Veronika Vlčková
Krehkí a nepochopiteľní
Je teplo a mesto je plné života, ktorý prúdi v malých potôčikoch. Asi z roztopeného zimného spánku. Viete, koľko ľudí dnes sedelo vonku na lavičkách? A koľko ich ležalo na tráve, v parku s magnóliami? Koľkí sa rútili ulicami, prechádzali cez zbúrané námestie, vysedávali na kaviarničkových terasách? Jarné kabátiky, rozkvitnuté tričká. Slečny v krásnych volánikových sukniach a balerínkach... ani ja som dnes neodolala. Baletila som po chodníku medzi slnečnými lúčmi.