reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Veronika Vlčková

Veronika Vlčková

Bloger 
  • Počet článkov:  120
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Psychoštudentka. Pozorovateľka. Degustuje samostatný život. Zoznam autorových rubrík:  Priv(i)ateVietor v hlaveKam ma odvialoPíšem svetlomA iné (vý)plody

reklama

Priv(i)ate

Deväť a viac mačiek

Veronika Vlčková

Deväť a viac mačiek

Dnes nemám študijnú náladu. Je už síce večer, pod balkónom tma, ale zajtra ráno sa zobudím, do okien sa bude opierať slnko (žiadne ochladzovanie! pekne aspoň 16 stupňov, ako dnes.) a ja spočítam, koľko nových ružových kvetov sa cez noc narodilo, na stromoch na záhrade za domom, kde sa každý deň, teraz, keď je teplejšie, slní deväť a viac mačiek, ktoré pán domáci strieľa, keď ich tam náhodou zastihne. Ale ja si aj tak myslím, že on to len tak hovorí...

  • 2. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 707x
  • 6
Moja oscarová nominácia

Veronika Vlčková

Moja oscarová nominácia

Pssst, videla som film o šesťnásťročnom dievčati, ktoré otehotnie. Film sa volá Juno a predstaviteľka hlavnej hrdinky, herečka Ellen Page, je nominovaná na Oscara. Je presne o tri dni mladšia ako ja. Preto, a ešte preto, že jej úsmev mi pripomína ten môj (akoby hovoril: Naozaj zbožne neobdivujem váš americký dvojpalcový cheese s kachličkovo bielymi zubami.), som sa zamyslela. Prečo má Ellen Page nomináciu a Veronika Vlčková... čo vlastne má?

  • 2. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 038x
  • 13
Dúhovo

Veronika Vlčková

Dúhovo

Všetko teraz plynie nejak rýchlejšie. Pomaly budeme s psycholúšmi oslavovať krátke prázdniny pred vhupnutím do ďalšej akademickej kapitoly, a ja si stále pamätám bublinky poletujúce v oblaku dymu pod dreveným stropom a dvadsaťkorunové vianočné darčeky. A chvíle, keď sa len tak sedí, niekde na pozadí šumia debaty (vysoko intelektuálne, pomedzi vyfukovanie bublín) a v popredí šumí pohoda. Vianočná, psychologická, konšpiračná.

  • 19. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 129x
  • 2
Kto neplače, nedostane zápočet.

Veronika Vlčková

Kto neplače, nedostane zápočet.

Väčšinou je za referáty, seminárky, za účasť. Človek si to odsedí na seminároch, možno si niečo prečíta, niečo prednesie, niečo napíše. A dostane zápočet a pripíše si na študentské konto kredity za absolvovaný predmet. Až kým sa neobjaví Sociálne psychologický výcvik v skupine, neurčito znejúci názov, za ktorým sa skrýva predmet. Bez skúšky, so zápočtom, povinný. U nás na psychológii. A nepíšeme tam žiadne seminárky.

  • 9. dec 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 516x
  • 16
Spoveď milovníčky kinosál

Veronika Vlčková

Spoveď milovníčky kinosál

Svetlá už dávno zhasli, bežia reklamy, a my vchádzame do vykobercovanej sály s mäkkými sedadlami. Chvíľu bojujem s objemom vlastného tela, ktoré má neodbytnú potrebu schúliť sa v polohe horizontálnej (zhýčkané domácim pozeraním filmov z počítača...) Nakoniec kompromis, sedím s nohami vyloženými, zvláštne poskrúcaná, ako to mám rada. Vtesnaná na mieste vo vysvietenej rade F. Rezervácia na meno Veronika. Aké rafinované. (Priezvisko mi aj tak nikdy nerozumejú.) A stihla som aj nejaké trailery, hahá.

  • 3. okt 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
reklama
Z okna vlaku- Verbalizácia

Veronika Vlčková

Z okna vlaku- Verbalizácia

Svet z tohto miesta, z tohto uhľa pohľadu, z tejto kože, je nevýslovne ružový. Ružová čipka, presne ako tá, ktorá dnes svietila na okrajoch nadýchaných oblakov, keď ich  presvecovalo skryté slnko. A skryté slnko sa zatiaľ vzdaľovalo, stálo v rade na bankomat, srdce ešte stále trochu rozbúchané, a mňa unášal vlak. Vlak, o kúsok ďalej som dnes nastúpila, zhodila balerínky a pôžitkársky sa rozvalila s nohami na vedľajšom sedadle.

  • 10. jún 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Z okna

Veronika Vlčková

Z okna

Dnes som nám na priváte umyla okno. Teda skôr okenný parapet. Okno je staré, dvojité, s vyšúchanými, voľakedy možno zlatými kľučkami. Biela farba sa z neho olupuje v malých šupinkách. Na parapete vrstvy prachu. Za iných okolností veľmi štýlové, nie však, keď sa chystám na okenné skúškové rozjímanie. Tak som sa pustila do umývania.

