Články od Ján Zbojek

V poslednom čase sa dozvedáme, že čoraz viac ľudí je nespokojných so svojim životom aj napriek tomu, že celková životná úroveň stúpa. Nie je to aj preto, že mu nerozumieme alebo že jednoducho o živote nerozmýšľame? Všade počúvame ako máme žiť, čo je správne a čo nie. Čo by sa stalo s ľudstvom, keby ľudia začali viac rozmýšľať o živote a jeho prejavoch? Zmenilo by sa niečo? Chcel by som sa s vami podeliť o jeden z možných pohľadov na život, tak ako to cítim. Je to len také premýšľanie o živote, ktoré ho robí krajším, bohatším a zaujímavejším.

2. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 876x
1

Ján Zbojek

V čom je rozdiel medzi výrobcom a užívateľom?

V poslednom čase sa veľa ľudí sťažuje na nedostatok príležitostí, nespravodlivosť systému, narastajúcu chudobu, nepripravenú vládu, korupciu, nezamestnanosť a podobne. Seba označujú najčastejšie za obeť režimu. Toto nariekanie a sťažnosti sú podľa mňa neopodstatnené, lebo každý sme tu za seba. Myslím si, že každý sme strojcami svojho osudu. Je oveľa ľahšie zvaliť vinu za svoju situáciu na druhých, ako sa seriózne zamyslieť nad svojim životom. Ak by sme začali naozaj „premýšľať“, mnohým by došlo, kde je ich skutočný problém a začali by na tom pracovať.

16. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Ján Zbojek

Aký budeš, rok 2013?

Pre mnohých to je veľká neznáma. Viacerých čaká množstvo prekvapení a neočakávaných udalostí, ktoré si nevieme ani v duchu predstaviť. Niekoho čaká šťastie a úspech, iného choroba či zranenie alebo jednoducho prídu o prácu. Niektorí sa nechajú viesť okolnosťami a nebudú sa stačiť čudovať, čo sa to s nimi deje. Povedia si, že to bol osud. Nájdu sa aj takí, ktorí vedia, čo chcú dosiahnuť a pôjdu si za svojim cieľom viac menej úspešne. Povedia si, že niečo vyšlo a niečo nie. A budú aj takí, ktorí si presne naplánujú svoj život a splnia si svoj cieľ. Koľko je ľudí, toľko je názorov a osudov, čo sa týka budúcnosti. Dnes som čítal v novinách aký bude rok 2013 a nie sú tam dobré prognózy. Všeobecne sa očakáva, že príde kríza. Keď sa opýtam ľudí, ako sa pripravili na rok 2013, tak sa na mňa pozerajú dosť čudne. Vnímam ten vyčítavý pohľad, ktorý dáva jasne najavo: „Ako to mám preboha vedieť?“ Ale potom ma napadá otázka: „A kto to má vedieť, keď nie Ty?“ Hovorí sa, že: „Ako si ustelieš, tak budeš spať.“ Tomu zatiaľ každý rozumie. Ale ako si vlastne ustlali, keď mnohí ani nevedia kde budú spať?

30. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 682x
3

Ján Zbojek

Prečo si ľudia nechcú sporiť ?

Peniaze sú asi najklzkejšou vecou na svete. Väčšina z nás ich jednoducho neudrží, tak ako neudržia slizkého úhora. Peniaze sa nám kĺžu pomedzi prsty a vytrácajú sa z peňaženky ako para. Zarobiť peniaze vie každý, ale len málokto ich dokáže udržať. Odjakživa sa tradovala ľudová múdrosť: „Babka k babce, budú kapce.“ Starší ľudia to poznajú a preto si poctivo sporia. S nástupom kapitalizmu sa zmenili názory na sporenie. Dnes sa skôr hovorí: „Netreba si sporiť, lebo žijeme len raz.“ alebo „Načo si sporiť na dôchodok, keď sa ho aj tak nedožijem.“ Nájdu sa aj takí, ktorí tvrdia, že: „Nemá význam sporiť, lebo nám úspory znehodnotí inflácia.“ Každý má svojím spôsobom pravdu. Táto je odrazom rôznej úrovne ich poznania. Mnohí ľudia sa stretávajú s rôznymi finančnými problémami už počas aktívneho života. Najčastejšie ich spôsobujú dlhodobé choroby a zranenia, nezamestnanosť, starostlivosť o rodinných príslušníkov alebo havárie. Nedostatok hotovosti sa často podpisuje pod to, že sa musia zadlžiť. Niektoré dlhy potom nadobúdajú chronický charakter a sprevádzajú ich celý život.

18. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
16

Ján Zbojek

Platí ešte, že Lož má krátke nohy ?

Minulý týždeň sme mali na porade debatu o tom, aký je rozdiel medzi polopravdou, klamstvom, milosrdnou lžou. Samozrejme, že na to boli rozporuplné názory, pretože každý si húdol svoje. Tu sa presne ukázalo, že koľko ľudí, toľko názorov. Pritom ma napadol Goebelsov výrok: „Sto krát opakovaná lož sa stáva pravdou.“ Podľa neho bola spustená ohromná kampaň Hitlerovej propagandy o čistote árijskej rasy a .... milióny slušných Nemcov tomu nakoniec uverili. Dôsledky takejto masovej manipulácie poznáme všetci. Po vojne sme boli svedkami takzvanej studenej vojny. Komunistická propaganda kydala na kapitalistov, ako sa tam porušujú ľudské práva a silnie nezamestnanosť a chválila náš režim. Väčšina tomu uverila. Na západe zasa poukazovali na to, že komunisti v Rusku jedia deti a že komunizmus je diktatúra. Väčšina tomu uverila. Na to slúžila cenzúra, ktorá mala zabezpečiť tok informácií len z jednej strany. Keď k nám po revolúcii začali prichádzať Američania, veľmi sa čudovali, že už nežijeme v zemľankách. Dnes máme slobodu tlače a internet, kde si môže každý písať, čo chce. Lož a polopravda tak dostali neobmedzenú platformu na realizáciu. Je teda lož oficiálne povolená?

6. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Ján Zbojek

„Tak to je a vždy to tak bolo !!!"

Keď sa spýtate rodičov alebo inej autority a dochádzajú im argumenty, najčastejšie sa dozviete nasledujúcu odpoveď: „Takto to je a vždy to tak bolo.“ Ľudia sa odjakživa odvolávajú na večné pravdy buď z biblie alebo z výrokov známych osobností. Snažia sa takéto pravdy postaviť nad človeka a docieliť, aby sa jej podriadil. Všetci sme sa už niekedy snažili druhých presvedčovať o tom, že máme pravdu. Výsledkom takejto márnej snahy boli obyčajne nezhody, hádky a neraz aj dlhodobo narušené vzťahy. „Za pravdu sa každý bije.“ Celé dejiny ľudstva sú poznačené bojom za niečiu pravdu. Často s mečom v ruke, za cenu násilia a prelievania krvi. Aj dnešní politici sa oháňajú pravdami a snažia sa nám ich nanútiť. Žiaľ, v poslednom čase sa to niektorým darí úspešne. Čo je pravda a ako vzniká?

22. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Ján Zbojek

Prečo je nebezpečné napodobňovať druhých ?

