Miro 'amplitur' Zajko
Za chyby sa platí
Presne! Ako tvrdí toto múdre príslovie (či porekadlo?): "Za chyby sa platí". Dnes som spravil nehoráznu chybu. Neodpustiteľnú. Horšie ale je, že kvôli nej vyhaslo niekoľko nevinných životov...
Vyštudovaný informatik a marketingový manažér. Pracuje, pretože inak by mal príliš veľa voľného času (viď foto). Momentálne v Prahe. A dakedy tu bolo, že "závislý na dobrých knihách, dobrých jedlách, dobrých filmoch, dobrých počítačových hrách a dobrých ľuďoch (špeciálne výnimočných ženách) - jednoducho, milovník života" Tak som zvedavý, či sa niečo zmení...(kontra)produktívny kontakt:zajko(a)blog(o)sme(o)sk Zoznam autorových rubrík: Z poetického črievka, Zabíjanie voľného času, Udrelo mi do receptora, Historický šerm, Do denníka, Zo zeleného zošita, Spoza notebooku, pre Kristínku, pre Katku, Španielsko, Portugalsko 2007, Najsúkromnejšie, Pražské denníky, Tenerife 2008, Maroko 2009, Kuba 2009, Súkromné, Spoločnosť, Nezaradené

Presne! Ako tvrdí toto múdre príslovie (či porekadlo?): "Za chyby sa platí". Dnes som spravil nehoráznu chybu. Neodpustiteľnú. Horšie ale je, že kvôli nej vyhaslo niekoľko nevinných životov...

Toto leto je moje posledné Leto. Posledné leto s veľkým L. A preto si ho idem užiť. Toto leto.

Ja viem, blog je celý systém a tieto písaníčka sa majú správne nazývať príspevky či články. No nedalo mi (nepoužiť bulvárny titulok). Veď čo je vlastne blog? Internetový denníček predsa! Píšem si teda záznam z uplynulého víkendu.

Dnes ráno ma zobudil telefón. Vytrvalo nepríjemné zvonenie zatiaľ stále neodstrihnutého vynálezu pána Bella mi každým impulzom vrážalo žeravý klinec hlbšie do mozgu. Presne v polovici lobotómie som si v poslednej fáze zmŕtvychvstania šedej kôry spomenul, že sme sa dohodli s babkou. Keď nebude pršať, zavolá mi (čím ma zobudí) a ja prídem k nim a dokončím včerajšie upratovanie. Doprdelesvetatam, nemohlo pršať?! Posadil som sa na posteľ a vykročil do nového dňa. Asi ľavou nohou...

K zverejneniu tejto básne ma primäl spolubloger Ľudo Vician a jeho článok Poďme spomínať. Pekne si zaspomínal. Uverejnil aj báseň, ktorú venoval svojej Prvej láske. Báseň sa jej však do rúk nedostala. Podobný osud mala kedysi dávno aj tá moja. Báseň, i prvá láska.

V tejto rubrike budú postupne pribúdať básne a iné výtvory, ktoré sa postupne hromadili v mojej hlave. Niektorým sa podarilo preliať aj do literárnej (literárnej? povedzme radšej, že písomnej) podoby. Stali sa tak nesmrteľnými. ;) Budú tu dielka, ktoré vznikali v rokoch 1993 až 2004. Písané postupne na škole základnej, stredne vysokej i vysokej. Všetky mali rovnaký osud - skončili, či už priamo napísané, alebo neskôr vložené - v Zelenom zošite. Nádrži, do ktorej som si vylieval svoje radosti i žiale. Takže, ak sa blogom mihne nejaký článok z rubriky "Zo Zeleného zošita", má to iba dve príčiny: 1. niečo z mojej tvorby považujem za tak skvostné, že Vás o ten pôžitok nechcem a (alebo) nemôžem pripraviť; 2. nemám o čom písať a tak siaham do archívu. Do blogovania, priatelia! Miro 'amplitur' Zajko správca archívu

Určite ten obraz poznáte. Pirátska plachetnica s hrdo napnutými belostnými plachtami prerezáva zafírové morské vlny. Čierna vlajka s lebkou a prekríženými hnátmi zďaleka varuje. V podpalubí sa posádka hojne napája rumom. Vetrom ošľahaní a mnohými bojmi poznačení morskí vlci si pospevujú staré odrhovačky a do rytmu klopkajú kovovými hákmi či drvenými nohami. A na palube sa niekoľko plavčíkov morduje s drevenými vedrami plnými špinavej vody. V rukách sa im mihajú cirokové kefy. Veru, cesta k pirátstvu vedie cez palubu vyleštenú ako holá hlava hlavného lodného kuchára.

