Eka Balašková
Aj v štátnej správe to ide bez bariér
O schodoch, ideálne točitých, by vedeli rozprávať aj mamičky. O prepážkach prispôsobených stojacemu človeku aj ich bábätká, no tým je to zatiaľ jedno.
Takmer nevidiaca osoba chodiaca po štyroch, sem tam po šiestich, funkcionárka Únie nevidiacich, postcrosserka, trochu blogerka a členka jednej úžasnej rodiny. Zoznam autorových rubrík: Sme medzi vami, Rodina, Próza, Úvahy (občas možno o ničom), Prečo mám rada ..., Súkromné, Nezaradené

O schodoch, ideálne točitých, by vedeli rozprávať aj mamičky. O prepážkach prispôsobených stojacemu človeku aj ich bábätká, no tým je to zatiaľ jedno.

Bol silvestrovský večer. Janka s rodinou od nás odišli, rodičia pozerali nejaký ten program a ja som zaliezla do svojej izby k sociálnej sieti. Kamarátka z Čiech dala na nástenku svoju bilanciu v postcrossingu.

Balímkamarátke obálku, v ktorej sú rozložené krabičky od čajov. Je ich tak akurát, do jednej obálky, sem-tam jej pošlem, keď sa mi nazbierajú. Lebo ona ich zbiera. A tak som sa nechala inšpirovať k tomuto článku.

NM je relácia, kde jeden cyklus trvá 5 dní, vystrieda sa v nej teda 5 žien, ktoré sa majú obliecť na rovnakú tému za päť stovák eur, ktoré majú minúť za určitý čas tak, aby získali čo najvyssie hodnotenie súperiek a módneho kritika. Každý deň svoj vkus (možno aj nevkus) prezentuje jedna súťažiaca. Kým tá nakupuje ostatné 4 sa realizujú v jej byte - hodnotia jednotlivé kúsky šatníka, obuv a doplnky.

napadlo mi, keď náš pán premiér nedávno v záchvate neviem čoho sľúbil nám, dôchodcom cesty vlakom zadarmo. Vlastne on ich možno sľúbil len starobným dôchodcom, ale mnohí z nich už vďaka veku majú ťažké zdravotné postihnutie. Je fakt, že ak budú ľudia robiť do 70tky tak ... ale to je jedno, to je iná téma ktorú raz niekto možno spracuje v téme ktorú nazve Ako devastovať ľudí prácou.

Kým sa pustíme do raňajok treba rozložiť oheň v peci, ísť načerpať vodu zo studne, utekať pre čerstvý chlieb ktorý sme si objednali v obchode vzdialenom 2-3 km (máme objednaný, lebo miestnemu obchodu sa neoplatí objednávať veľa). V lete si sadnete na bicykel, no v zime to istí buď auto, alebo pešíbus. No a modlitby, aby pre Boha len niekto z rodiny nepotreboval sanitku, lebo tá sa vyštverá len pod kopec.

Zaľahla som ako obyčajne. Okolo polnoci ma zobudila príroda, navštívila som tú miniatúrnu miestnosť ktoru u nás obľubujú aj komáre a umývajúc si ruky som si uvedomila že nám v ústach totálne vyprahnuté.

Menila som adresu trvalého pobytu a s tým ide ruka v ruke aj vybavovanie nových dokladov. A tak som absolvovala aj to.

Priznávam to bez mučenia a dobrovoľne - som sentimentálna. Niekedy až veľmi. A tak to aj (niekedy) vyzerá v mojej izbe, či kedysi v byte. Z neho som sa nedávno nadobro odsťahovala.

