili, počasie už bolo nádherné, nám to však už veľmi nepomohlo.
Ján Urda
Podprsenka a Veľký Šturec
Všetko bolo v poriadku až donedávna, kým manželka nepustila do sveta hlášku, že pomaly mi musí kúpiť podprsenku. Zháčil som sa, ale musel som jej chtiac-nechtiac dať za pravdu. Ale hneď som si aj povedal, že musím niečo pre svoju postavu -a tým aj zdravie a sebavedomie- urobiť a premôcť tú svoju lenivosť. Tak hor sa k pohybu. Počasie v posledných dňoch nebolo síce vhodné na začarovanú čarovnú Sinú III, každý deň prehánky, ale po cestách sa dá aj za menšieho dažďa. A tak teda cesta - stará cesta cez Veľký Šturec z Donovál cez Motyčky do Vyšnej Revúcej.
Ján Urda
Začarovaná čarovná Siná - II
Pretože prvý pokus o výstup na krásnu Sinú skončil neúspechom, vybral som sa tam znova. Hoci tento druhý pokus o zdolanie začarovanej čarovnej Sinej skončil trochu inak, na rade je aj tretí pokus...
reklama
Ján Urda
Začarovaná čarovná Siná - I
Keď som bol ostatný raz znova zvedavý na ten zázrak ľudového staviteľstva - artikulárny drevený evanjelický kostol vo Sv. Kríži pri Liptovskom Mikuláši, vyviezol som sa autobusom na konečnú - do dedinky Lazisko a odtiaľ potom peši späť. Okolo Laziska som si poobzeral okolitú prírodu a tak zdiaľky sa mi zapáčil jeden kopec v pozadí nad Laziskom - Siná. Trčali tam z neho bralá spomedzi okolitých kopcov Nízkych Tatier. Veľmi sa mi zapáčil, tak bolo okamžite rozhodnuté, na ktorý kopec sa najbližšie vyberiem. Aj som sa naň vybral, ale dostal som sa úplne inde.
Ján Urda
Ako keby uťal...
V ostatnom čase som bol niekoľkokrát na Morave a v Poľsku. Len tak na skok, pozrieť sa na tú druhú stranu, hoci tam už vlastne tá druhá strana ani nieto. Žiadna pasová kontrola ani colná prehliadka, bez všetkého sa bývalá čiara len prešpacíruje. Do poslednej obce na našej strane vlakom alebo autobusom, do obce na druhej strane peši. A podobne späť. A všimol som si jednu vec: na našej strane kvalitou okresné cesty, na druhej strane aj keď nie diaľnice, ale aspoň rýchlostné cesty. Neviem však, či len pár km pri hraniciach, alebo aj ďalej do vnútrozemia. Tam som už peši nešiel a vidieť sa to nedalo.
Ján Urda
Jediný na Slovensku
Už asi rok často chodím do Liptovskej Osady. Kamarát tam upravuje drevenicu, takže každý týždeň jeden deň si to ta spolu nasmerujeme. Cez deň brigáda a večer si sadneme doma do našej obľúbenej krčmy na dve pivá. Krásny kraj je tá dolina s ťažkým životom ľudí. Z jednej strany Veľká Fatra, z druhej Nízke Tatry. Vyberajte si, čo sa Vám viac páči, obe pohoria nádherné, jedno krajšie ako druhé. Tak teda Liptovská Osada. Keď idete z Ružomberka na Bystricu, z Osady najprv popod bralo odbočka naľavo do Lúžnej v Tatrách, potom napravo po starej ceste do Revúc vo Fatre a priamo sa dostanete po novej ceste do Korytnice a na Donovaly. Dedinka v údolí, červené strechy a dva kostoly. Jeden štandardný, aké nájdete takmer v každej dedine, druhý trochu netypický. Ten prvý - katolícky - je národnou kultúrnou pamiatkou, ten druhý, netypický ma hneď na prvý pohľad zaujal. Jednak svojou architektúrou, jednak kalichom nad vchodom a dvomi na veži. A svojou ošarpanosťou. Zaujímavý osud oboch kostolov je spojený s osobou farára Jána Matťašovského. V širšej verejnosti je málo známa cirkevná vzbura Osaďanov proti biskupovi v polovici prvej polovice minulého storočia. Tu je jej história.
Ján Urda
Zjavenie Matúšovi Lašutovi
V knižnici na sídlisku, ktorú navštevujem, prijímajú knihy ako dary a potom ich predávajú za symbolických 40 centov, ktoré sa použijú na dobročinné účely a rozširovanie knižničného fondu. Kedysi som si tam kúpil aj knihu Plubius Ovidius Naso: Umenie milovať, Lieky proti láske. Našiel som v nej založené strojom písané 2,5-stranové pojednávanie Zjavenie Matky Božej v Turzovke, rozčlenené na 7 častí. Autor neznámy. Možno to bola kázeň. Je to zaujímavé čítanie...
Ján Urda
Slovenské Lurdy
Keď som sa vo štvrtok popoludní vracal z Oravskej Lesnej, kde som si bol pozrieť oravskú časť lesnej železničky, všimol som si na martinskej stanici pristavený vlak, okolo ktorého pobehovalo množstvo rôzne odetých mníšok a zopár nemníšok a zaparkované autá s ECV rôznych okresov. Mimoriadny vlak do francúzskeho pútnického miesta Lurdy. Hoci na nasledujúci deň -piatok- som mal naplánovaný horný Liptov, plán som zmenil okamžite: v piatok budú slovenské Lurdy. Prišiel som domov, pozrel na nete turistickú mapu a vyhľadal dopravné spojenie. A tak som sa teda vybral za horárom Matúšom Lašutom a jeho zjavením na horu Žifčáková na Kysuciach.