  • 29. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
MetaforeNIE

Veronika Vlčková

MetaforeNIE

Vlak v pravidelnom tempe ukrajoval z koľají a vytúžený obzor prichádzal čoraz bližšie. Moje vlasy tancovali vo vetre, myšlienky voľne lietali ponad zelené lúky dýchajúce sviežou jarou. To je približný vysoko metaforický popis mojich ciest vlakom. Všetkých. Pretože všetky cesty vlakom sú pre mňa krásne. Táto jedna však bola ešte krajšia. Vlastne to ani nejde opísať, došli by mi metafory. Mŕtve, živé aj jedinečne citovo zafarbené. Utopila by som sa v nich.

  • 24. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Senzorické naplnenie

Veronika Vlčková

Senzorické naplnenie

Slnko mi na dobré ráno pohladilo závesy a osvetlilo burtonovské ovisnuté stromy za oknom. Vykvitla som do jari a neodolateľne priťahovaná voňavým vánkom som schytila vrece s odpadkami a vybehla von. Moju prechádzkovú zámienku som pred vŕzgajúcou bránkou zahodila a nevrátila sa po foťák. Priťahovaná riekou a smutnými vŕbami, cesta dláždená slnečnými lúčmi. Ako hrdinka romantickej balady od Jána Botta.

  • 4. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Mikuláš 2006 aneb Franta pomstiteľ a iné podivuhodosti

Veronika Vlčková

Mikuláš 2006 aneb Franta pomstiteľ a iné podivuhodosti

Máš vstávat dřív! ozval sa z vodičskej kabíny chladný hlas. Franta dnes nemal dobrý deň. Zobudil sa ešte za tmy, cestou do kúpeľne sa potkol o synov bicykel a vonku zas tá prekliata hmla... Svet je šedý a pochmúrny. Vôbec si nezaslúži, aby ho niekto zachraňoval. Dnes určite nie. A ešte k tomu tí ľudia, ľudia s nádejou... Asi to stále nepochopili. Niekto by im mal konečne otvoriť oči.

  • 18. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
reklama
Prišiel za mnou vo vlaku

Veronika Vlčková

Prišiel za mnou vo vlaku

Moje cesty vlakom sú poetické vo všeobecnosti. Stromy utekajú popri okne, okolité dediny a mestečká si žijú svojím vlastným životom, cez ktorý len tak prebehnem, ja a vlak. Stmievajúca sa obloha ružovo žiari a občas sa na nej mihnú dramatické tmavé oblaky. Samozrejme mám vždy na kolenách knihu, prikrývam sa ňou ako dekou a ďalej pozerám z okna. Niekedy ma preľudnený vlak nepustí a uviaznem v chodbičke. Tam som zažila aj svoju najpoetickejšiu cestu.

  • 3. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
Hudba upletená z noci

Veronika Vlčková

Hudba upletená z noci

Existujú filmové scény, ktoré sú jednoducho príliš dokonalé na to, aby mohli byť skutočné. Dokonalé svetlo, dokonalá kompozícia, hrdinkin dokonale nadýchaný účes, dokonalý muž, dokonalá romantika. Mesiac v pozadí je omamne guľatý. Jeho odlesk sa odráža v dychtivých očiach, v zamatovej vodnej hladine. Atmosféra citlivo dokreslená... hudbou. Pretože hudba v nás takmer vždy niečo pohne. A tak vzniká výjav milo gýčový, vytrhnutý z reality a v skutočnosti neuskutočniteľný.

  • 16. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Stratená v novom meste

Veronika Vlčková

Stratená v novom meste

Ocitla som sa v cudzine, sama, neskúsená, vystresovaná, plno nových zákutí, ktoré musím spoznať, plno nových vecí, čo sa musím naučiť. Manuál pre zahraničných prvákov zatiaľ neexistuje, čo vyžaduje istú dávku samostatnosti. Odo mňa! V prvom rade musím zistiť, ako sa dostať do školy a domov (pre nedostatok iných vhodných výrazov to už teraz volám domov). Zorientovať sa na fakulte. V knižnici. V meste. V jedálni. Budem to mať strašne ťažké. Ktovie, či to vôbec niekedy zvládnem.

  • 3. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 20
Náušnička

Veronika Vlčková

Náušnička

Bola malá, milá, lacná, zaváňala ázijskou exotikou, a tak som si ju v tom hračkárstve kúpila. A to sme tam pôvodne išli zháňať pokémonkarty pre môjho bráška. Samozrejme som sa tešila, práve som predsa získala môjho súkromného usmievavého Budhu. (Držať sa hnevu je ako chytiť horúci uhlík s úmyslom hodiť ho na niekoho - ten, kto sa spáli, si ty sám. ) Netušila som však, že o pár týždňov sa z mojej náušničky bude tešiť aj jedna náhodná známosť zo zastávky. Bola to totiž jedna z tých situácií, ktoré človek jednoducho nečaká.