Ľudia si čoraz častejšie kladú otázky: „Prečo som tu a čo je mojim cieľom a poslaním?“ Pôvodné prirodzené poslanie človeka je skryté v spôsobe jeho života. Je vyjadrené cnosťou, ktorá napomáha rozvoj ľudstva. Cnostní ľudia sú dnes skôr výnimkou, často sú vystavovaní na posmech. Nie vždy už dobro víťazí nad zlom a dnešné zákony tomu tiež napomáhajú. Preto sa v súčasnom živote čoraz viac presadzuje neprirodzená agresivita, lož a pretvárka, ktoré ľudstvo naopak brzdia. Človek sa zúrivo snaží byť niekým iným, než v skutočnosti je. Prečo tak nerobia zvieratá a rastliny? Prečo sa mačka nesnaží byť levom? Prečo sa nesnaží sedmokráska byť orchideou? V prírode všetko žije tak, aby splnilo svoje božské poslanie, ktoré im bolo dané na realizáciu v plnej spokojnosti.

14. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Ján Zbojek

Prečo je priemernosť nebezpečná ?

Každý pozná z rozprávok situáciu, kde sa človek dostane na rázcestie. Buď pôjde tou najťažšou cestou, kde naňho číha samé nebezpečenstvo alebo si vyberie tú najľahšiu a zdanlivo najpohodlnejšiu. To, čo sa javí ako najľahšie sa potom ukáže ako klamlivé a končí zle - nedobre. Kladný hrdina si vyberie najčastejšie zlatú strednú cestu, ktorá mu zaručí vždy dobrý koniec. Či chceme alebo nechceme, sme potom týmito rozprávkovými príbehmi ovplyvňovaní celý život. Máme tendenciu neriskovať a vyhľadávať najschodnejšie riešenia. Lenže v súčasnom živote je to všetko trochu ináč. Človek má na výber tri cesty. Prvá z nich vedie k úspechu, druhá k porážke a tretia k priemernosti. Cesta k priemernosti sa zdá byť najľahšia, ale zároveň je najnebezpečnejšia. Prečo sa zdá byť najjednoduchšia? Preto, lebo nás nič nestojí.

8. nov 2012
Páči sa: 1x
Prečítané: 0x
12

Ján Zbojek

Kto je najväčším zlodejom našich snov ?

Všetko, čo existuje okolo nás niekto vymyslel. Na začiatku tvorby každej veľkej veci bol niečí sen. Z toho vyplýva, že záleží len na nás, aký život si pre seba „vysnívame“. Naše sny sa tvoria prostredníctvom myšlienok. Sny nám často spríjemňujú a predurčujú život. Pokiaľ snívame, dokážeme sa aspoň na chvíľu preniesť do rôznych exotických krajín, zažívame neuveriteľné príbehy a dobrodružstvá, vychutnávame si ten pocit „ako by to bolo, keby…“ Počas týchto krátkych chvíľ prežívame radostný a šťastný pocit. Plnenie snov posúva človeka a ľudstvo dopredu a preto sú sny hlavným zdrojom všetkých zmien v živote ľudí. Sny majú v sebe akúsi tajomnú mágiu, ktorá prirodzene priťahuje aj ostatných. Malé deti snívajú denne o všetkom možnom. Keď sa stanú študentmi, ešte stále majú veľké sny. Prečo neskôr, keď sa z nich stávajú dospelí, prestávajú snívať?

23. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Ján Zbojek

Prečo ľudia nepremýšľajú, keď majú mozog ?

V poslednom čase stretávam veľa nespokojných ľudí. Jedni sa nechávajú vláčiť okolnosťami a druhí sa vyhovárajú na nepriazeň osudu. Prečo je toľko nespokojných ľudí, keď mnohí z nich sú pracovití a často aj veľmi zaneprázdnení? Je to preto, lebo robia niekoľko vecí naraz, alebo že preskakujú z jednej aktivity na druhú? Alebo preto, že nekoncepčnou činnosťou nedotiahnu veci do konca? Je príčinou ich nenaplnených očakávaní nesústredenosť alebo to, že jednoducho nerozmýšľajú?

16. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Ján Zbojek

Prečo nevedia mladí ľudia hospodáriť ?

