Návštevnosť sledovaná od 18.07.2012 Zoznam autorových rubrík: Potulky po Rakúsku, Komunita v čakárni, Potulky po Slovensku, Potulky po Francúzsku, Island a Faerské ostrovy, Potulky po Škótsku, Potulky po Belgicku, Potulky po Škandinávii, Potulky po Česku, Potulky po Holandsku, Potulky po Alpách, Potulky po Chorvátsku, Potulky po Nemecku, Potulky po Svätej zemi, Sny o lietaní, Čas spomienok, Virtuálna babička, Keď mám radosť, Staré stromy, Flóra, Fauna, Rok pod Malými Karpatmi, Fotopríbehy, Kamene, Ako na to,...takto...?, Fotografie, Spoločnosť mojimi očami, Básničky k fotografii, Bišonik, Krajina mojimi očami, Odporúčam, recenzie (film, div, Potulky po Bulharsku
Boli mladí, zaľúbení. Nemali nič len svoju lásku. Zobrali sa. Bývali u rodičov. Z lásky splodili syna. A rozhodli sa, že chcú bývať osamote: „Tak teda choď, postav dom a zasaď strom aby sme mali kde bývať...
V dávnej histórii vznikali opevnenia okolo hradov a zámkov aby chránili hradných pánov. Trnavské hradby majú výnimočné postavenie medzi opevneniami, pretože boli vystavané na ochranu celého mesta. Je len málo miest strednej Európy, ktoré si taký prepych ako Trnava mohli v tom čase dovoliť. Teraz hradné múry Trnavčanov už nemusia chrániť. Otázka znie, či si Trnavčania svoje opevnenie chcú ochrániť?
„Aj mliečny chrup treba občas skontrolovať“, povedala teta zubárka deťom, keď navštívila škôlku a hrala sa s nimi hru: „Ako si čistiť zúbky“. Deti dostali reklamný letáčik pre mamičky, s adresou tety zubárky, ktorú majú navštíviť. „Aj v štyroch rokoch treba navštíviť zubára“, bolo na letáčiku napísané. Nestalo sa, mamička malého Miška na to pozabudla. A po pár mesiacoch každá sladká pochúťka spôsobovala bolesť keď vbehla do kazu v jeho mliečnej stoličke. A tak bolo treba konať.
Niekedy ma cesta zavedie na miesta, ktoré sú tak trochu rokmi ošúchané a pritom vždy na jar prekuknú novým životom.
Detské ihriská majú často veľmi podobné riešenia,... pieskovisko, hojdačka, šmykľavka. Niekde sa nájde aj preliezačka. Sú však ihriská, kde je možné „trénovať obratnosť detí v rôznych smeroch. A je to dobré, že sa budovanie detských ihrísk stalo súčasťou architektúry sídliska plného malých i väčších detí. Jedno im však chýba, stromy na ktoré sa dá vyliezť.
Živé pašiové hry majú už svoju tradíciu v mnohých krajinách, mestách a mestečkách. A rovnako je to i v bavorskej dedinke Oberammergau –pod Alpami, ktorá sa preslávila udržiavaním tradície pašiových hier a ľudovým umením venovanému umučeniu Krista od roku 1633.
a včely sa zlietajú na biele kvety stromov, čo dobrú úrodu slivák sľubujú. Zakvitla nám slivovica, zatiaľ len na strome, no dobrý hospodár vie, že na jeseň zo sliviek uvarí dobrý lekvár a vypáli liek...
Ako to vyzerá na vidieku v okolí Mníchova? Zopár postrehov a fotografii som priniesla z prechádzok aj z cykloturistiky z posledných troch týždňov, ktoré som tam strávila.
Jarné slnko zašlo za snehové mraky a zrazu prišla biela pani. Perinbama v noci nespala a natriasala duchny do rána. Náš orech je teraz páperím zasypaný celý. A lúka plná kvetov sa pokryla studenou prikrývkou.
Vekom som zistila, že mám veľmi dobre vyvinuté základné inštinkty. Je ich dosť. Jeden z nich je ochrana života a ten ma nedávno skoro zradil.
