Mama. Okrem iného... :) Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Z ´iného´ sveta, Kúzelné dni materské, Zuzankovské, Bruškaté, Vlasy dupkom, Bojujeme..., Retro, Tvoríme a hráme sa, Ja, poet
Mám jednu takú veľkú krabicu, v ktorej sú nahádzané staré liebesbriefy, fotky, denníčky, všetko čo môže vyvolať nostalgický nával spomienok o pár rôčkov... A našla som tam aj inšpiráciu pre tento článoček... Takže - z denníka 13-ročnej pubescentky - pripraviť sa, pozor, štart... (nasledujúce riadky budú presným opisom z denníka, zachovávam aj jazykový štýl typický pre moje vtedajšie obdobie)
Jednu skutočnosť možno popisovať z rôznych hľadísk. Ľudskú bytosť môžeme vnímať napríklad ako organizmus, alebo ako človeka. Samozrejme je iné, keď na niekoho hľadíme ako na organizmus, akýsi súbor fyziologických parametrov a hormonálnych zmien, a iné je vnímať niekoho ako človeka, so všetkými jeho citmi, emóciami, radosťou, smútkom, vnímať ho ako niekoho, kto je nám v mnohom podobný. O tom, že každá ľudská bytosť je jedinečná, asi nik z nás nepochybuje. Spája nás, že sme z mäsa a kostí, že dýchame spoločný vzduch, každý máme svoje plusy a mínusy. I ja mám svoje nedostatky a v mnohých veciach potrebujem väčšiu či menšiu podporu prípadne pomoc, a predsa patrím k tým šťastnejším, na ktorých nik neukazuje ako na „viac iných“, či dokonca „horších“...
Ide o môj mimoriadne obľúbený mini psychotest, ktorý možno neprajne nazvať i pseudotestom a samozrejme nevyvodzovať z neho smerodajné závery... Vždy podľa toho, ako sa vám to hodí a či vám výsledky hrajú do karát vašich pozitívnych očakávaní... Tak teda, kto má odvahu, nech sa testuje! A pripraví si pero a papier... Začíname!
Poznáte to. Zrazu sa cítite unavenejší, ťažkopádnejší, v hrdle zvláštny pocit, hlava pobolieva... Máte jedinú túžbu - zaľahnúť do postele, preč od ruchu sveta. Každou chvíľou je to len a len horšie. Niečo na vás lezie... Čo s tým? Babo, raď!
Dámy, aká je veľkosť vašej nohy? 4, 5, 6, 7? Slovenský priemer. Ešteže nežijete v Číne počas éry zlatých lotosiek. Vaše nohy by totiž boli považované za vysoko neatraktívne. Aby ste sa stali objektom túžby pre čínskych fetišistov nôh, vaše nohy by sa museli niekoľkokrát zmenšiť na dĺžku maximálne 3 palcov (okolo 7,5 cm). Dosiahnuť tento na prvý pohľad nedosiahnuteľný cieľ nebolo tak absurdné, ako by sa mohlo zdať. O zväzovaní, bandážovaní nôh - tzv. footbindingu - sa môžete dočítať v nasledujúcich riadkoch...
Au. Už zase. Slzy sa mi tisnú do očú, veď nie je to tak dávno, čo som všetkých svätých videla, keď si na mne svoje chladné chirurgické nástroje špinil vysmiaty, mierne, ale naozaj len mierne, sadistický dochtore... Viete, taký správny chirurg v sebe zrejme musí mať nejakú tú štipku sadizmu, inak by podľa mňa nebol schopný robiť to, čo musí. Napríklad strhávať a rezať necht vrieskajúcej zúfalej dievčine. A je to aspoň produktívne riešenie vnútornej agresie. Ale o tom potom. O mojom utrpení - teraz.
Neviem ako vy, ale milujem WC. Nie verejné, ani tie prenosné, čo na festivaloch smrdia už po odchode prvej kapely, ale moje WC, o ktoré sa starám každú sobotu (sobota - robota). Cítim sa tam bezpečne, vládne tam intímna atmosféra a platí akési embargo - zákaz vstupu akýchkoľvek osôb a iných podnetov, ktoré by pôsobili rušivo v tejto dôvernej chvíli. Som tam len ja, ujo Tento, Zewa, Harmasan, praktická keramická vec a kopec časopisov. Aj tých ženských. Hlavne tých.
…alebo diétny úlet jednej plnoštíhlej zúfalkyne… Nebudem vám klamať, rozhodla som sa skúsiť nejakú tú diétu, ktorá bude znieť funkčne a zároveň podľa pravidiel správneho stravovania, teda jesť 5 krát za deň, samozrejme len také veci, "čo sa môžu" a čo by zneli zdravo hádam i Mirovi Veselému :)
Kedysi som robila všetko pre to, aby môj denníček neuzrelo žiadne oko nepovolané. Túto výsostne súkromnú záležitosť som prenášala z miesta A na miesto B ako kočka mladé - hľadajúc tú najideálnejšiu skrýšu, utápajúc sa v paranoji, že úškľabok mladšieho brata značí, že môj zápisník radostí a strastí bol objavený. A že to bolo čítaníčko ako sa patrí! Ale doba sa mení a ja som pred pár minútami založila rubriku Denníček. A moje úmysly majú od súkromničenia ďaleko...