Počas prednášky rodinný rozpočet som sa nahodilo spýtal niekoľkých študentov, či poznajú aspoň orientačne cenu elektriny, vody alebo plynu. Rýchlo som zistil, že nemajú žiadny prehľad o cenách základných energií a už vôbec nie o najzákladnejších rodinných výdajoch. Viacerí nevedeli odpovedať ani na otázku, aký príjem majú rodičia. Poznajú však ceny mobilov, notebookov, značkových oblečení a alkoholických nápojov. Ako keby sa ich ostatné veci vôbec netýkali. Je to v poriadku, keď títo študenti sú v maturitnom ročníku a za chvíľu končia školu? Mnohí z nich po škole začnú pracovať a zarábať si na vlastné živobytie. Uvedomil som si, že o pár rokov si budú zakladať vlastné rodiny, vychovávať deti a viesť rodinný rozpočet. Napadla ma otázka: „Ako sú pripravení pre skutočný život“? Nie je to náhodou preto, lebo my rodičia ich k tomu nevedieme? Alebo sa spoliehame na školu? Tá plní inú funkciu. Štát nemá záujem, aby boli ľudia príliš informovaní, lebo potom by sa ťažšie ovládali!!! Prečo ich nezasväcujeme už teraz do základov hospodárenia v rodine?

9. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
13

Ján Zbojek

Môže štát alebo rodina zbankrotovať, ak stratia platobnú schopnosť?

Každý štát aj rodina fungujú na základe ekonomických a spoločenských zákonov, ktoré majú všeobecnú platnosť. Stále však nedokážem pochopiť, ako môže fungovať štát, keď jeho výdaje sú stabilne vyššie ako príjmy. Rieši sa to tak, že keď štát nemá peniaze, požičia si na svoju réžiu. Keď nie je schopný splácať svoje pôžičky, požičia si opäť a tak to ide dokola. V konečnom dôsledku dlh zaplatia občania, tak čo? Základný príjem štátu je z priamych a nepriamych daní a odvodov všetkých daňových poplatníkov (zamestnanci, SZČO a firmy), ktorí sa podieľajú na vytváraní hodnôt. Ak štátu chýbajú peniaze, tak jednoducho zvýši dane a odvody. Lenže dajú sa zvyšovať dane do nekonečna? Sme už vyše 22 rokov v kapitalizme a prakticky všetky veľké strategické firmy sú v súkromných rukách. Každá firma si môže vybrať sídlo a miesto pôsobenia na základe výhodnosti ekonomických a sociálnych podmienok. Ak sú v štáte príliš vysoké dane a odvody, firma sa obvykle presťahuje do iného sídla. Základnou bunkou štátu je rodina. Vlastne štát tvoríme my všetci dohromady.

1. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Ján Zbojek

Prečo nemajú súčasní maturanti žiadne životné ciele ?

Od nového školského roka som začal prednášať Základy finančnej gramotnosti a Základy podnikania na jednej Obchodnej akadémii. Tento predmet je na škole zaradený do riadneho vyučovania po dohode s vedením školy. Moji známi ma odhovárali od toho, že je to stratený čas a že mladí ľudia nebudú mať záujem o finančné vzdelávanie. Na moje počudovanie som bol milo prekvapený počiatočným záujmom zo strany študentov štvrtého ročníka – budúcich maturantov. Absolvoval som zatiaľ len prvú prednášku zo všetkými triedami, ale som z toho nadšený. Len sa mi opäť potvrdilo, že keď sa otvorene rozprávame s mladými ľuďmi na akúkoľvek tému, sú aktívni a ochotne sa zapájajú do debaty. Po vzájomnom predstavení som im položil otázku, aký majú svoj životný cieľ. Na moje veľké prekvapenie som zistil, že drvivá väčšina nemá žiadny životný cieľ.

26. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Ján Zbojek

Oplatí sa vystúpiť z druhého piliera a zveriť svoje úspory štátu ?