Aká bude vaša reakcia na túto situáciu. V obchode stretnete človeka na vozíku. Do košíka si dáva to i ono, no zrazu uuups, veď on sa postavil a vzal si niečo z regálu ktorý máte vy vo výške oči! Alebo iná situácia. Cez cestu ste previedli človeka s bielou palicou a on si vzápätí číta vývesku na autobusovej zastávke

Pred pár týždňami sme v Komárňanských listoch objavili krátku pozvánku na tradičný benefičný koncert detí z materských škôl, ZŠ a ZUŠ, ktorého hosťom bude Maroš Bango. Tam pôjdem. oznamila moja mamina a ja som sa len potešila že nepôjdem sama. Ešte som si to telefonicky overila u Saše, Marošovej manželky a bolo to jasné - ideme.

Kto trošku sleduje môj blog, tomu Literárny klub komárňanských autorov šáLKKA netreba predstavovať. Kto ho nepozná nech len číta ďalej a možno sa nechá inšpirovať a príde medzi nás. Tak, ako na naše pozvanie prišiel 16. 5. aj autor krehkej básnickej zbierky, pán Ľudovít Potúček.

Na mysli mám samozrejme osobnú asistenciu pre zdravotne postihnuté osoby. Občas sa totiž objaví inzerát typu potrebujem osobného asistenta na x-hodín denne. No a predstavy o tom, v čom práca osobného asistenta spočíva sú veľmi skreslené.

Priznám sa, žolíky hrám rada. Pripomínajú mi detstvo a dlhé zimné večery u starých rodičov na Orave, kde celá rodina hrala - jedni s kartami, druhí sa na nich bavili a komentovali. A tak sa na tento turnaj v našej ÚNSS vždy veľmi teším.

Vonku je ešte tma-tmúca. Pozriem na hodiny, budú štyri. To mám ešte času dosť, poviem si v polo bdelom stave a pohodlnejšie sa zavŕtam do perín.

Pred dvoma mesiacmi ma asistentka viezla zo zasadnutia Krajskej rady. Zastavili sme sa v Nových Zámkoch pri nejakom obchodnom centre, keď mi zazvonil telefón: "Dobrý deň, tu je Janove z RTVS, z relácie Cesta. Čítala som pár rozhovorov s vami, no a chcela by som vás osloviť či by ste aj s vašou rodinou nešli do relácie Cesta." Prvá moja reakcia bola "nechápačka" - prečo ja? Veď ja nie som nijako a ničím zaujímavá.

Bude vás to, či už rozbeh, alebo opravy, stáť nie malé investicie, preto verím, že budete "potrebovať" každého zákazníka. A aby sa u vás každý cítil naozaj dobre a bezpečne (na čom vám tiež určite záleží), ponúkam pár tipov, ako urobiť svoje podnikanie prístupné naozaj každému. Aj človeku s vážnym zdravotným hendikepom. Tipy nie sú len z mojej hlavy - dokopy sa dalo pár šikovných ľudí ktorí to spísali, ja už len reprodukujem ich dobré nápady a skúsenosti.

keby som bola vidiaca tak tiež híkam nad nevidiacim, ktorý sám cestuje za príbuznými a priateľmi na druhý koniec republiky. Keby som zase normálne chodila, tiež skladám klobúk pred ľuďmi bez končatín, ktorí sa rozhodnú mať rodinu. Aj keď zďaleka nie som (a dúfam v živote nebudem) zatrpknutá musím povedať - našinci, z hrušky dole!

Nedávno som tu (vraj celkom úspešne) písala o tom, čo nehovoriť hendikepovaným ľuďom. A myslím že dozrel čas na kvázi pokračovanie. V tom zmysle, čo nerobiť. Lebo niektoré činnosti môžu byť nie len nepríjemné ale aj zdraviu či životu nebezpečné. Zase len upozorňujem že to nie je článok z tých "lifestyle onávodov na život", je to len moje pozorovanie a moje poznatky.

Ja som to vedela. Čo? Že nebudem spať a že budem o tretej nad ránom "upratovať" svoje myšlienky a pocity. Navrhujem - divadelné predstavenia a kultúrne akcie organizujte dopoludnia.