V kalendári sa píše rok 1590. Na tróne sedí výstredný cisár Rudolf II. Vrcholí a bujnie renesancia. A ja ležím na gauči a strašne sa rehocem...

A mám to! Dokódil som. Prelúskal som všetkých 105 kapitol (plus Úvod a Záver), prečítal všetkých 464 strán. Som na konci Da Vinciho kódu.

Dnes moja milá mamička prišla z práce a priniesla mi knižku, o ktorej sa v poslednom čase toľko pohovorilo a popísalo - Da Vinciho kód. Prevraciam ju v rukách. Ovoniavam stránky. Rozmýšľam, o čom bude. Teším sa. Ako z každej novej knihy, ktorá sa mi prihodí. Prelúskal som si niekoľko recenzií i niekoľko článkov na blogu. Teraz si prečítam knihu a uvidím. Možno sa mi zapáči. Možno budem nadšený! A možno nie... Dovidenia teda o 464 strán!

Dnešný Svet je plný darebákov. Kto nemá ostré lakte, neprežije. V spoločnosti začali opäť vládnuť zákony džungle. A preto sa chcem, vážená porota, sťažovať na rodičov.

Konečne sa skončil ten blázinec okolo! „PFUUU!“ Presne takto som si vydýchol včera okolo pol dvanástej večer. Ležal som na posteli, na sebe slovanský kostým, boľavé nohy a úsmev č. 23: „Momentálne mám všetko v paži!“

Skoro ma porazilo! Tak takýto „inzerát“ dnes uverejnil denník Nový Čas na 8. strane:

Som ako Malý princ, milujem vôňu Ruží. Som ako Malý princ, po svojej Líške túžim.

Ach, koľko krásy a koľko bolesti je medzi bozkami. Prvým a Posledným.

Cerasus juliana je krásny strom. Keď kvitne, prechádza farbou od panensky bielej až po bezzubo ružovú. Pod jej kvetmi sa milenci bozkávajú a želajú si začať spolu panensky čistý. Skončiť plánujú najskôr o niekoľko desaťročí. Stále spolu. Ale dosť bolo sentimentu! Aj tak nám všetkým ide iba o jediné. O plody!

Veru tak. Ďalší. V dnešnom SME mi uverejnili môj príspevok Hľadám Boha. Zn.: som ateista. Na 17. strane. Mimochodom, celej venovanej blogom. Ocitol som sa teda v strede, olemovaný takými esami ako Miriam (Ľudia z ambasády), Slavo (Jeden deň Ivana Vedca), Jozef (Jastrab, rýchlosť, tachometer a GPS) či Alex ("Land of the Free" alebo odvážte sa nepokosiť si trávnik). Je to divný pocit, keď viete, koľko ľudí čítalo váš výtvor. Na sme.sk približne 10 000 ľudí. Na blogu okolo 2000. A niekoľko ľudí hádam aj v novinách. Wow! PS: a aj internetovú adresu mi dobre napísali ;) PS2: ďakujem čitateľovi, že ma na uverejnenie upozornil.

Týmto sa chcem ospravedlniť všetkým zúčastneným, s ktorými som sa včera porozprával iba krátko alebo vôbec, že to v dohľadnej dobe napravím. Vážne sa všetko so všetkými stihnúť nedalo... Veď sme sa nestretli posledný krát, no nie? PS: (ospravedlnenie 4) prepáčte mi ten nadpis, ale nemohol som odolať :) Iné pohľady: Robert Dyda - Pár slov a obrazov zo stretnutia blogerov v Bratislave (aj foto!) Jolana Čuláková - Stretla som živých blogerov Ondrej Bodnár - Blogeri sa mi usadili v hlave Jozef Drahovský - Prvé stretnutie BLOGerov v Bratislave Peter Petiar Lachký - K stretnutiu s blogermi Michala Hudecová - Tak sa stretli... a bolo bloggovo :) Petra Jankovičová- Keď sa blogeri stretnú Zuzana Karasová- Sobotný blogerský happening skončil tragédiou Robert Dyda - Ešte pár slov a obrazov zo stretnutia blogerov (aj foto!) Jozef Javurek - Môj pohľad (ešte foto) (aj foto!)