  • 20. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Ad revidendum

Veronika Vlčková

Ad revidendum

Stretávka po dvoch mesiacoch. To posledné, zelené vysvedčenie ešte ani nestihlo zapadnúť prachom, no my už spolu nostalgicky spomíname na staré časy. Pri vínku, ako správni pamätníci. A pri medovine, ako milovníci sladkého života. Sivý celodenný dážď jemne podčiarkuje náš smútok. Je nás málo. Modelová situácia, veď o pár týždňov sa rozpŕchneme do všetkých kútov, ťažko sa bude stretávať vo veľkom. Cítim sa strašne staro, vytrhnutá z koreňov. A to som ani nestihla poriadne preskúmať tú pôdu podo mnou.

  • 16. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
reklama
Saxofonisti všetkých krajín...

Veronika Vlčková

Saxofonisti všetkých krajín...

Hudobníci na pódiu bývajú zvláštne príťažliví a okúzľujúci. Možno je to tým, že na nich hľadíme zdola, z davu ľudí, zatiaľčo oni si tam stoja (sedia) sami vo svetle reflektorov. Samozrejme často robia dojem aj koncertnými kostýmami. Ale najdôležitejšia je aj tak hudba. Hudobník zabrnká, zafúka, udrie do svojho nástroja a naladí celé publikum na svoju zvukovú vlnu. Ľudia v publiku nie sú nič iné ako obete zvukového únosu. Myslím si však, že väčšine z nich to vôbec nevadí. Naopak, stačí sa pozrieť do tých tvárí žiariacich šťastím alebo zrátať padnuté sánky a pochopíte, že ľudia sa vlastne nechávajú uniesť radi.

  • 20. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Afrika, etno, dredy, blogeri

Veronika Vlčková

Afrika, etno, dredy, blogeri

Pred dvoma rokmi som o Pohode nič nevedela. Vlastne, spomínam si na nejaké šialené fotky v časopisoch. Davy ľudí pokrytých vrstvou blata tancovali uprostred niečoho, čo vyzeralo ako močiar. A všetci do jedného vyzerali šťastne. Vtedy som si povedala, že predsa nemusím všetkému rozumieť, a pohodových ľudí som ďalej neriešila. Pred rokom sa situácia zmenila, z plagátov sa na mňa usmievala Kuba na Pohode a ja som si povedala, že to tam skúsim. Skúška dopadla výborne a tento rok som už nezaváhala. Čaro pohodovej atmosféry je asi návykové.

  • 19. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 15
Konfrontácia

Veronika Vlčková

Konfrontácia

Na filmovom festivale sa dá robiť všeličo. Pozerajú sa filmy krátkometrážne, dlhometrážne, študentské, dokumentárne, najnovšie v exkluzívnych predpremiérach alebo kultové filmy s praskavým obrazom v čiernobielom. Sedí sa v kinosálach, vonku na lavičkách, v tráve, na námestiach. V prestávkach medzi filmami sa pije kofola a jedia kúpeľné oplátky. Alebo zmrzlina. Človek je ponorený vo filmových príbehoch, hodiny vníma realitu jedného plátna. A občas dostane facku od skutočnej, nefilmovej reality.

  • 4. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Pierková terapia

Veronika Vlčková

Pierková terapia

Na filme Forrest Gump sa mi páči veľa vecí a jednou z nich sú úvodné titulky. Tie s tým pierkom. Vždy som rozmýšľala nad tým, aké to asi je, len tak si poletovať po svete, pozerať sa na všetko z nebovej perspektívy a nakoniec pristáť napríklad v nejakej bonboniére. (Život je ako bonboniéra. Nikdy nevieš, čo ochutnáš.) Ľuďom však poletovanie nikdy nešlo. Naše starosti nás neustále ťahajú k zemi. Škoda. Občas totiž stačí poobzerať sa po nejakých pierkach...

  • 2. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Čo sme vyskúmali v ústave

Veronika Vlčková

Čo sme vyskúmali v ústave

Nikdy som sa veľmi nezamýšľala nad ľuďmi, ktorí sú iní. Tí, ktorí nevedia sami vyjsť po schodoch, nevedia si zaviazať šnúrky na topánkach alebo sa podpísať. Alebo viesť duchaplný rozhovor (ústami). Nemyslím si však o sebe, že som ignorant. Len sa s takými ľuďmi bežne nestretávam. Možno mám šťastie, smolu, možno nedostatočne otvorené oči. Ak však náhodou niekoho takého uvidím na ulici, chtiac či nechtiac sa naňho pozriem s troškou údivu a zvedavosti. Jednoducho nie som zvyknutá. A mrzí ma to.

  • 12. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
reklama
SkryťZatvoriť reklamu