Prvý pilier pripomína typickú pyramídovú hru, kde tí, ktorí vstúpili do systému sú vyplácaní novými ľuďmi, ktorí do systému vstúpia v budúcnosti. Táto hra funguje, dokiaľ je dostatočný prílev hráčov. Hra končí, keď sa už nenájdu noví hráči. Ináč povedané, každý mesiac sa všetky príjmy do dôchodkového poistenia okamžite rozdelia medzi dôchodcov. Takže peniaze v sociálnej poisťovni nikdy nie sú a teda ani nie je čo zhodnocovať. Základnou chybou tejto pyramídovej hry je to, že súčasní dôchodcovia nedali do banku žiadne počiatočné vklady. Ich vklady sa prežrali ešte za socializmu a preto sú teraz odkázaní na pravidelný prílev nových platcov. To sa ukázalo ako trvale neudržateľné. V roku 2005 spustila vláda dôchodkovú reformu - II. pilier kvôli neudržateľnosti starého priebežného systému. Bol to odvážny, ale rozhodný krok, ktorý mal zabezpečiť dôstojný dôchodok pre súčasnú, ale aj budúce generácie. Vždy, keď sa rodí niečo nové, sú s tým spojené určité pôrodné bolesti. V prípade druhého piliera úsporné opatrenia pre všetkých zúčastnených. Pre štátny aparát, dôchodcov, aj pre pracujúcich.

21. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Ján Zbojek

Aký je v skutočnosti náš svet myšlienok ?

Všetko, čo sa v našom živote udeje, musí najskôr prejsť našou mysľou. Väčšine z nás v hlave neustále víri množstvo rôznych myšlienok. Denne je ich aj niekoľko sto až tisíc. Našu myseľ tak pravidelne zamestnáva súčasne množstvo rôznych vecí. Berieme to ako samozrejmú vec, lebo toho chceme v živote predsa toľko dosiahnuť!!! Tvoriť život s takouto mysľou je ako tlačiť naraz niekoľko áut. Pamätáte si ešte, ako ste sa nadreli, keď vám došiel benzín a museli ste dotlačiť auto na benzínovú pumpu vzdialenú hoci len 500 metrov? Poriadne ste sa pritom zapotili. A teraz si predstavte, že ich musíte tlačiť naraz desať. Sami to nedokážete. Na to, aby ste ich tam dotlačili by ste už potrebovali veľké množstvo ľudí. Z plnenia takéhoto množstva rôznorodých cieľov ste vždy napokon frustrovaní. Jednoducho povedané, nedarí sa vám všetko zvládnuť a nakoniec len sucho skonštatujete, že jednotlivec v tomto svete nezmôže nič. Je to fakt pravda?

19. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 592x
1

Ján Zbojek

Je sebectvo zlé ?

Všeobecne platí, že sebectvo je niečo hanlivé, zlé. Určite, na prvý pohľad sa to tak javí. Sebectvo má však dva rozmery. Jeden je „ľudský“ (prirodzený), odzrkadľuje našu podstatu, jedinečnosť a identitu (byť sám sebou). Druhý je „neľudský“ (neprirodzený), čiže poukazovanie na to, čím nie sme. Ľudia nám od mala vnucujú pocit viny a nazývajú nás sebcami, keď nekonáme tak, ako chcú. Začína to v rodine, keď nám rodičia hovoria, že sme tu pre nich. V škole a neskôr v práci nás nútia robiť to, čo je „prospešné pre spoločnosť“. Ale aj my sme spoločnosť, ktorá sa skladá z každého jednotlivca!!! V podstate každý, komu niečo odmietnete, vás môže nazvať sebcom. To je obyčajné citové vydieranie. Títo ľudia však nemajú právo hovoriť o sebectve, pretože vôbec nevedia, čo to je. Čo je teda sebectvo?

11. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Ján Zbojek

Čo je to úspech ?

