Kým si nájdeš miesto pod slnkom,začne sa stmievať! Zoznam autorových rubrík: Z denníka jednej rodiny, Úvahy, One story, Spomienky, Aj to sa stáva, Mňam a ham, Súkromné, Nezaradené
Dakedy, keď ešte neexistovali autá, a aj bycikle nebolo veľmi vidno, chodievali ľudia pešo. Čo im už iné zostávalo? Veď nejako sa museli presunúť z cintrorína do krčmy a naspäť,nie?
Volakedy,ked ešče neboli autá,autobusy,ani len bycigle sa moc nepresúšali po ulicách, chodzili ludjé peši. No a čo mali robit? Šak volajako sa moseli dostat z cintera do šenku a spátek,né?
Je celkom obyčajný. Má 14 detí, asi 35 rokov,mladú ženu. Vlastní jednu chatrč, ktorá má až dve izby a žije v ňom ešte aj zo švagrinou a jej dvoma deťmi. Rodinka ako vyšitá. Nikde nerobí,načo aj,veď dostáva prídavky na deti.
Pondelok a streda- to sú naše dni. Vtedy sa stretneme o pár minút skôr,preberieme čo ktorá varí,pečie a popritom nezje. Veľa sa nasmejeme. Stretávame sa viacmenej pravidelne. Ak sa niektorá dlhšie neukáže, vždy sa po nej vyhlási niečo ako pátranie.
Mám alergiu. No a? Poviete si, alergiu má dnes kde kto. Ale ja mám vážnu formu alergie,úplne nevyliečitelnú. Mám alergiu na ......
Poznáte to,nastúpite do nového zamestnania a teraz čo? Počkám,kým mi niekto navrhne tykanie,alebo začnem s tým prvá ja? Už niekoľkokrát sa mi stalo to isté a ja som nevedela kam z konopí. A preto som si vymyslela svoju vlastnú príručku - ako na to.
Rozčuľuje ma,keď je dobrý film prerezaný reklamou a to hneď niekoľkokrát. Rozčuľuje ma to,aj keď nepozerám dobrý film. Dokonca som sa hnevala aj keď súťažiaci už už išiel vyhrať nejaké tie tisíce a oni tam strčia reklamu.
Má kanceláriu hneď vedľa mojej,takže či chcem,alebo nechcem,počúvam,čo sa deje vedľa. Má totiž krásny zvučný hlas a to hlavne ráno,keď si po príchode do práce zapne rádio a počúva jemné melóóóódie a samozrejme si s nimi pospevuje. V praxi to vyzerá tak,že dve minúty počuť len ťukanie kláves na počítači,a potom zaznie pekne nahlas úryvok- ty si predsa voda čo ma drží nad vodou ... (alebo nejaký iný,podľa ponuky rádia).
Včera som pozerala odovzdávanie ceny OTO 2006. Asi ako viacerí. A všimla som si,že tam chýbal. Kto? No predsa Honzík,Skrúcaný, Voštinár a Norika a Braňo. Kde sú? Pýtala som sa včera večer. Nejako sa mi to nezdalo.
Keď raz budem veľká, budem spisovateľka, hovorila som zakaždým keď sa ma niekto opýtal,čím budem. Fascinovalo ma ( to som videla v telke) ako spisovateľka ráno v župane a ponožkách sedela na terase, pila kávu a ťukala do písacieho stroja. ( počítače vtedy ešte asi neboli) O tom som snívala od mojich ôsmych rokov.
Raz ráno, keď sa zobudím,chcela by som mať taký deň, že nič nemusím. Nemusím nachystať raňajky,nemusím nakŕmiť kocúra,nemusím dať oprať veci, nemusím variť. Zostala by som leňošiť v posteli,ani len okno by som neotvorila. Čo okno, ani len oko !! Tak by som sa povaľovala, jednoducho vrchol lenivosti.
Po dlhej dobe som zasa raz navštívila pobočku mojej obľúbenej VUB-čky.Dosť dlho som tam nebola ( využívam internet a jeho služby) a preto som asi vyzerala riadne prekvapená,keď si ma hneď za dverami odchytila pani (slečna) v modrom kostýme, a v dosť nevhodných topánočkách.
V poslednej dobe často počujem slovné spojenie slovenské celebrity,( za účasti slovenských celebrít) a pod. a premýšľam nad tým kde sú tie naše slovenské celebrity, teda nie kde ale kto sú to, tie slovenské celebrity.Už neviem kto to bol,ale raz povedal,že slovenská popularita končí tesne za hranicami.
Je tam – moja prvá vráska!!! Nie som na ňu ešte mladá? Kedy mala moja mama prvé vrásky?
Celkom,ale úplne prvá moja spomienka na svet je modrý kočík a v ňom môj brat.Teda myslím, že je v ňom on,lebo mám len dva a pol roka, a do kočíka samozrejme nevidím.
Nenávidím zimu – keď nie je sneh a fúka vetrisko,a štípe ma na lícach, ktoré mám potom celé červené a úplne suché a tečú mi slzy a rozmazáva sa mi mejkap.
Odjakživa sme mali doma nejakú mačku.Niekto povie, nemám rád mačky, lebo sú falošné. Áno, sú, tak ako aj ľudia,ale aj mačky vedia byť milé a prítulné a hlavne vedia vycítiť,kedy sú chcené a kedy nie. Tak isto ako aj iné zvieratá.
Každý občas zaklame.Niekto nevedome,iný vedome – po dlhšej príprave. Ja stále tvrdím,že klamár musí mať dobrú pamäť. Aby vedel,komu čo a kedy povedal. Preto sa snažím priveľmi neklamať.Moja pamäť totiž nie je s tých naj.
Na základnej škole slovenčina-8 rokov,ruština 4- roky,francúzština-1 rok. Na strednej škole 4 roky ruština, 1 rok nemčina, 1 rok angličtina. Na vysokej škole 1 rok angličtina. Poviete si, kurník – tá musí byť vzdelaná !