Dnes, ako obvykle, sme zbalili foťáky, batohy, trochu čaju,...a vydali sme sa na malú túričku do Malých Karpát. Suseda sa práve vracala z nákupu a pýta sa: „Kamže ste sa vybrali, šak zadky dujú“. Ostali sme v pomykove a pýtame sa: „Čo to znamená, že zadky dujú?“ „No šak nepočujete?“ Započúvali sme sa a zvuk žiadnych zadkov sme nepočuli. Videla naše rozpačité pohľady a povedala: „No šak chodte a uvidíte“. A my sme išli....Naším cieľom bol výstup na Havraniu skalu. Súčasne sme sa rozhodli preskúmať čie zadky to tam dujú.
Island je krajina ohňa, vody a ľadu. Vlajka Islandu je červený kríž, čo znamená sopečná žiara, ten je ohraničený bielou farbou, čo znamená ľad a sneh a okolo kríža je modrá farba, čo znamená more, ktoré tento ostrov obmýva. Túto časť chcem venovať ľadovcom, s ktorými sme sa stretali na potulkách po tejto krajine.
Moja schránka je nimi pravidelne zaplnená. Niektoré sú iba neadresné a niektoré adresované priamo mne. Ktovie odkiaľ berú moju adresu.? Takmer vždy ich hádžem rovno do koša. Nedávno som urobila výnimku. Prezrela som si jeden. A odvtedy mám rada „zquelle“ katalógy. Prečo? Vždy keď v nich listujem, zisťujem, koľko vecí je na svete, bez ktorých viem prežiť, ktoré nepotrebujem. A vtedy mám akosi krajší deň, keď viem, že nemusím zarábať na to ako mať veci vyzerajúce „squelle“ ale stačí urobiť si pekný deň a byť na tom „skvelé“.
Hore na končiaroch Malých Karpát cez noc stromy obeleli a tak sme sa na ne pozrieť vybrali ale nedošli sme, cestou nás upútalo čosi iné...
Postoj chvíľa, si tak krátka, keď slnko si do piesku ľahne, keď slnko sa zľahka na vlne kĺže, keď slnko na obzore do žerava vzplanie,.....a ja som postála...život sa nevracia...a predsa len tie krátke chvíle ostali nekonečne v mojej spomienke
Podľa aktuálnej správy STV ( http://www.stv.sk/teletext/ ), dnes slávi 65. narodeniny vodca KĽDR Kim Čong-ila. Okrem plánovanej a dlho pripravovanej oslavy, ktorá je štátnym sviatkom, obyvatelia dostanú väčší prídel potravín (!!!!). Táto správa mi pripomenula jednu prezentáciu fotodokumentácie zo zájazdu do tejto krajiny, na ktorej som sa mala česť zúčastniť a podiskutovať si s účastníkom výpravy. Kto má chuť pozrite sa (http://www.bubo.sk/fotogaleria.php?set=63 ). Nájdete tam minimálne dve „podozrivé“ fotografie. Podozrivé preto, že na veľkých niekoľkoprúdových cestách niet áut a na veľkej križovatke niet ľudí. Pritom fotky boli robené podľa autora v čase, kedy sa predpokladá, podľa zvyklosti v iných veľkomestách, rušný pohyb áut aj ľudí. Ostala som po prezentácii šokovaná, po rozhovore s autorom tiež. Je mi doposiaľ veľkou záhadou ako tam vlastne ľudia žijú. Ostal mi dojem, že jeden obraz je známy, verejne prezentovaný. Ten zobrazuje krásnych, usmievavých, šťastných ľudí. Takých možno vidieť na všetkých dôležitých a turisticky prístupných miestach. A tých ostatných nevidieť. Kde sú neviem. To nosím ako záhadu v sebe a snáď sa to raz dozviem. Verím však, že správa STV, ktorú
V posledných článkoch o prechode Slovenska na euro sa píše, že veľkopodnikatelia, banky, aj malopodnikatelia sa musia začať pripravovať na prepočty príjmov ale hlavne výdavkov už teraz. A tak som sa zapojila i ja ako radový občan do tohto projektu a začínam uvažovať o tom ako mi bude?/nebude? dobre, keď už nebudem musieť rátať do tisíc ale iba do 300-400.
Ak cítim lásku viem, že je to o mne, o mojom vnútornom pokoji, vyrovnanosti, harmónii so sebou, s ľuďmi, so svetom okolo mňa. Vtedy som vnímavá voči kráse, nežnosti, blízkosti k ľuďom,... a viem, že v tom nie som sama. Ľudia cítia a vzájomne si prejavujú lásku. Dovolila som si zachytiť zopár zaľúbených okamihov. A želám Vám podobné v dnešný i v každý deň.