Každý človek už zažil neúspech a vie, aké to je, keď sa cíti mizerne a najradšej by zaliezol niekam, kde je sám. Tam si potom spytuje svedomie, obviňuje sa a cíti sa menejcenný. Takýto pocit vôbec nie je príjemný. Je nelogické, že po niekoľkých nevydarených pokusoch si začíname namýšľať, že sme neúspešní. Prečo tak závistlivo hľadíme na tých, ktorým všetko vychádza? Každý neúspešný pokus/omyl nám vlastne ukazuje, ako sa to nemá robiť. Málokto si však uvedomuje, ako veľmi je potrebný pre náš ďalší rozvoj. Neúspešné pokusy sú schody, po ktorých stúpame k cieľu. Ale kto to takto chápe? Najvážnejší dôvod, prečo si ľudia namýšľajú, že sú neúspešní je skutočnosť, že nevedia definovať význam slov úspech a úspešný.

4. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Ján Zbojek

Plán a plánovanie

Úspech každého človeka závisí od toho ako trávi čas medzi 16oo – 22oo. Práve činnosti, ktoré vytvárame v tomto čase majú rozhodujúci vplyv na náš život. Ranné vstávanie, hygiena, raňajky a potom cesta do práce alebo školy. V tomto čase sme na tom prakticky všetci rovnako. Poobede sa vraciame unavení domov. Ten zásadný rozdiel medzi nami sa začína prejavovať až teraz. Väčšina si pustí televízor, klebetia, oslavujú, idú do kina, na nákupy alebo na pivo. Niektorí však chodia na jazykové kurzy, rôzne záujmové krúžky, čítajú, podnikajú, študujú alebo sa vzdelávajú. Organizácia času a naplánovaná činnosť majú rozhodujúci vplyv na úspech v živote.

22. aug 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 760x
0

Ján Zbojek

Aký je význam tréningu vo vzdelávaní ?

Tréning má vo vzdelávaní nezastupiteľné miesto. Je to základný predpoklad na prechod do praxe. Teoretické vedomosti nemajú žiadnu hodnotu, ak sa nedajú použiť v praxi. Na to trpí celý školský vzdelávací systém. Absolventi škôl idú do praxe bez základnej prípravy. Keby sme chceli zadefinovať čo je to prax, tak by sme museli povedať , že je to sumár užitočných činností a pozitívnych návykov. Návyky sa získavajú pravidelným opakovaním jednotlivých činností. To sa dosahuje tréningom a cvičením. Takže tréningy tvoria medzistupeň medzi teóriou a praxou.

21. aug 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Ján Zbojek

Ešte stále platí, že kto žiada, dostane ?

Keď sme boli malé deti prirodzene sme žiadali o všetko, čo sme uvideli. Brali sme ako normálne mať všetky tie pekné veci okolo seba. Žiadali sme rodičov a blízkych o odpovede na množstvo otázok. Postupne nám rodičia a blízke okolie zakazovali žiadať o tieto bežné veci. Vysvetľovali nám, že nemôžeme mať všetko. Učili nás ku skromnosti aj tam, kde to nebolo potrebné. V škole nás učili, že je nevhodné neustále žiadať od učiteľov odpovede, keď sme boli dychtiví po informáciách a vedomostiach. Začali nás dokonca obviňovať, že žiadame tieto informácie na úkor iných. Hovorili nám, že sme sebeckí. Neskôr v živote, keď ste chceli niečo dostať, tak ste si museli podať žiadosť a vyplniť množstvo komplikovaných dokumentov. Po určitej dobe väčšinu vašich žiadostí zamietli. Ak nepožiadate o detské prídavky, nedostanete ich. To všetko dokopy vás postupne odradzovalo od toho, aby ste ešte vôbec o niečo žiadali, hoci aj o prirodzené veci. Napokon ste prestali žiadať, aj keď vás niekto predbieha v rade alebo keď treba uvoľniť sedadlo v električke pre staršiu osobu.

14. aug 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Ján Zbojek

Zoznam článkov blogera