tuzemský filozofix, instantný repper, kvantový automechanik Zoznam autorových rubrík: Jama umenia a dekadencie, Zvrátené myšlienkové pochody, Cesty Univerzom
Po 73 rokoch doslúžilo jedno z najznámejších kúpalísk na Slovensku- piešťanská Eva. 28.12. bola rozlúčka pre verejnosť a 31. sa jej brány zatvoria na dobu neurčitú. Tým sa možnosť plávania pre väčšinu obyvateľov a návštevníkov -mesta vodných športov- limitne priblíži k nule. Dôvod? Schátralý stav, nerentabilita.
Už je to rok a pol, čo nám zavreli náš podnik, skvelého Tutina, zvaného aj 62ka. Odvtedy putujeme ulicami Piešťan ako bludný Holanďan (bez lode) a dúfame. Ale náš boj je zatiaľ márny.
Kedysi som sa strašne tešil na 24.12. Dokonca som si ako malý z pásu papiera odstrihával dni (kalendár s čokoládami nestačil) a posledné dva-tri dni som prepočítaval na hodiny a minúty, ako štart rakety. To veľké klišé sa mi odhaľovalo postupne, pekne kúsok po kúsku. Dnes si len poviem- zase jedny Vianoce.
Ecce internet! volajú denne agenti rôznych providerov. Ako študenti ho vcelku potrebujeme (a nielen na XXX, ako je primárne určený) a behať do školy poslať pol slova nás už nebavilo. Brno- mesto veľké- ponuka bude pestrá ako kimono gejše. Čin nasledoval myšlienku.
Po sérii štvavých nenávistných článkov som sa rozhodol zlepšiť náladu domácou video tvorbou, ktorá pohladí na duši...
Na priváte je nás šesť a aby toho halasu nebolo málo, neustály zvukový podmaz nám robí siedmy spolubývajúci, značne hranatého tvaru s poetickým menom Tevion. Tých osem Kobier a piatich Rexov denne sa mi zlieva do nenápadného balastu a nevnímam ich. Zato Reflex, to je iná káva!
Hovoríme mu Robotix. Inak sa volá Vlado. Priezvisko neznáme. Pracuje v istej nálevni. Je nezamestnaný. Jeho poslaním je byť legendárnou postavičkou. Proste prítulný alkoholik.
Popri medializovanej možnosti privyrobiť si v predajom (krvnej) plazmy v Rakúsku je takáto príležitosť aj u bratov Čechov. Ako veľký priaznivec bezpracných zárobkov som navštívil jednu ľudskú farmu v Brne.
Už sú to vyše dva roky, čo ma túžba spoznať svet a zarobiť valuty zahnala v lete prvý krát do Británie. Zo stoviek možných cieľov som sa ocitol na tom najmenej pravdepodobnom- na Shetlandských ostrovoch.
Tak, po troch mesiacoch je to tu zase. Páliace oči od skorého vstávania, sucho v ústach, únava. Nie, nehovorím o škole, tá je v pohode. Vravím o ceste do nej.
Kde sa vzali? Ten prvý stvorili sami študenti, to celosvetové živelné zoskupenie márnotratných rozvracačov, aby si uľahčili život. Druhý sa vytvoril takpovediac sám, čiastočne z historických súvislostí a čiastočne z našej sociálnej (čo nedá štát, to nemáš) spoločnosti.
Hranica kľudná, prechod z Ukrajiny až neuveriteľlne hladký. Ani kufor nechceli vidieť. Sme v Moldavsku- najväčšom zapadákove Európy.Niekomu príde na um (nie tuzemský) hlavné mesto Kišinev, kde hrala pred nedávnom Artmedia, znalcov napadne moldavské víno a ešte tak možno trenice v Podnestersku, inak sa bežnému Európanovi pri názve tohto štátu (ca 2/3 Slovenska rozlohou aj obyvateľstvom) vyjavia v mysli iba boratovské dedinky.
Ak ste tu, znamená to, že môj nadpis zafungoval. Dal som do neho všetko- kopu výkričníkov, najdiskutovanejšiu tému, politika, hviezdu slovenského showbiznisu aj tragédiu. Splnil som všetky normy kvalitného bulvárneho nadpisu, ktorý mi prinesie aspoň 15000 návštev.
Vedel by som sa zmieriť s rôznou budúcnosťou. Kancelárska krysa, predavač super hrncov, baník, či vodič fekálneho vozu, všetko by som prekusol. Ale nikdy by som nechcel robiť za pásom! Ani keby ste ma zabili!
Nie, nejde o nemeckých turistov. Týmto zavádzajúcom nadpisom vás chcem navnadiť na 2. ročník filmového festivalu Cinematik v mojom rodnom (malo)meste.
