Jana Andrášiková
Spriaznená duša
Bolo to asi pred sto rokmi, keď mi HO môj bratranec predstavil. Bolo to jedno z mojich horších období, nemala som náladu na spoznávanie nových ľudí, a chlapov už vôbec nie. Ale tento človek mal v sebe niečo... Neviem. Keď som mu podala ruku, cítila som kopnutie elektrického prúdu. Bez srandy. Usmial sa na mňa tým svojím úsmevom za dvadsať libier, a mne bolo jasné, že niekedy, niekde sa niečo stane.

